10Sžfk/18/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta 4080/19, Martin, IČO: 31 626 203, zastúpeného Mgr. Andreou Šutovskou, advokátkou so sídlom Vajanského 39, Trnava, korešpondenčná adresa: A. Dubčeka 17, Piešťany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102207811/2017 z 18.10.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/154/2017-96 z 12. decembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 31S/154/2017-96 z 12. decembra 2018 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102207811/2017 z 18.10.2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi. Účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok bol právnej zástupkyni žalobcu doručený do elektronickej schránky 27. januára 2019.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť elektronicky dňa 27. februára 2019.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 11 písm. g) Správneho súdneho poriadku), prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 Správneho súdneho poriadku a dospel jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť je nutné odmietnuť ako oneskorene podanú.

Predtým, ako by najvyšší súd pristúpil k vecnému prejednaniu kasačnej sťažnosti, bolo jeho povinnosťou skúmať podmienky, za splnenia ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej moci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného pokoja.

Podľa § 443 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2.

Podľa § 145 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane.

Podľa § 459 písm. a) Správneho súdneho poriadku kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene.

Z obsahu spisu je zrejmé, že napadnutý rozsudok bol sťažovateľovi doručený v nedeľu dňa 27. januára 2019. Ako vyplýva z § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente lehota na podanie kasačnej sťažnosti začala plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň, teda v pondelok 28. januára 2019. Koniec 30 dňovej lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku pripadol na utorok 26. februára 2019. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) podal elektronicky dňa 27. februára 2019, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Rozsudok krajského súdu pritom obsahoval správne poučenie o práve podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia.

Kasačnú sťažnosť vzhľadom na jej oneskorené podanie nemožno vecne prejednať, nakoľko nie je splnená jedna z procesných podmienok, za ktorých môže kasačný súd vo veci konať. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline ako oneskorene podanú odmietol podľa § 459 písm. a) Správneho súdneho poriadku.

O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, pretože kasačná sťažnosť bola odmietnutá (§ 170 písm. a) v spojení s § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.