Najvyšší súd
10Sžd/45/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobkyne M. K., P., zastúpenej JUDr. D. C., advokátom so sídlom na S., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-57/2011 z 1. júna 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/44/2011-50 z 18. októbra 2011, takto r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/44/2011-50 z 18. októbra 2011, p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 205,83 € na účet jej advokáta v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I. Konanie na správnom orgáne
Okresné riaditeľstvo PZ Žilina, Okresný dopravný inšpektorát Žilina rozhodnutím č. k. ORP-P-136/ODI-2011-II zo 14. apríla 2011 rozhodol, že žalobkyňa sa uznáva vinnou zo spáchania priestupku, ktorý spáchala tak, že dňa 25.01.2011 v čase okolo 15.45 hod., keď viedla osobné motorové vozidlo zn. RAV4, ev. č.: X. po ulici Šinského v obci Žilina, na sídlisku Solinky, smerom k OD Max, pričom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dostala v pravouhlej ľavotočivej zákrute s motorovým vozidlom šmyk, následkom ktorého narazila pravými kolesami vozidla do obrubníka po pravej strane uvedenej ulice, po náraze bola spolu s vozidlom odhodená do ľavej časti vozovky a následne zišla s vozidlom mimo vozovku vľavo, kde narazila prednou časťou vozidla do oplotenia rodinného domu č. 8 a poškodila oplotenie v dĺžke cca 6 metrov. Vodička M. K. si nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody, neohlásila dopravnú nehodu policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej nehody až do príchodu polície, ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátila po ohlásení dopravnej nehody a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Vodička M. K. neuposlúchla výzvu policajta súvisiacu s výkonom jeho oprávnení, nakoľko sa nedostavila na výzvu policajta na miesto dopravnej nehody. U vodičky M. K. nebola vykonaná dychová skúška na zistenie požitia alkoholu pre jej neprítomnosť na mieste dopravnej nehody. M. K. porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c), § 16 ods. 1), § 66 ods. 2 písm. a, d, i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b, g, j) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP). Prvostupňový správny orgán podľa § 22 ods. 2 písm. a) ZP žalobkyni uložil pokutu vo výške 500 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.
Druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. KRPZ-ZA-KDI-SK-57/2011 z 1. júna 2011 zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že konštatoval, že žalobkyňa 25. januára 2011 v čase okolo 15.45 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. RAV4, ev. č.: X. po ulici Šinského v obci Žilina, na sídlisku Solinky, smerom k OD Max, pričom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dostala v pravouhlej ľavotočivej zákrute s motorovým vozidlom šmyk, následkom ktorého narazila pravými kolesami vozidla do obrubníka po pravej strane uvedenej ulice, po náraze bola spolu s vozidlom odhodená do ľavej časti vozovky a následne zišla s vozidlom mimo vozovku vľavo, kde narazila prednou časťou vozidla do oplotenia rodinného domu č. 8 a poškodila oplotenie v dĺžke cca 6 metrov. Vodička M. K. si nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody, neohlásila dopravnú nehodu policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej neho dy až do príchodu polície ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátila po ohlásení dopravnej nehody a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. U vodičky M. K. nebola vykonaná dychová skúška na zistenie požitia alkoholu pre jej neprítomnosť na mieste dopravnej nehody. Žalovaný uložil žalobkyni podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.
II. Konanie na prvostupňovom súde
Krajský súd v Žiline na základe žaloby M. K. (ďalej iba žalobkyňa) preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie a jeho následok zavinený žalobkyňou 25. januára 2011 nepovažoval za dopravnú nehodu v zmysle ustanovení §§ 64 ods. 2, písm. a) a 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len ZCP), ale len za škodovú udalosť, pretože žalobkyňa si podľa názoru prvostupňového súdu splnila povinnosti oznámiť vznik škody a svoje osobné údaje osobe, ktorej spôsobila škodu prevádzkou osobného motorového vozidla, ktoré riadila. Krajský súd v Žiline konštatoval, že postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu v preskúmavanej veci bol nielen nezákonný a vyústil do vydania nezákonných rozhodnutí, ale súčasne vykazoval znaky formalistického prístupu k posudzovaniu preskúmavanej skutkovej situácie. Z týchto dôvodov preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Odvolanie
Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil v podstate tým, že zotrval na tom, že udalosť spôsobená žalobkyňou 25. januára 2011 bola dopravnou nehodou a žalobkyňa si po jej spáchaní nesplnila povinnosti uvedené v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke a nedohodla sa na jej zavinení s poškodeným M. Š. Spôsobenie škody ako účastníčka dopravnej nehody oznámila len majiteľovi vozidla – manželovi Ing. I. K., nie však M. Š. Namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
Žalobkyňa navrhla odvolanie žalovaného zamietnuť z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Žiline. V prípade úspechu žiadala priznanie trov odvolacieho konania i vo výške 205,83 € /2 úkony právnej služby - ďalšia porada s klientom 82,33 €, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 123,50 €/ na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátskej kancelárie JUDr. C. s.r.o. S., IČO: X., č. účtu: X., var. symbol: X.
IV. Konanie pred odvolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 18. októbra 2011, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a mal možnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovažoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. júla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-57/2011 z 1. júna 2011, ktorým zmenil na základe odvolania žalobkyne rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-P-136/ODI-2011-II, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), j), zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, že dňa 25. januára 2011 v čase okolo 15.45 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. RAV4, ev. č.: X. po ulici Šinského v obci Žilina, na sídlisku Solinky, smerom k OD Max, pričom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dostala v pravouhlej ľavotočivej zákrute s motorovým vozidlom šmyk, následkom ktorého narazila pravými kolesami vozidla do obrubníka po pravej strane uvedenej ulice, po náraze bola spolu s vozidlom odhodená do ľavej časti vozovky a následne zišla s vozidlom mimo vozovku vľavo, kde narazila prednou časťou vozidla do oplotenia rodinného domu č. 8 a poškodila oplotenie v dĺžke cca 6 metrov. Vodička M. K. si nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody, neohlásila dopravnú nehodu policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej nehody až do príchodu polície ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátila po ohlásení dopravnej nehody a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. U vodičky M. K. nebola vykonaná dychová skúška na zistenie požitia alkoholu pre jej neprítomnosť na mieste dopravnej nehody. Pokiaľ prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni pokutu 500 € (päťsto eur) a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, žalovaný uložil žalobkyni podľa § 22 ods. 2 písm. a) ZP pokutu vo výške 300 € (tristo eur) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.
Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a j) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,
j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 64 ods 1 ZCP dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona 31).
Podľa odseku 2 za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
Podľa § 65 ZCP vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný
a) bezodkladne zastaviť vozidlo,
b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.
Podľa § 66 ods. 1 ZCP účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
Podľa odseku 5 účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.
Napokon podľa odseku 6 uvedeného § 66 účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací zistil, že správne orgány – Okresný ani Krajský dopravný inšpektorát – nesprávne aplikovali najmä ustanovenia zákona o cestnej premávke v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu v doprave zapríčinenú žalobkyňou.
Predovšetkým je dôležité uviesť, že v doprave rozlišujeme v zásade dva základné druhy udalostí, ktoré pri strete vozidla s prekážkou možno kvalifikovať ako dopravné nehody a škodové udalosti. O dopravné nehody pôjde spravidla vtedy, ak dôjde k zraneniu, či dokonca úmrtiu osoby, či osôb, škode na inom vozidle, či majetku účastníkov nehody a iných osôb nad 3 990 €, poškodeniu, či ohrozeniu životného prostredia, poškodeniu cesty, či verejnoprospešného zariadenia a pri iných následkoch, či závažných porušeniach povinností vodiča – najmä požití alkoholu či návykovej látky a i.
Ak nedošlo k stretu vozidiel, ako v prípade žalobkyne, ale len k stretu vozidla s inou prekážkou, v prerokúvanom prípade plotom pred rodinným domom a okrem poškodenia vozidla žalobkyne nedošlo k inému škodlivému následku, pôjde o škodovú udalosť, len ak si žalobkyňa splnila všetky povinnosti uložené jej zákonom v § 66 ods. 6.
Vzhľadom na spôsob, akým sa so splnením svojich povinností účastníka škodovej udalosti vysporiadala, vzbudila určitú pochybnosť, či je spôsobilá zvládať ťažšie kolízne situácie v doprave, avšak neporušila žiadne ustanovenie, ktoré jej ako vodičke prikazovalo postupovať po vzniku škodovej udalosti.
V každom prípade ako účastníčka škodovej udalosti, aby svojim konaním nezapríčinila jej prísnejšiu kvalifikáciu zo škodovej udalosti na dopravnú nehodu, bola povinná minimálne oznámiť vznik škody osobe, ktorej ju spôsobila a oznámiť jej svoje osobné údaje, čo aj urobila, aj keď nie osobne, ale prostredníctvom manžela a pána J. Ď. Pre vylúčenie pochybností napr. o požití alkoholických nápojov, či pre posúdenie jej celkovej spôsobilosti na jazdu by bolo vhodnejšie, ak by zotrvala na mieste nárazu jej vozidla do plota M. Š., a podrobila sa vyšetreniam za týmto účelom, avšak bez ďalšieho ju rozhodne nemožno uznať za vinnú, že spôsobila dopravnú nehodu a s tým súvisiace ďalšie priestupky v doprave.
Zákonodarca v snahe zabezpečiť, aby orgány dopravnej polície, priestupkové orgány a správne orgány konajúce o priestupkoch na úseku dopravy mali čo najväčší priestor venovať sa vo svojej činnosti čo najviac a najzávažnejším protiprávnym konaniam vodičov a účastníkov v doprave, ktoré zapríčiňujú najzávažnejšie dôsledky na zdraví a majetku a tým ohrozujú i bezpečnosť a plynulosť dopravy, rozlíšil dopravnú nehodu a škodovú udalosť, pričom v ustanovení § 66 ods. 6 v prvej vete ZCP stanovil povinnosti dvoch a viacerých vodičov pri škodovej udalosti a v druhej vete povinnosti vodiča a inej osoby pri spôsobení hmotnej škody prevádzkou motorového vozidla. Kým pri škodovej udalosti v doprave stanovil pre účastníka, ktorý ju zapríčinil viac povinností (je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky), tak vodič, ktorý spôsobí škodu osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom vozidla, je povinný ju o tom, že jej spôsobil škodu, len bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Na základe zisteného skutkového stavu žalobkyňa 25. januára 2011 o 15.45 hod. na Šinského ulici nespôsobila nikomu zranenie, nepoškodila cestu ani verejnoprospešné zariadenie, ba ani škodu vo výške viac ako 3 990 €. V zmysle citovaných ustanovení nespôsobila dopravnú nehodu, a to ani porušením ustanovenia § 66 ods. 6 ZCP, ktoré jej prikazovalo len osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti – M. Š., bezodkladne upovedomiť o spôsobenej škode a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Bez akýchkoľvek pochybností však prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej zákonom o cestnej premávke, a teda i tej, ktorá je uvedená v ustanovení § 16 ods. 1 (čím neprispôsobila jazdu stavu a povahe vozovky a poveternostným podmienkam, keď na zasneženej ceste dostala šmyk a nárazom do plota spôsobila škodu), je podľa § 137 ods. 2 písm. d) ZCP porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
Vzhľadom k tomu, že v konečnom dôsledku sa nikomu nič nestalo a škoda bola uhradená, resp. plot uvedený do lepšieho ako pôvodného stavu, a priestupok musí byť tiež nielen formálne, ale aj spoločensky nebezpečným konaním, nedošlo k porušeniu povinností žalobkyne ako účastníčky škodovej udalosti. Na tomto mieste je nutné prisvedčiť záverom krajského súdu, že správne orgány v priestupkovom konaní precenili alebo príliš prísne kvalifikovali konanie žalobkyne po vzniku škodovej udalosti a za každú cenu sa snažili posúdiť jej konanie po vzniku škodovej udalosti ako naplňujúce porušenie povinností uvedených v § 66 ods. 6 ZCP, a tým kvalifikovať škodovú udalosť ako dopravnú nehodu a tým tiež sprísniť právne posúdenie toho, čoho sa vlastne žalobkyňa dopustila. Žalobkyňa sa priestupku nedopustila nesplnením povinností účastníčky škodovej udalosti, pretože jej povinnosti (nie povinnosti účastníčky dopravnej nehody) si splnila v súlade so zákonom, ktorý striktne a presne nevymedzuje, akým spôsobom je účastník škodovej udalosti povinný oznámiť tomu, komu spôsobil hmotnú škodu, jej vznik a svoje osobné údaje – či osobne alebo prostredníctvom inej osoby, pretože v prípade škodovej udalosti je podstatná úhrada škody alebo uvedenie do pôvodného stavu, ale tým, že konala v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 ZCP, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, pričom žalobkyňa jazdila neprimeranou rýchlosťou, jej vozidlo sa stalo neovládateľné, dostalo šmyk a spôsobilo nárazom škodu. Tento skutok bol zistený správne a nepochybne a tvorí prvú skutkovú vetu v rozhodnutí okresného i krajského dopravného inšpektorátu. Pri správnej právnej kvalifikácii, ktorou sa javí § 22 ods. 1 písm. j/ ZP, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým sa podľa odkazu rozumie aj pravidlo uvedené v ustanovení § 137 ods. 2 písm. d) ZCP, podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom, mali oprávnené dopravné inšpektoráty konať a vyvodiť zodpovednosť.
Podľa doposiaľ preukázaného skutkového stavu zadokumentovaného v spise konaním správnych orgánov sa konanie žalobkyne teda skôr javí ako už uvedený priestupok, než ako viacnásobný priestupok, pre ktorý bola v preskúmavanom konaní uznaná za vinnú a postihnutá.
Treba prisvedčiť tvrdeniam žalovaného, že úlohou orgánov polície je, nielen v tomto prípade, zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Je však nevyhnutné prihliadať na to, aby boli postihovaní predovšetkým páchatelia priestupkov, ktorí sa opakovane a závažným spôsobom dopúšťajú konania vysoko nebezpečného pre spoločnosť najmä jeho následkami a dbať tiež na to, aby páchatelia drobných priestupkov a tí, ktorí sa prvý krát dopustia priestupku v doprave, neboli vystavovaní neodôvodneným represiám zo strany oprávnených orgánov konajúcich o priestupkoch.
Z toho hľadiska orgány polície mali 25. januára 2011 po príchode na miesto, kde žalobkyňa vozidlom poškodila plot M. Š. zistiť, že žiaden dôvod pre kvalifikáciu konania vodičky – žalobkyne – ako dopravnej nehody nie je namieste a po zistení, že pred začatím konania o priestupku už bol plot opravený nezaoberať sa ďalej škodovou udalosťou ako dopravnou nehodou, ale sústrediť pozornosť na to, či k nej zo strany vodičky došlo vis major – z vyššej moci – alebo jej zavinením a porušením predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov odvolacieho súdneho konania z titulu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v uplatnenej výške 205,83 € za dva úkony právnej služby (ďalšiu poradu s klientom – 82,33 € a vyjadrenie k odvolaniu žalovaného – 123,50 €) na účet právneho zástupcu JUDr. C. s. r. o., so sídlom S., č. účtu: X., vedený v O. a. s., pobočka Ž., var. symbol: X., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 4. júla 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia. Mária Kráľová