ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu K. Z., bytom I., právne zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom so sídlom Námestie slobody 12, Humenné, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov), o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-157-009/KDI-BCP-2011 zo dňa 4. januára 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/24/2012- 55 zo dňa 19. septembra 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/24/2012-55 zo dňa 19. septembra 2012 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie o priestupku
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, Okresného dopravného inšpektorátu č. p.: ORP-DI-SK-501/2010 z 19. augusta 2011 bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) na tom skutkovom základe, že dňa 31. augusta 2010 v čase okolo 18.20 hod. viedol po štátnej ceste č. 1/74 v smere od mesta Humenné k obci Hažín nad Cirochou osobné motorové vozidlo zn. Audi A4 EČ B., kde v úseku zvanom Kramova za ním jazdili dve neznáme osobné motorové vozidlá a tieto predchádzal za nimi jazdiaci vodič Ing. B. B. s osobným motorovým vozidlom zn. Seat Toledo EC W., pričom počas predchádzania vozidlo zn. Audi prešlo do ľavého jazdného pruhu, následkom čoho došlo ku kontaktu pravou prednou bočnou časťou vozidla Seat s ľavou bočnou časťou vozidla zn. Audi, pričom vozidlá po kontakte zastavili vpravo pri pravom okraji vozovky a tým vodič Z. spôsobil dopravnú nehodu. Pri dopravnejnehode k zraneniu osôb nedošlo. U vodičov nebolo zistené požitie alkoholických nápojov, dychové skúšky boli negatívne. V súvislosti s dopravnou nehodou došlo ku škode na vozidlách vo výške cca 1600 €. Za priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZP uložená sankcia - pokuta vo výške 250 Eur. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 písm. c/ vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33 Eur. Žalovaný rozhodnutím č. k. KRP-P-157-009/KDI-BCP-2011 zo dňa 4. januára 2012 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
II. Konanie na súde I. stupňa
Krajský súd v Prešove na základe žaloby žalobcu a v zhode s jej obsahom preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané, a v súlade s návrhom v žalobe napadnuté rozhodnutie, ako aj predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že vo veci sa vyskytla vada konania - dôvodná pochybnosť, že konanie smerujúce k objasneniu priestupku a zisteniu skutkového stavu bolo vykonávané nestranne a objektívne. Nasvedčuje tomu účasť väčšieho počtu príslušníkov polície na mieste nehody, ktorí neboli jej účastníkmi ani ju neobjasňovali, ale mohli ovplyvniť jej objasňovanie, resp. boli blízkymi osobami účastníka nehody, čo mohlo ovplyvniť objektívnosť jej objasnenia. Navyše krajský súd bol toho názoru, že znalecký posudok a znalec, ktorý ho vypracoval, svojím vyjadrením k námietkam žalobcu o záveroch jeho znaleckého posudku tieto námietky neodstránil a pre objektívnosť dokazovania mal byť vypracovaný nový znalecký posudok, ako to požadoval v konaní žalobca.
III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol v ňom, že znalecký posudok bol vypracovaný nestranným a nezaujatým znalcom. Pokiaľ mal žalobca proti nemu námietky, mal predložiť iný znalecký posudok vypracovaný na jeho náklady. Žalovaný sa totiž domnieva, že na základe podkladov vyplývajúcich z ohliadky miesta dopravnej nehody, ktorá nebola ovplyvnená nikým okrem účastníkov dopravnej nehody, by ktorýkoľvek znalec dospel v podstatných bodoch k rovnakým záverom ako pribratý znalec Ing. X. Q., PhD. Prítomnosť brata Ing. B. B. a jeho riadiaceho dôstojníka pplk. Ing. Q. podľa žalovaného neovplyvnila priebeh ohliadky miesta nehody, pretože sa na miesto dostavili až po jej ukončení. Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieva, že skutkový stav bol zistený náležitým spôsobom a navrhol, aby odvolací súd buď zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu alebo zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietne.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožňuje sa so záverom, že pre objektívnosť dokazovania a vyhodnotenia žalobcových námietok mali správne orgány zabezpečiť posúdenie námietok žalobcu a znaleckého posudku, prípadne vypracovanie nového znaleckého posudku ďalšiemu nezávislému znalcovi alebo príslušnému znaleckému ústavu, ako to požadoval v konaní žalobca, pretože bez toho bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmalnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné stotožniac sa s výrokom rozsudku krajského súdu i jeho dôvodmi. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29. mája 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZP na vyššie uvedenom skutkovom základe, za ktorý mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZP uložená sankcia - pokuta vo výške 250 Eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33 Eur. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP) vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 15 ods. 4 ZCP vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť jazdy ani inak brániť predchádzaniu. Podľa § 64 ods. 1 ZCP dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 51 ZP ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba SP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstaraťpotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Toto ustanovenie je pri zisťovaní skutkového stavu dominantné. Podľa § 58 ods. 1 a 2 ZP objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade spisov správnych orgánov zistil, že skutkový stav nebol zistený nepochybne, teda presne a úplne. V prejednávanej veci napriek rozsiahlemu znaleckému dokazovaniu nedošlo k odstráneniu rozporov medzi logickými tvrdeniami žalobcu a závermi, resp. zisteniami znalca, najmä pokiaľ ide o vyhodnotenie stôp zaistených na oboch vozidlách po zrážke. V podrobnostiach ohľadne týchto pochybností a rozporov odkazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku krajského súdu v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. Rovnako pokiaľ ide o dôvod zrušenia spočívajúci v prítomnosti viacerých policajtov na mieste dopravnej nehody, ktorí mohli ovplyvniť priebeh jej objasňovania, nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že sa tak stalo až po zadokumentovaní dopravnej nehody, že to bolo v súlade so zákonom a nijako to neovplyvnilo priebeh dokumentovania dopravnej nehody a zaisťovania stôp z nej. Už počas konania objasňovania priestupku malo byť zaznamenané orgánom objasňujúcim priestupok, kto bol oprávnený byť prítomný na mieste dopravnej nehody, z akých zákonných dôvodov a aký bol jeho postup na mieste dopravnej nehody. Bude úlohou orgánov, ktoré objasňovali a dokumentovali priebeh dopravnej nehody vyjadriť sa, ktoré osoby sa na mieste dopravnej nehody a z akých dôvodov vyskytli - dostavili, napriek tomu, že účastníkmi dopravnej nehody neboli, aký k tomu mali dôvod, či zasahovali do objasňovania dopravnej nehody, a ak áno, akým spôsobom a aký na to mali dôvod. Iba po doplnení znaleckého posudku, resp. vypracovaní kontrolného, resp. nového znaleckého posudku a zistení, či nedošlo k nezákonnému ovplyvneniu priebehu objasňovania priestupku, bude možné o ňom náležite a kvalifikovane rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené dospel aj odvolací súd k záveru o naplnení dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov, preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
V. Trovy konania
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu vznikli trovy iba z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si v zákonnej lehote nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.