ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., právne zastúpeného: JUDr. Michaela Poláčková, advokátka, so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát Žilina, Kuzmányho 26, 012 23), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-ZA-KDI-SK- 30/2014 zo dňa 30.04.2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/83/2014-116 zo dňa 08.10.2014, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/83/2014-116 zo dňa 8. októbra 2014 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,89 € z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
I. Konanie o priestupku
Okresné riaditeľstvo PZ v Čadci, okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím č. ORP-P-396/ODI-E- 2013 zo dňa 10.02.2014 rozhodol, že žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pretože dňa 09.11.2013 o 23:05 hod., žalobca riadil v meste Čadca na ulici Hornej pred reštauráciou TATRA osobné motorové vozidlo zn. BMW X5, EČ: Y., pričom ako cúval v zúženom priestore, narazil do prednej ľavej časti odstaveného vozidla Škoda Superb, EČ: Y., v ktorom sedel vodič H. Z.. Žalobca pokračoval ďalej v jazde, na mieste nezastavil a odišiel preč. Dopravnú nehodu neohlásil na políciu, nezotrval na mieste dopravnej nehody do príchodu polície, nezakreslil polohu vozidla po dopravnej nehode, a tiež sa nedohodol s poškodenou stranou o náhrade škody, k zraneniu nedošlo,
tým ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenia § 22 ods. 2, § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), za čo mu bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške 300 € a zákaz viesť motorové vozidlo po dobu 12 mesiacov, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 €.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný oznámením zo dňa 30.04.2014 označil za oneskorené a neodôvodňujúce obnovu konania, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
II. Konanie na súde I. stupňa
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.04.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci bolo potrebné preskúmať, či bola správne aplikovaná zo strany žalovaného správneho orgánu fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V ustanovení § 24 ods. 2 Správneho poriadku je vyjadrená úprava tzv. náhradného doručovania. Zákonodarca tým nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť účastníkom spôsobovať prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručovania je zachovanie predpísaného postupu doručovania doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržiaval. Zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, že sa adresát v čase doručovania zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania, t. j. nie je mimo obec, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod., teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Za neprítomnosť v mieste doručovania pochopiteľne treba považovať aj prípad, ak sa adresát v obci síce zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručovania dostaviť a nemá možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky (rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 35/2002). V danom prípade pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu správnemu orgánu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 24 ods. 2 Správneho poriadku potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručovania zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V taktom prípade je povinnosťou súdu (správneho orgánu) vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručené, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2010 zo dňa 27.02.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 6/2012 zo dňa 31.01.2012). Taktiež súd poukázal na to, že z poštových podmienok Slovenskej pošty vyplýva ako subjektu, ktorý sprostredkováva doručenie, že osobou adresáta doručovanej zásielky je fyzická alebo právnická osoba, ktorej je poštová zásielka určená, pričom adresa na zásielke musí byť uvedená presne a jednoznačne, aby nevznikla pochybnosť o mieste a subjekte doručenia, resp. dodania zásielky. Je preto potrebné, aby aj subjekt doručovanej zásielky podľa názoru súdu bol presne identifikovaný, aby nemohlo dôjsť k zámene pri doručovaní. V preskúmavanej veci prvostupňový orgán nedostatočne označil žalobcu pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia, keď k menu, priezvisku, adrese nepripojil dátum, resp. aspoň rok narodenia žalobcu. Z týchto dôvodov došlo pri doručovaní predmetnej písomnosti k zámene tak, ako uvádzal žalobca.
V danom prípade žalobca poukazoval na to, že došlo k zámene osôb pri doručovaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a že teda zásielku, ktorá bola určená do vlastných rúk žalobcovi, prevzal otec žalobcu, ktorý má rovnaké meno a priezvisko, t. j. M. N. a býva na adrese Vychylovka č. 269. V danom prípade aj z týchto dôvodov nemohlo dôjsť k doručeniu prostredníctvom fikcie doručenia pri aplikácii § 24 ods. 2 Správneho poriadku, keďže subjekt doručenia na obálke nebol riadne označený, identifikovaný. Následne súd vychádzal z toho, že predmetnú zásielku - prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (čo napokon vyplynulo aj z právoplatného uznesenia ORPZ v Čadci ČVS: ORP - 47/DI-CA-2014 zo dňa 01.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2014, podľa ktorého bolo zastavené trestné stíhanie vo vzťahu k žalobcovi pre prečin marenia úradného výkonu rozhodnutia podľa § 348 ods. l písm. d) Tr. zák., nakoľko v rámci tohto konania, bol vypočutý otec žalobcu, a to M. N., bytom D., ktorý vo svojej výpovedi ako svedok uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. p. ORP-P-396/0DI-E-2013 prevzal dňa 26.02.2014 na poštovom úrade v Novej Bystrici) prevzal otec žalobcu dňa 26.02.2014. Súd v danom prípade vychádzal z tvrdení samotného žalobcu, že následne mu otec predmetné prvostupňové rozhodnutie doručil dňa 26.02.2014. Teda súd nemal pochybnosti o fyzickom doručení predmetného prvostupňového rozhodnutia žalobcovi dňa 26.02.2014, keď napokon žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Krajský súd záverom uviedol, že je nesporné a vyplýva to z obsahu administratívneho spisu, že žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie faxovou formou dňa 11.03.2014, čo zákon, teda § 19 ods. 1 Správneho poriadku nevylučuje, pričom takéto podanie bolo v lehote 3 dní doplnené písomne. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že písomné odvolanie žalobcu bolo doručené na ORPZ v Čadci dňa 12.03.2014. Je teda možné konštatovať, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bolo podané v zákonom stanovenej lehote 15 dní, keď lehota na podanie odvolania plynula od 26.02.2014, resp. od 27.02.2014 (§ 27 ods. 2 Správneho poriadku) do 13.03.2014.
III. Odvolanie, vyjadrenie
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) OSP dôvodiac, že inštitút náhradného doručovania má povahu vyvrátiteľnej právnej fikcie, ktorej účelom je predovšetkým zabránenie neodôvodneným prieťahom v konaní. Ak správny orgán doručuje zásielky na adresu trvalého bydliska účastníka konania, alebo na adresu, ktorú účastník konania označí ako adresu na preberanie zásielok, predpokladá sa, že sa na uvedenom mieste aj skutočne zdržiava. Keďže ide o vyvrátiteľnú právnu fikciu, je na účastníkovi konania, aby v prípade, keď namieta, že neboli splnené podmienky náhradného doručenia svoje tvrdenie náležitým spôsobom preukázal (10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. V danom prípade žalobca tvrdil, že sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdržiaval od mesiaca január 2014, pretože od tohto času býva v rodinnom dome súpisné číslo XXXX katastrálneho územia T., avšak toto svoje tvrdenie nepodporil žiadnym objektívnym dôkazom. Na základe uvedeného žiada odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že argumenty žalovaného považuje za nesprávne, pretože nezohľadňujú skutkové okolnosti veci. Žalovaný najmä ignoruje nesporný fakt, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo doručované nesprávnej osobe - otcovi žalobcu. Žalobcovi rozhodnutie nebolo nikdy doručené zákonom ustanoveným spôsobom (§ 24 a súv. Správneho poriadku), ale fakticky dňa 26.02.2014 odovzdaním z rúk jeho otca, ktorému bolo rozhodnutie doručené a ktorý až po otvorení obálky zistil, že zásielka s rozhodnutím nie je určená jemu, ale žalobcovi. Odvolanie žalovaného je pokusom o uplatnenie fikcie doručenia na prípad doručovania, ktorý zjavne nezodpovedá skutkovým premenným ust. § 24 ods.2 Správneho poriadku, ani žalovaným uplatnenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sž/20/2011. Žalobca preto odvolanie žalovaného považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca za zjavne nesprávny výklad práva považuje aj argument žalovaného, že žalobca a jeho právny zástupca vedeli o doručovaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a preto sa mali o doručenie aktívnezaujímať. Žalobca zastáva názor, že žalovaný konštatuje povinnosti, ktoré žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi neukladá žiaden právny predpis. Ohľadom doručovania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu platia jasné právne normy (§ 24 a súv. Správneho poriadku), ktoré ukladajú právne povinnosti iba žalovanému prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý ich v tejto veci preukázateľne nedodržal. Pritom samozrejme platí, že doručovanie rozhodnutí nemá absolútne žiadnu súvislosť s vyhotovením fotokópií administratívneho spisu. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol a minister nevyužil zákonnú možnosť určiť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení novely č. 345/2012 Z. z. (ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.2013 a bola prijatá zrejme v súvislosti s realizáciou programu ESO), ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na to, že sa stotožnil s krajským súdom v jeho zistení o správnosti preskúmavaného rozhodnutia, nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.05.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 OSP), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesné predpisy.
Najvyšší súd SR z obsahu spisu zistil nasledovné skutočnosti: Z priloženej doručenky z doručovania predmetného rozhodnutia je zrejmé, že na doručenke je uvedený adresát M. N., S., pričom je vyznačený prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 13.02.2014, opakované doručenie dňa 14.02.2014 a deň uloženia zásielky 14.02.2014. Z doručenky ďalej vyplýva, že fyzicky predmetná zásielka bola prevzatá dňa 26.02.2014. Je na nej uvedený nečitateľný podpis. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca udelil JUDr. Michaele Poláčkovej splnomocnenie na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, t. z. na zastupovanie vo veci vedenej na ORPZ Čadca, ORP-P-396/0DI-E-2013 na vykonanie všetkých úkonov spojených s týmto zastupovaním. Išlo o splnomocnenie zo dňa 10.02.2014. Zároveň sa v spise nachádza aj poverenie od JUDr. Michaely Poláčkovej pre Mgr. Michala Truchlíka vo veci nahliadnutia do spisov v uvedenej priestupkovej veci zo dňa 11.02.2014. Je zrejmé, že toto splnomocnenie spolu s poverením bolo dané (doručené) do spisu prvostupňového správneho orgánu dňa 11.02.2014. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne JUDr. Michaely Poláčkovej, a to formou faxového podania, ktoré došlo na OR PZ v Čadci dňa 12.03.2014. Odvolanie v písomnej forme bolo na prvostupňový správny orgán zo strany splnomocnenej zástupkyne žalobcu doručené dňa 12.03.2014. Žalobca žiadal rozhodnutie o priestupku zrušiť z dôvodu nesprávnosti, nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia správneho orgánu. V administratívnom spise sa ďalej nachádza aj rozhodnutie - oznámenie č. KRPZ-ZAKDI-SK-30/2014 zo dňa 30.04.2014, ktorým žalovaný správny orgán právnej zástupkyni žalobcu oznámil, že odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku vydané prvostupňovým správnym orgánom bolo podané oneskorene s tým, že zásielka bola uložená na pošte dňa 14.02.2014 a oneskorené odvolanie vyplýva z ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Zároveň žalovaný správny orgán uviedol, že preskúmal aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom mal za to, že neboli zistené zákonné dôvody pre postup v zmysle § 62 alebo § 65 Správneho poriadku. Predmetné oznámenie právna zástupkyňa žalobcu prevzala dňa 02.05.2014.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či správne orgány, ktoré rozhodovali o priestupku žalobcu postupovali v predmetnej právnej veci spôsobom zodpovedajúcim pravidlám tzv. spravodlivého procesu. V danej veci odvolací súd skúmal, či boli v priestupkovom konaní dodržané procesné práva obvineného z priestupku.
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň jeho tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Ak adresát bezdôvodne odmietol písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť (§ 24 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku).
V ustanovení § 24 ods. 2 posledná veta je zakotvená výnimka zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď písomnosť za fakticky dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na skutočnosť, či sa adresát písomnosti o jej uložení na pošte dozvedel alebo nemal o uložení vedomosť, zo zákona vyplýva, že mu písomnosť bola doručená. Ide o právnu fikciu.
Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, ale len za predpokladu, že sa adresát zdržiaval v mieste bydliska a že posledný deň doručenia je pracovný deň.
Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli odvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli z jednoduchého konštatovania faktu. Jej účelom je totiž posilniť právnu istotu. Aby však mohla právna fikcia svoj účel - dosiahnutie právnej istoty - splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája, inak správny orgán a súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.
V prípade žalobcu postupoval správny orgán pri doručovaní rozhodnutia podľa § 24 zákona o správnom konaní. Keďže žalobca zásielku uloženú na pošte v zákonnej lehote neprevzal, nastúpila fikcia doručenia rozhodnutia, ktorá vyplýva zo zákona o správnom konaní. Aj odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa zastáva názor, že neboli splnené podmienky na doručovanie rozhodnutia do rúk žalobcu prostredníctvom využitia fikcie doručenia.
Odvolací súd síce súhlasí s názorom žalovaného, že dôkazné bremeno na vyvrátenie domnienky, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania aj zdržiaval, zaťažuje žalobcu (krajský súdom citované rozhodnutia neriešia doručovanie v správnom konaní), čo potvrdzuje ustálená judikatúra vrátane judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 507/2012), ale v danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu, že fikciu doručenia v tomto prípade vylučuje samotná skutočnosť, že adresát zásielky, teda žalobca, nebol na nej dostatočne identifikovaný, čo potvrdzuje, že pošta vydala zásielku určenú do vlastných rúk jeho otcovi ako adresátovi. Je nesporné, že žalobcov otec prevzal zásielku uloženú na pošte dňa 26.02.2013, ktorú v ten istý deň doručil žalobcovi. Tento deň považuje aj odvolací súd za deň doručenia zásielky. Vzhľadom na uvedené, odvolacie námietky žalovaného nemohli mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu.
Keď teda krajský súd dospel k záveru, že v postupe správneho orgánu bola zistená vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a postupujúc podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, postupoval podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonom. Najvyšší súd SR ako súd odvolací preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky MS SR r č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 69,89 €, ktorá pozostáva z odmeny za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) 61,85 € a z režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 8,04 €.
Priznanú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.