UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-14/2014-P zo dňa 21.03.2014, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/76/2014-72 zo dňa 18.09.2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/76/2014-72 zo dňa 18. septembra 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie na prvostupňovom súde
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 6S/76/2014-72 zo dňa 18.09.2014 zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). V odôvodnení uviedol, že žalobkyni bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené do vlastných rúk dňa 09.04.2014. Posledným dňom dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby bol pondelok 09.06.2014, žalobkyňa však žalobu podala osobne na krajskom súde až dňa 26.06.2014, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - oneskorene.
II. Odvolanie žalobkyne a vyjadrenie žalovaného
Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie. V odvolaní uviedla, že žalobu podala včas - dňa 13.05.2014 na Okresný súd Košice, pretože v rozhodnutí nebolo uvedené, na ktorý súd má žalobu podať, pričom okresný súd mal žalobu postúpiť ďalej, ak to nebolo v jeho kompetencii. Okresný súd však uznesením konanie zastavil z dôvodu, že krajské riaditeľstvá Policajného zboru boli ku dňu
31.12.2012 zrušené, o čom žalobkyňa nevedela,
Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril prípisom zo dňa 11.11.2014, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu o zastavení konania považuje za správne a žiadal, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil.
III. Právne názory odvolacieho súdu
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.
Podľa § 250b ods. 1 O. s. p. sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 47 ods. 1 a 4 Správneho poriadku musí rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE- KDI2-14/2014-P zo dňa 21.03.2014 bolo žalobkyni doručené dňa 09.04.2014 a obsahovalo správne poučenie v zmysle § 47 ods. 1 a 4 Správneho poriadku. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby tak začala žalobkyni plynúť dňom 10.04.2014 (§ 57 ods. 1 O. s. p.) a jej koniec pripadol na deň 10.06.2014 (§ 57 ods. 2 prvá veta O. s. p.). Žalobu však žalobkyňa osobne podala na krajskom súde až dňa 26.06.2014, teda oneskorene.
V uvedenej veci bolo irelevantné, že žalobkyňa podala skôr žalobu na okresný súd, keďže predmetom konania pod sp. zn. 6S/76/2014 bolo podanie žalobkyne - žaloba zo dňa 25.06.2014, podaná na krajskom súde dňa 26.06.2014. Žaloba, ktorú žalobkyňa podala na okresnom súde, je vzhľadom na podané odvolanie predmetom odvolacieho konania na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Co/708/2014.
Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.
Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/76/2014-72 zo dňa 18.09.2014 podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemal nárok na náhradu trov zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.