Najvyšší súd

10Sžd/31/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. S., nar. X., bytom M., Č., zastúpený Mgr. J. N., bytom N., Č., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného

zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického č. 1, Trenčín,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – bloku evid. č. AB 344466 zo dňa

10.07.2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

č. k. 13S/42/2010-36 zo dňa 05.04.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. 13S/42/2010-36 zo dňa 5. apríla 2011 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á   p r á v o na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom, uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia, zamietol podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,

v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.), žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného – bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. AB 344466 zo dňa

10.07.2010, ktorým bola žalobcovi uložená bloková pokuta vo výške 1.655,- Eur za skutok

spáchaný zavineným konaním – jazdou bez úhrady mýta, čím sa dopustil priestupku podľa

§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie

vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o elektronickom výbere mýta“).

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že sa stotožnil so zistením žalovaného,

že žalobca sa dňa 10.07.2010 dopustil priestupku na úseku mýta podľa § 8 ods. 1 písm. a)

zákona o elektronickom výbere mýta za čo mu bola uložená pokuta podľa § 8 ods. 2 zákona

o elektronickom výbere mýta.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že sa domnieva, že sa žiadneho priestupku v diaľničnej doprave

nedopustil, pretože svoje povinnosti platiteľa mýta splnil a to, že nové zariadenie palubnej

jednotky nebolo funkčné, že pri zapojení neindikovalo žiadnu vadu a že v priebehu jazdy

neodpočítavalo zo zakúpeného kreditu mýtne poplatky priebežne nemožno klásť za vinu

vodičovi.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho súhlas s uznaním priestupku a uložením pokuty bol

viac-menej vynútený zo strany kontrolného orgánu Policajného zboru, ktorý sa odmietal

zaoberať otázkou funkčnosti palubnej jednotky a žalobcovi povedal, že ak neuzná

zodpovednosť za priestupok, bude jeho kamión zbavený registračných značiek a bude

odstavený až do doby vyriešenia prípadu. Uznanie priestupku žalobcom tak bolo vykonané

pod nátlakom, v tiesni a nemožno ho preto pokladať za slobodný prejav vôle žalobcu. Orgán

Policajného zboru ďalej žalobcu informoval, že ak s takto udelenou pokutou nesúhlasí, môže

podať opravný prostriedok následne písomne. Žalobca tak súhlasil s tým, že pokutu zaplatí

s odkladom a až následne zistil, že proti pokute uloženej v blokovom konaní nie je opravný

prostriedok a že o tejto eventualite bol orgánom Policajného zboru informovaný mylne.

Žalobcovi bol navyše zadržaný vodičský preukaz, čím mu bolo v podstate zabránené

vykonávať jeho pracovnú činnosť, keďže žalobca je profesionálnym vodičom a vrátenie

vodičského preukazu je zo strany žalovaného podmienené úhradou uloženej blokovej pokuty.

Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prípisom zo dňa 14.06.2011,

v ktorom uviedol, že námietky žalobcu považuje za účelové a pre samotné posúdenie

zodpovednosti zo spáchania priestupku za irelevantné. Tieto námietky mohol žalobca uplatniť

v sporovom prvostupňovom konaní, v ktorom sa zisťoval skutkový stav veci. Navyše

v zázname o kontrole, spísaným osobou poverenou kontrolou mýta, bolo uvedené,

že kontrolované vozidlo malo palubnú jednotku vypnutú a nie nefunkčnú.

Za vierohodné nepovažoval ani tvrdenia žalobcu, že uznanie zodpovednosti

za priestupok bolo vynútené zo strany hliadky mýtnej polície. Žalobca mal možnosť

odmietnuť uznať zodpovednosť zo spáchania priestupku a v takej situácii sa k sankcii priamo

na mieste nepristupuje, ale skutok sa prejedná v správnom konaní na základe oznámenia

hliadky.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalovaný, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O. s. p., § 10 ods. 2

O. s. p.) po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel

jednomyseľne k záveru, že rozsudok krajského súd bolo potrebné zrušiť a konanie zastaviť.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 až 3 O. s. p. sa podľa ustanovení druhej hlavy postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní

je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj

rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 84 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o priestupkoch“), možno za priestupok uložiť pokutu v blokovom konaní,

ak je spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13

ods. 2) zaplatiť (ods. 1). Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať

(ods. 2).

Podľa § 85 ods. 4 veta druhá zákona o priestupkoch sa na pokutových blokoch

vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní

uložená.

Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia,

ktorým mu bola dňa 10.07.2010 uložená v blokovom konaní pokuta vo výške 1.655,- Eur.

Pokutový blok bol riadne vypísaný podľa predtlače, zaevidovaný a obsahuje všetky údaje

vyžadované § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch.

V preskúmavanej veci považoval odvolací súd za potrebné vyriešiť v prvom rade otázku,

či rozhodnutie o pokute, vydané v skrátenom blokovom konaní v zmysle § 84 ods. 1 zákona

o priestupkoch, môže byť predmetom preskúmavacieho súdneho konania.

Je nepochybné, že uloženie pokuty v blokovom konaní je individuálnym správnym

aktom, vydaným príslušným správnym orgánom, ktorým dochádza k zásahu do práv

a povinností dotknutého priestupcu. V tejto súvislosti bolo potrebné pripomenúť, že jednou

z podmienok prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom konaní podľa § 84 ods. 1 zákona

o priestupkoch je skutočnosť, že je ochotný pokutu zaplatiť a ďalšou podmienkou, ktorá musí

byť kumulatívne splnená, je, že priestupok bol spoľahlivo zistený. V prípade, ak by priestupca

nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu nebol ochotný

pokutu zaplatiť, nasledovalo by riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo

aj dokazovanie. Začatím takéhoto správneho priestupkového konania teda fakticky disponuje

osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Priestupca teda buď považuje priestupok

za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou

uloženou v blokovom konaní alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí

so zaplatením pokuty a využije svoje právo na začatie správneho konania o priestupku.

V predmetnej právnej veci však žalobca svoje právo nevyužil.

Zmyslom prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve je poskytnutie

súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, sa ochrany týchto svojich práv nedomohli

v konaní pred správnym orgánom, hoci sa o to pokúsili využitím dostupných

prostriedkov. V predmetnej veci však žalobca nepožadoval, aby s ním bolo vedené

riadne konanie o priestupku, ktoré by bolo správnym konaním v prvom stupni a proti

ktorému by boli prípustné opravné prostriedky v zmysle zákona, ale sa uspokojil

s ukončením veci v blokovom konaní, teda nevyužil opravné prostriedky v správnom

konaní, ktoré zákon pripúšťa a preto sa žalobca teraz nemôže úspešne domáhať súdnej

ochrany. Pri použití opačného výkladu prieskumu správnych rozhodnutí, vydaných v blokovom konaní, by totiž súd namiesto činnosti prieskumnej vykonával sám činnosť,

ktorú by inak mal uskutočňovať správny orgán, ak by priestupca takéto konanie svojim

nesúhlasom s uložením pokuty v blokovom konaní vyvolal.

Nebolo preto rozhodujúce, že proti uloženiu pokuty v blokovom konaní nie sú

prípustné opravné prostriedky podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch; rozhodujúcou bola

skutočnosť, že žalobca nevyužil opravné prostriedky v konaní o priestupku, ktoré mohol

vyvolať. Nebolo možné preto konštatovať, že žalobca vyčerpal všetky právnymi predpismi

prípustné opravné prostriedky v správnom konaní a preto sa žalobca nemôže teraz domáhať

súdneho prieskumu ním napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 247 ods. 2 O. s. p. je pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní predpokladom postupu podľa druhej hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v zmysle citovaného ustanovenia hovoriť

o vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v blokovom konaní podľa § 84 a nasl. zákona o priestupkoch v dôsledku súhlasu účastníka

a jeho vedomého rozhodnutia, že priestupok nebude prejednávaný v následnom konaní

pred správnym orgánom, ktorého predmetom by bolo skutkové i právne posúdenie jeho

konania, preto, ak takýto predpoklad pre postup súdu chýba, je potrebné konanie zastaviť

v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 O. s. p.

Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie

súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený

podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

Podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého

stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak

o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.

Podľa § 221 ods. 1 písm. a) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci

vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo

postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v predmetnej veci boli dané podmienky odôvodňujúce zastavenie konania

a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu č. k. 13S/42/2010-36 zo dňa

05.04.2011 zrušiť a konanie s poukazom na § 250d ods. 3 O. s. p. zastaviť (§ 250ja ods. 3

veta druhá O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. a) a ods. 2 O. s. p.).

Takýto postup neodporuje ani čl. 46 ods. l a 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa každý

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí,

že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť

na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí, týkajúcich sa

základných práv a slobôd.

Ostatnými námietkami, uvedenými žalobcom v podanom odvolaní, ktoré sa týkali

blokového konania, sa vzhľadom k vyššie uvedenému záveru o nepreskúmateľnosti

rozhodnutia, vydaného v blokovom konaní, odvolací súd nezaoberal.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej

O. s. p. a v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, keďže konanie bolo zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:  

Andrea Jánošíková