Najvyšší súd

10Sžd/3/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: M. K., bytom N., zastúpeného advokátom JUDr. J. J., so sídlom D., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, Kollárova 31, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu, č.j.: ORP-P-188/DI-HC-2009 zo dňa 11.6.2009 a rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP- 182/DI-ODV-2009 zo dňa 4.8.2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/116/2009-35 zo dňa 23.9.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/116/2009-35 zo dňa 23. septembra 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát č.: KRP-182/DI-ODV- 2009 zo dňa 4.8.2009, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ Trnava, Okresný dopravný inšpektorát Hlohovec č.: ORP-P- 188/DI-HC-2009 zo dňa 11.6.2009.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo boli v súlade so zákonom.

Krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ išlo o námietku žalobcu ohľadom rozporov opísaného skutkového stavu hliadkou, odvolací orgán doplnil dokazovanie o záznamy hliadky zo dňa 1.5.2009 a 3.5.2009, ktorá opísala skutkový stav dostatočne, čím odstránil rozpor so záznamom zo dňa 26.3.2009 a tomu zodpovedá aj rozhodnutie žalovaného, ktorý zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

K tvrdeniam žalobcu, že neviedol motorové vozidlo krajský súd poukazuje na to, že žalobcom označený svedok D. P., ktorý mal potvrdiť jeho tvrdenia, uviedol pri výsluchu, že vôbec nebol prítomný pri prejednaní priestupku a vôbec sa nenachádzal v mieste prejednania priestupku.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobcovi sa kladie za vinu to, že vozidlo nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, hoci tejto evidencii podlieha a po druhé, že žalobca nemal uhradené povinné zmluvné poistenie za škodu. Argumenty žalobcu ohľadom skutočnosti, že motorové vozidlo bolo zakúpené dňa 25.3.2009 a teda v čase kontroly dňa 26.3.2009 mu ešte plynula 15 dňová lehota na prihlásenie do evidencie vozidiel podľa § 114 ods. 2 zákona o cestnej premávke, krajský súd nemohol akceptovať, nakoľko z priloženej fotodokumentácie zo dňa 26.3.2009 vyplýva, že prevozné medzinárodné EČ boli platné len do 24.3.2009. Podľa § 137 ods. 2 písm. n/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je aj vedenie vozidla vyradeného z evidencie.

Pokiaľ išlo o námietky žalobcu, že nesplnenie povinnosti povinného zmluvného poistenia nie je závažným porušením pravidiel cestnej premávky, krajský súd s tým nesúhlasí, nakoľko podľa § 114 ods. 7 zákona o cestnej premávke orgán PZ prihlási vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do evidencie vozidiel alebo vykoná zmenu v evidencii vozidiel len po predložení potvrdenia o poistení zodpovednosti alebo preukázaním uzavretia poistenia. Takže bez toho, aby mal žalobca splnenú povinnosť uzavretia zmluvného poistenia za škodu, nemôže byť motorové vozidlo prihlásené do evidencie motorových vozidiel na území SR.

Naproti tomu krajský súd akceptoval námietku žalobcu, že žalovaný nemôže odôvodňovať výšku uloženej sankcie za spáchaný priestupok tým, že žalobca uvádzal svedka, ktorý sa v čase priestupku na mieste vôbec nenachádzal. Žalobca má právo v správnom konaní navrhovať akékoľvek dôkazy a pokiaľ aj navrhol svedka, ktorého svedecká výpoveď nesvedčí o tom, že by sa nachádzal na mieste spáchania priestupku, nemôže to mať vplyv na výšku sankcie. Táto skutočnosť však podľa krajského súdu nespôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný odôvodnil výšku sankcie aj inými, a to už dôvodnými skutočnosťami. Predovšetkým žalovaný prihliadal na spôsob spáchania skutku, ktorý bol spáchaný žalobcom vedome, keďže vedel, že EČ pridelené v Nemecku už nie je dňa 26.3.2009 platné, keďže to bolo na prevoznej tabuľke jasne uvedené. To isté sa týka aj nesplnenia povinnosti uhradenia povinného zmluvného poistenia za škodu. Takisto sa krajský súd stotožnil so skutočnosťou, že žalovaný prihliadol pri určovaní výšky sankcie aj na predchádzajúce správanie sa žalobcu, keď tento mal v evidenčnej karte vodiča od roku 2004 20 záznamov o priestupkoch v cestnej premávke, z toho 13 záznamov o priestupkoch za posledné 2 roky. Toto jeho správanie spolu s vedomým porušením povinnosti vodiča bolo dostatočným dôvodom na určenie vyššej výmery pokuty a zákazu činnosti viesť vozidlá na dobu 20 mesiacov.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie ohľadne uloženej výšky sankcie. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne aj na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ďalej na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Súd podľa neho pri odôvodnení výšky sankcie prihliadol iba na spôsob spáchania skutku a na jeho predchádzajúce správanie. Neprihliadol pritom na následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, najmä to, že EČ bolo na vozidle platné do 24.3.2009, pričom jazda na vozidle sa mala uskutočniť dňa 26.3.2009, teda 2 dni po tejto skutočnosti, čo je pomerne krátka doba trvania tohto stavu. Žalobca namietal, že jeho konanie nemalo žiadne závažné následky v oblasti premávky na pozemných komunikáciách.

Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie, keďže podľa jeho názoru jeho konanie nenaplnilo zákonné znaky priestupku uvedeného v ustanovení § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch č. 372/1990 Z.z., v spojitosti s ustanovením § 137 ods. 2 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. V súvislosti s prihlásením vozidiel   do evidencie zákon ukladá vlastníkovi povinnosť prihlásiť vozidlo do 15 dní po jeho nadobudnutí. Z kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že vozidlo zakúpil 20.3.2009. Skutok sa mal stať dňa 26.3.2009, teda v čase, keď ešte mal možnosť v zákonom stanovenej lehote vozidlo do evidencie prihlásiť a teda túto povinnosť neporušil. Skutočnosť, že vozidlo, s ktorým malo byť jazdené, nebolo povinne zmluvne poistené, nie je sama o sebe porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, hoci poistenie vozidla je predpokladom jeho zaevidovania.

Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril dňa 26.11.2010 žalovaný, ktorý uviedol, že dôkazmi uvedenými v spisovom materiály a vykonaným dokazovaním bolo žalobcovi spoľahlivo preukázané spáchanie skutku, čo postačovalo na rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti   žalovaný považuje skutočnosti uvádzané v odvolaní voči rozsudku Krajského súdu v Trnave za účelové a teda neopodstatnené s úmyslom vyhnúť sa znášaniu následkov za priestupok, ktorého sa žalobca svojim konaním dopustil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c OSP v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 OSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c v spojení s § 212 a nasl.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z pripojeného spisového materiálu ako aj z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobcu dňa 26.3.2009 v čase o 15:15 hod. na ulici Maxima Gorkého v Trnave zastavili a skontrolovali nprap. M. Š. a nstrm. M. V. Žalobca viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A8 s prevozným EČ HD 040768, ktorého doba platnosti uplynula dňa 24.3.2009. Vodič bol vyzvaný, aby predložil doklady potrebné na premávku a vedenie motorového vozidla. Z predloženej   kópie kúpnej zmluvy v nemeckom jazyku vyplývalo, že dňa 20.3.2009 kúpil žalobca predmetné motorové vozidlo za kúpnu cenu 8.500,- Eur. Z dokladov predložených žalobcom bolo zistené, že vozidlo nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, hoci tejto evidencii podlieha a žalobca nemal uhradené povinné zmluvné poistenie.

Záznamom o podaní vysvetlenia žalobcom označeného svedka D. P. zo dňa 6.5.2009 bolo preukázané, že žalobcom označený svedok vypovedal, že osobu žalobcu pozná, avšak nebol prítomný pri dokumentovaní priestupku a ani pri ukazovaní, resp. otváraní vozidla. On vôbec v meste Trnava pri vozidle dňa 26.3.2009 nebol. Nevie sa vyjadriť, či žalobca spáchal priestupok.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

V zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 22 ods. 2 zákona d/ zákona o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 písm. j/ možno uložiť pokutu od 60 Eur do 300 Eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

Podľa § 137 ods. 2 písm. n/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je vedenie motorového vozidla vyradeného z cestnej premávky alebo vozidla, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke, alebo vozidla vyradeného z evidencie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ o cestnej premávke, vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.

Odvolací súd vyhodnotil dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

Najvyšší súd SR sa v prejednávanom prípade stotožnil s názorom krajského súdu ako aj správnych orgánov, nakoľko podľa § 137 ods. 2 písm. n/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je aj vedenie vozidla vyradeného z evidencie. Daný prípad je možné subsumovať pod túto skutkovú podstatu, nakoľko žalobca používal motorové vozidlo, ktoré v čase použitia malo neplatné EČ, pričom táto okolnosť je pre posúdenie veci rozhodujúca a je irelevantné, že mu ešte neuplynula 15 dňová lehota na prihlásenie motorového vozidla do evidencie.

Ohľadne námietky žalobcu, že nesplnenie povinnosti povinného zmluvného poistenia za škodu nie je závažným porušením pravidiel cestnej premávky najvyšší súd poukazuje na § 114 ods. 7 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že orgán PZ prihlási vozidlo do evidencie vozidiel len po predložení potvrdenia o poistení zodpovednosti alebo preukázaní uzavretia poistenia, čo je okolnosť, ktorá priamo súvisí so zápisom do evidencie motorových vozidiel.

Najvyšší súd sa stotožnil v plnej miere so závermi súdu prvého stupňa ohľadne okolnosti, že napriek vytknutým nedostatkom správny orgán dostatočne odôvodnil výšku uloženej sankcie za spáchaný priestupok aj s právnymi dôvodmi, medzi ktoré nepochybne patria aj údaje o predchádzajúcich priestupkoch žalobcu.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nemal vo veci úspech a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková