10Sžd/27/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu JUDr. P. U., F., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P- DI-BCP-125/2011 zo dňa 9. augusta 2011, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/194/2011-56 zo dňa 22. januára 2013 a opravnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/194/2011-71 zo dňa 12. augusta 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/194/2011-56 zo dňa 22. januára 2013 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/194/2011-71 zo dňa 12. augusta 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi objasňujúcimi priestupok

Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava V č. ORP-P-375/V-OBCP-2011 zo dňa 27. júna 2011 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 30. novembra 2011 (ďalej iba „ZP“) pre porušenie povinnosti stanovenej v § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „ZCP“), ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 13. marca 2011 v čase okolo 03,00 h v Bratislave na Šancovej ul. ako účastník cestnej premávky ako vodič nepoužil bezpečnostný pás. Za tento priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 60 € a povinnosť nahradiť trovy konania 16 €. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave rozhodnutím č. KRP- P- DI-BCP-125/2011 zo dňa 9. augusta 2011 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňovéhosprávneho orgánu potvrdil. Oba správne orgány rozhodnutia odôvodnili tým, že obvinený z priestupku - žalobca, ako vodič v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 ZCP nepoužil počas jazdy bezpečnostný pás, hoci sa na neho nevzťahovala výnimka uvedená v § 8 ods. 1 písm. d/ ZCP.

II. Konanie pred súdom prvého stupňa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S/194/2011-56 zo dňa 22. januára 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 3S/194/2011-71 zo dňa 12. augusta 2013 (týmto uznesením krajský súd len opravil záhlavie svojho napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa označenia žalovaného, keď namiesto Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, Špitálska 14, Bratislava správne uviedol ako žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava) zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že žalobca sa priestupku dopustil, lebo nebol pripútaný bezpečnostným pásom ako vodič a z tohto konania bol správne a v súlade so zákonom usvedčený, keď protiprávne konanie žalobcu potvrdzuje aj videozáznam, ktorým je zaznamenaná skutočnosť, že žalobca nepoužil bezpečnostný pás. Krajský súd v konaní a rozhodnutiach správnych orgánov nezistil pochybenie.

III. Odvolanie, vyjadrenie

V zákonnej lehote napadol uvedený rozsudok odvolaním žalobca. Uviedol v ňom, že správne orgány sa vôbec nezoberali jeho opakovanými tvrdeniami o nezákonnom postupe hliadky, ktorej veliteľ sa proti nemu sústavne dopúšťa protiprávnej činnosti. Poukázal najmä na to, že neexistuje objektívny a hodnoverný dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania priestupku. Videozáznam zachytáva iba to, čo chceli zachytiť policajti a jeho použitie ako dôkazu svedčí o krivom obvinení žalobcu. Namietal tiež, že nebol správne zistený skutkový stav aj pokiaľ ide o počet jeho postihnutí za iné priestupky. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že v napadnutom rozsudku krajský súd označil za žalovaného Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave, hoci ten bol k 1. januáru 2013 ako právnická osoba zrušený a nebola preukázaná jeho procesnoprávna spôsobilosť, jeho práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, vydal na pokyn odvolacieho súdu krajský súd opravné uznesenie, ktorým opravil označenie žalovaného. Aj proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že považuje označenie žalovaného v pôvodnom rozsudku za správne a v súlade s ustanovením § 250 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, zotrvávajúc na svojich skutkových i právnych zisteniach a záveroch. Podotkol, že ak by bol žalobca počas jazdy pripútaný bezpečnostným pásom, bolo by na videozázname pri jeho dopravnej kontrole vidieť, ako si bezpečnostný pás odopína. Keďže jeho vozidlo je na mieste vodiča vybavené airbagom, bol žalobca povinný bezpečnostný pás použiť v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 ZCP. Má za to, že vydané rozhodnutia sú zákonné, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

IV. Konanie pred odvolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, a najvyšší súd nemá vedomosť o tom, že by minister využil zákonnú možnosť určiť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení novely č. 345/2012 Z. z. (ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2013 a bola prijatá zrejme v súvislosti s realizáciou programu ESO), ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na to, že sa stotožnil s krajským súdom v otázke správneho postupu správnych orgánov, vyčerpávajúceho zistenia skutkového stavu veci i správneho právneho posúdenia predmetu konania správneho orgánu, nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. októbra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 8 ods. 1 písm. d/, ods. 2 ZCP, osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením 18) je povinná toto zariadenie použiť; to neplatí pre vodiča vozidla taxislužby pri zmluvnej preprave osôb v obci. Výnimka podľa odseku 1 písm. d/ sa nevzťahuje na osobu, ktorá sa prepravuje na mieste, ktoré je chránené pred účinkami nárazu vozidla airbagom. Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní predložených správnych spisov a ich obsahu, vrátane pripojeného videozáznamu, dospel k totožným záverom ako krajský súd v napadnutom rozhodnutí. Žalobca sa po zastavení vozidla hliadkou polície na videozázname na č. l. 3 priestupkového spisu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava V č. ORP-P- 375/V-OBCP-2011 ako vodič vozidla taxislužby usmieva, je zrejmé, že príslušníkov pozná a so slovami:...“no nemám“...,sa priznáva, že nepoužil počas jazdy bezpečnostné pásy. Na otázku, z akého dôvodu nepoužil počas jazdy bezpečnostné pásy a či vozidlo nemá nainštalovaný airbag, odpovedá, že airbag má, ale je vypnutý. Celý zákrok je nielen nahratý na videu, ale od začiatku zákroku je hliadka v spojení s operačným strediskom, takže je celý zákrok duplicitne nahrávaný i zvukovo. Z komunikácie medzi žalobcom a príslušníkmi polície nie je zrejmý strach žalobcu, úzkosť alebo obavy,či čokoľvek iné, čo by nasvedčovalo, a už vôbec nie potvrdzovalo tvrdenie žalobcu o osobe príslušníka ppráp. W., ktorý ho mal v minulosti šikanovať, či dokonca fyzicky napadnúť. Vzhľadom na to, že uvedený videozáznam potvrdzuje spáchanie priestupku žalobcom, pretože v obci nebol pripútaný bezpečnostným pásom, hoci ako vodič taxislužby v momente jazdy na základe zmluvy neprepravoval osoby a vozidlo mal na mieste vodiča vybavené airbagom a vylučuje neobjektívnosť príslušníkov polície pri jeho objasňovaní, navyše je v zhode s ďalšími písomnými dôkazmi, aj odvolací súd považoval postihnutie žalobcu za prerokúvaný priestupok za zákonné, vrátane uloženej sankcie najmä so zreteľom na viacnásobné, opakované sankcie uložené za priestupky v doprave, ktorých sa v dobe dvoch rokov pred spáchaním prerokúvaného priestupku dopustil celkovo v piatich prípadoch - 22. augusta 2009, 27. januára 2010, 20. februára 2010, 26. októbra 2010 a 22. decembra 2010. Z týchto dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací stotožnil so záverom krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sú zákonné, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Týka sa to aj opravného uznesenia, pretože práva a povinnosti zrušenej organizácie (v prerokúvanom prípade Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave) prešli dňom zrušenia - 1. januárom 2013 - na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov odvolací súd aj opravné uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V. Trovy konania

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.