10Sžd/20/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu S.. K. P., I. X, R., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák, s. r. o,. Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Piesková 32, Nitra), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra č. KRPZ-NR-KDI-SK-56/2011 z 10. júna 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/79/2011 - 56 z 27. marca 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/79/2011 - 56 zo dňa 27. marca 2012 m e n í tak, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra č. KRPZ-NR-KDI-SK-56/2011 z 10. júna 2011 z r u š u j e a v ec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 475,93 Eur a iné trovy konania vo výške 33 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odôvodnenie

Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-NR-ODI2-Pr-1223/2009 z 5. apríla 2011 bol žalobca S.. K. P. (ďalej iba žalobca) uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe, že dňa 21. júna 2009 v čase o 11.55 hod v R., ul. P. na F. I. viedol motorové vozidlo zn. I. T., E., kde došlo k dopravnej zrážke medzi uvedeným OMV a zaparkovaným OMV zn. F. F., E., ktoré na uvedené miesto zaparkoval majiteľ E. K.. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Požitie alkoholických nápojov u žalobcu zisťované nebolo, nakoľko z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto. K dopravnej zrážke došlo tak, že žalobca jazdiaci na vozidle W. si pri cúvaní dostatočne nezabezpečil pomoc spôsobilej a náležite poučenej osoby, následkom čoho nacúval do zaparkovaného vozidla E., čím zavinil dopravnú nehodu anesplnil si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Za to mu bola uložená pokuta 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania 16 Eur. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra o odvolaní žalobcu rozhodol dňa 10. júna 2011 pod č. KRPZ-NR-KDI-SK-56/2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II. Konanie na súde I. stupňa

Krajský súd v Nitre na základe podanej žaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané. Žalobca v žalobe uviedol, že bol predvolaný na ústne prejednanie priestupku na deň 5. apríla 2011, na ktoré sa nedostavil a písomným podaním zo dňa 5. apríla 2011 ospravedlnil svoju neúčasť a zároveň namietal zaujatosť pracovníka OR PZ v Nitre. O tejto námietke nebolo rozhodnuté. Prvostupňový správny orgán tento deň vydal rozhodnutie o priestupku, proti ktorému podal odvolanie, a to z dôvodu, že výrok rozhodnutia bol urobený v rozpore so zákonom, lebo okrem iného v ňom chýbal zápočet už vykonaného trestu zákazu viesť motorové vozidlo podľa § 14 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. a nebolo tiež rozhodnuté o náhrade škody podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona. Poukázal na § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého v neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s odôvodnením rozhodnutia a jeho závermi, lebo dopravná nehoda je definovaná v zákone č. 8/2009 Z. z. Ak má ísť o dopravnú nehodu, musí mať znaky uvedené v § 64 ods. 1 alebo ods. 2, čo v danom prípade nebolo naplnené, t. j. nikto sa nezranil, nebolo poškodené verejnoprospešné zariadenie, neunikli nebezpečné látky a ani nevznikla veľká škoda. Správny orgán pravdepodobne definoval dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2, pričom sa oprel o skutočnosť, že účastníci škodovej nehody sa nedohodli na jej zavinení a že žalobca nepreukázal svoju totožnosť inému účastníkovi nehody. Uviedol tiež, že doteraz chýba skutočné vyčíslenie škody a informácia, či poisťovňa túto škodu uznala. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a správny orgán celú vec nesprávne právne posúdil. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na opisnú formu skutočností v žalobe a priebeh doterajšieho konania, k čomu uviedol, že o tejto veci už súdy rozhodovali. Čo sa týka ústneho pojednávania dňa 5. apríla 2011, z účasti ktorého sa žalobca ospravedlnil a tiež namietal zaujatosť pracovníkov OR PZ Nitra, uviedol, že touto námietkou sa odvolací správny orgán zaoberal už v rozhodnutí o odvolaní, de konštatoval, že táto námietka spojená s ospravedlnením bola podaná účastníkom na poštovú prepravu v deň prejednávania priestupku a prvostupňového správnemu orgánu sa dostala do dispozície dňa 6. apríla 2011, teda po skončení pojednávania. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bola vec prejednaná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko sa v dostatočnom predstihu neospravedlnil, neoznámil závažný, dôležitý dôvod neúčasti na ústnom pojednávaní. Námietka zaujatosti bola podaná až po vydaní rozhodnutia o priestupku, je teda bezpredmetná. Vo veci bolo rozhodnuté v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR č. R 58/1995, a preto nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle zákona o priestupkoch, ak sa obvinený nedostaví, hoci bol na ústne pojednávanie riadne predvolaný. Táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. V časti žaloby, kde žalobca poukazuje na Ústavu SR a jej články, týkajúce sa danej veci, uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle platných právnych predpisov a námietky žalobcu „napriek existencii ospravedlnenia s cieľom vyhnúť sa zbytočným komplikáciám antidatoval“ svoje rozhodnutie považuje za hrubú urážku a ničím nepotvrdené tvrdenie, lebo tieto obvinenia sa nezakladajú na skutočnosti a poznamenal, že prax, na ktorú poukazuje žalobca v žalobe, je zrejme uplatňovaná v advokátskej kancelárii. K námietke chýbajúceho započítania už vykonaného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo podľa § 14 ods. 2 zákona o priestupkoch a náhradu škody poznamenal, že prvostupňový správny orgán 7. júna 2011 vykonal úradnú opravu chyby písomnosti v zmysle § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a do zákazu činnosti bola žalobcovi započítaná doba od právoplatnosti rozhodnutia o priestupku 18. januára 2010 do 26. novembra 2010 právoplatnosti rozsudku NS SR sp. zn. 2 Sžo/169/2010.

K námietke týkajúcej sa náhrady škody poukázal na záznam o podaní vysvetlenia z 21. júna 2011, v ktorom poškodený vodič E. K. uviedol, že dopravnou nehodou mu bola spôsobená škoda vo výške asi 100 Eur, ktorú si bude uplatňovať cestou poisťovne a nežiada, aby správny orgán zaviazal vinníka tejto dopravnej nehody k úhrade. K výroku rozhodnutia, i k oprave sa už vyjadril a dodal, že vykonanou opravou žalobcovi neboli odňaté žiadne práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu. Krajský súd v Nitre žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) s odôvodnením, že boli splnené podmienky na prejednanie priestupku na ústnom pojednávaní, ktoré bolo určené na deň 5. apríla 2011, pretože povinnosťou žalobcu ako účastníka konania bolo, aby sa ospravedlnil vopred a v prípade, že namietol zaujatosť pracovníkov dopravného inšpektorátu, túto námietku doručiť správnemu orgánu včas, t. j. aspoň do hodiny určeného termínu ústneho pojednávania, ale žalobca tak nepostupoval a ani v žalobe neuviedol taký objektívny dôvod, ktorý by spôsoboval nezákonnosť rozhodnutia vydaného v jeho neprítomnosti, ak sa účastník ospravedlnil dodatočne. V danej veci boli splnené podmienky na vykonanie ústneho pojednávania v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Žalobca námietku predpojatosti zopakoval aj v odvolacom konaní, v rámci podaného odvolania, kde tiež všeobecne uviedol, že nemá dôveru v odvolací orgán, a preto vznáša námietku zaujatosti voči všetkým pracovníkom. O tejto námietke odvolací orgán rozhodol samostatným rozhodnutím dňa 08. 06. 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-56/2011 a nevyhovel jej. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu (započítanie doby zákazu činnosti, rozhodnutie o náhrade škody a opis priebehového deja cúvania žalobcu na čerpacej stanici, ako i poškodenie odstaveného motorového vozidla), tieto i súd považuje za účelovú obranu. Žalobca vytýka žalovanému správnemu orgánu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a vec nesprávne posúdil po právnej stránke, avšak takáto námietka je neopodstatnená, nemá oporu v zákone a nie je možné ju vyvodiť ani z obsahu administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, pretože z obsahu vyplýva a nie je sporné, z akých dôkazových listín vychádzali a na zistený skutkový stav aplikovali správny právny predpis. K výške uloženej sankcie súd považoval za potrebné uviesť v súlade s § 12 zákona o priestupkoch, že správne orgány nevyhnutne pri jej ukladaní museli prihliadať k osobe žalobcu (záznamy v evidenčnej karte vodiča pred spáchaním tohto skutku a potom). Taktiež museli prihliadnuť i k správaniu žalobcu, ktorý odišiel z miesta činu. Súd nezistil dôvod na postup podľa § 250i ods. 2 O.s.p. Pokiaľ ide o postup správneho orgánu k zápočtu už vykonaného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo podľa § 14 ods. 2 zákona o priestupkoch v zmysle § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (žalobcovi započítaná doba od 18. januára 2010 právoplatnosti rozhodnutia o priestupku do 26. 11. 2010 právoplatnosti rozsudku NS SR), súd je toho názoru, že oprava bola vykonaná v jeho prospech a námietka nie je opodstatnená.

III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že rozhodnutie o priestupku neobsahovalo v súlade s § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov výrok o započítaní času do zákazu činnosti a o nároku na náhradu škody. Formou opravy rozhodnutia nemožno meniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej, založenej rozhodnutím. To isté platí aj pokiaľ ide o omyl v hodnotení skutkových okolností, alebo v právnom posúdení veci. Oprava chyby alebo zrejmej nesprávnosti je prípustná len vtedy, ak sú takéto chyby a nesprávnosti zrejmé z kontextu predmetného rozhodnutia. Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne meniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. Uvedený nezákonný stav žiadnym spôsobom nenapravil ani druhostupňový orgán, ktorý aj napriek vedomosti o zmenenom výroku, ku ktorému sa žalobca nemohol vyjadriť, takéto rozhodnutie potvrdil. Súd sa snažil násilím odstrániť nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia, čo je alev príkrom rozpore s čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sudy preskúmavajú zákonnosť orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ale nemajú nahrádzať neodbornosť a odstraňovať nezákonnosť ich rozhodnutí ako sa to stalo v tomto prípade. Neobstojí ani tvrdenie súdu, že oprava bola vykonaná v žalobcov prospech a preto je jeho námietka neopodstatnená. Napokon žalobca, pridržiavajúc sa i dôvodov uvedených v žalobe navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Navrhol tiež pre prípad úspechu priznať mu trovy konania v sume 161,75 Eur. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v správnom konaní bol náležite zistený skutkový stav, tento bol správne právne posúdený. Vychádzal zo zadovážených podkladov a správny orgán použil pri hodnotení dôkazov dovolenú správnu úvahu. Opravy chýb sa udiali v súlade so Správnym poriadkom. Pri opravách nedošlo k zmene pôvodného výroku, či výrokov o kvalifikácii skutku a len v prospech žalobcu. Vzhľadom nato, že postup i rozhodnutia správnych orgánov považuje za zákonný, navrhol rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdiť ako vecne správny.

IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 16. januára 2013(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/ ZP na tom skutkovom základe, že dňa 21. júna 2009 v čase o 11.55 h v R., ul. P. na ČS Shell viedol motorové vozidlo zn. I., kde došlo k dopravnej zrážke medzi uvedeným OMV a zaparkovaným OMV zn. F., E., ktoré na uvedené miesto zaparkoval majiteľ E. K.. Pri dopravnej nehodek zraneniu osôb nedošlo. Požitie alkoholických nápojov u žalobcu zisťovaný nebol, nakoľko z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto. K dopravnej zrážke došlo tak, že žalobca jazdiaci na vozidle R. si pri cúvaní dostatočne nezabezpečil pomoc spôsobilej a náležité poučenej osoby, následkom čoho načúval do zaparkovaného vozidla E. čím zavinil dopravnú nehodu a nesplnil si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Za to mu bola uložená pokuta 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania 16 Eur. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím zo dňa 10. júna 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-56/2011 tak, že odolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 22 ods. 1 písm. b/, a g/ ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto b/ ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b/ g/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, Podľa § 4 ods. 1, písm. c/ vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 64 ods. 1 Zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 64 ods. 2 Zákona o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Podľa § 64 ods. 3 Zákona o cestnej premávke (ďalej aj ZCP) ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú. Podľa § 66 ods. 6 ZCP účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je Účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Podľa § 66 ods. 2 písm. a/, d/, ZCP účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací zistil, že správneorgány - Okresný aj Krajský dopravný inšpektorát - neaplikovali správne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu. Základným pochybením ako správnych orgánov, tak i súdu preskúmavajúceho ich postup a rozhodnutia bolo, že sa nezaoberali do všetkých dôsledkov predovšetkým základnou otázkou, či skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť, bol vlastne priestupkom, či má znaky priestupku a až následne ďalšími otázkami, vrátane správneho a zákonného procesného postupu a obsahu rozhodnutí, ako tomu bolo v prerokúvanom prípade. Podľa obsahu pripojených priestupkových spisov je najmä zo správy o výsledku objasňovania, resp. z vysvetlenia podaného E. K. zrejmé, že žalobca sa mal dopustiť priestupku narazením do vozidla stojaceho za ním, pri cúvaní, čím mal spôsobiť škodu 100 Eur. Škoda však nijako nebola špecifikovaná, ani nikým nebola objektívne verifikovaná - nebolo vypracované žiadne odborné vyjadrenie, ani v spise sa nenachádza žiadne vyjadrenie zamestnanca poisťovne (poškodený E. K. uviedol, že si náhradu škody neuplatňuje a vybaví si to prostredníctvom poisťovne), ktorý by potvrdil opravu na vozidle E. K. a jej uhradenie alebo iný objektívny doklad, že došlo ku škode v súvislosti s nárazom vozidla žalobcu do vozidla poškodeného. Navyše z fotodokumentácie pripojenej v spise sa nedá zistiť, aké poškodenie spôsobil žalobca nárazom do vozidla poškodeného. Na fotografiách a na nich vyobrazených vozidlách voľným okom nevidieť žiadne poškodenie. To potvrdila nielen manželka žalobcu, ale i samotný žalobca. Ak nedošlo k spôsobeniu škody je nepochybné, že takýto náraz vozidiel nie je možné označiť ani ako škodovú udalosť, nieto ešte ako dopravnú nehodu. V prerokúvanom prípade v súvislosti s týmto nedostatkom - chýbajúcim znakom priestupku - absentuje i subjektívna stránka priestupku, pretože žalobca v danom prípade, súc si vedomý slabého nárazu a nespôsobenia škody na vozidle poškodeného nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ani to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery nemal vedieť ani vedieť nemohol. (To bol i podľa žalobcu dôvod jeho odchodu bez vyčkania na majiteľa vozidla.) Následne po objasnení týchto skutočností, je namieste riešiť nadväzujúce otázky zákonnosti rozhodovania správnych orgánov za, či bez účasti žalobcu na ústnom pojednávaní, či zákonnosti obsahu napadnutých správnych rozhodnutí a postupov správnych orgánov pri oprave napadnutých rozhodnutí, či rozhodovaní o námietkach zaujatosti. Bez zodpovedania základnej otázky, či žalobca mohol a mal vedieť, že inému spôsobil škodu, ak to nebolo a nie je zrejmé ani z pripojenej fotodokumentácie a nie je to špecifikované ani v správe o nehode, resp. v správe o výsledku objasňovania priestupku, nemožno uzatvoriť, že akýkoľvek náraz dvoch vozidiel je bez ďalšieho škodovou udalosťou podľa § 64 ods. 3 ZCP a rovnako so zreteľom na to, že nie vždy bude zreteľné na prvý pohľad, že nárazom došlo k vzniku škody, nie každá zdanlivo škodová udalosť bude automaticky bez ďalších okolností a skutočností dopravnou nehodou podľa § 64 ods. 2 ZCP. K tomu, aby bolo možné žalobcovi imputovať spáchanie priestupku, pre ktorý už bol dvakrát uznaný za vinného, nepostačuje náraz jeho vozidla do iného vozidla (v tomto prípade vozidla E. K.), ale i to, že mal resp. mohol vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť o tom, že porušil alebo ohrozil záujem chránený zákonom. V spise nie je ani záznam o tom, že by skutok ako dopravnú nehodu ohlásil poškodený a teda, že by on osobne mal záujem vec riešiť ako škodovú udalosť alebo dokonca dopravnú nehodu. Nevyplýva to ani z jeho vysvetlenia ani z iného podkladu založeného v spise. Ak by si bol vedomý vzniku škody ihneď po prvom pohľade na svoje vozidlo, reagoval by zrejme inak. Dôležité je preto zistiť, aký bol prvotný podnet, ktorý viedol, či už poškodeného alebo inú osobu (na čísle listu 10 priestupkového spisu Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre je uvedené, že dopravná nehoda bola oznámená npor. X.. W. J., ktorý neskôr nehodu objasňoval - ide zrejme o nesprávny údaj) k oznámeniu spôsobenia škodovej udalosti a objasneniu, či ten, kto vozidlo videl, mohol bez akýchkoľvek pochybností zistiť na ňom spôsobenú škodu. Treba pritom samozrejme prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca si bol vedomý, že do vozidla narazil, teda napr. i slabo viditeľná prasklina na nárazníku by ho mala viesť k úvahe, že škodu spôsobil. Z pripojených fotografií sa to však nemožno ani len domnievať. Do vyriešenia a zodpovedania tejto otázky nie je možné tvrdiť, že žalobca sa dopustil, či bol účastný škodovej udalosti a už vôbec nie dopravnej nehody.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací zmenil napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. tak, že preskúmavané rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom vysloveným rozhodnutí odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).

V. Trovy konania

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 a 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu 508,93 Eur (z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 475,93 Eur a iné trovy konania vo výške 33,- Eur), ktorá pozostáva z: 1. trov prvostupňového konania vo výške 347,18 Eur, a to: · za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 33 Eur, · z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) - plno mocenstvo zo dňa 22. júna 2011 - 123,50 Eur,

- písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 21.júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) - 123,50 Eur, · z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 7,41 Eur x 2 = 14,82 Eur a · z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a z režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 52,36 Eur. 2. trov odvolacieho konania vo výške 161,75 Eur, a to: · z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie zo dňa 11.júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) - 127,16 Eur, · z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 7,63 Eur a · z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkon právnej služby a z režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 26,96 Eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania vo výške 508,93 Eur k rukám jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o. v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.