Najvyšší súd

10Sžd/20/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Š. Č., nar. X., bytom H., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a

postupu žalovaného č. KRP-KDI-SK-83/2010 zo dňa 16.06.2010, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23.02.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline

č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23. februára 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na prvostupňovom súde

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23.02.2011 zastavil

konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom

znení (ďalej len „O. s. p.“) z dôvodu oneskoreného podania žaloby. V odôvodnení krajský súd

uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 16.06.2010 a doručené žalobcovi

do vlastných rúk dňa 09.07.2010 po tom, čo bol dňa 18.06.2010 vykonaný prvý neúspešný

pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Opakované doručovanie dňa 21.06.2010

bolo bezvýsledné a doručovateľ uložil dňa 21.06.2010 písomnosť na pošte. Keďže žalobca si

nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty

za deň doručenia (§ 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ďalej len „Správny poriadok“) – posledný deň pripadol na 24.06.2010. Krajský súd

konštatoval, že žalobca podal žalobu na pošte dňa 09.09.2010, pričom posledný deň lehoty

na podanie žaloby na pošte alebo osobne na súde bol 24.08.2010 – utorok (§ 250b ods. l

O.s.p.).

II.

Odvolanie žalobcu

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal,

aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. uznesenie krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie.

Žalobca v odvolaní uviedol, že inštitút náhradného doručenia možno použiť len

za splnenia týchto podmienok:

a) možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená,

b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia

zdržoval,

c) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde

písomnosť doručiť znova,

d) druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný,

e) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti

na pošte alebo orgáne obce,

f) adresát si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol.

g) zásielka sa vrátila neprevzatá adresátom späť odosielateľovi po uplynutí odbernej

lehoty.

Uvedenými podmienkami pre aplikáciu fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho

poriadku sa krajský súd v napadnutom uznesení nezaoberal a neskúmal, či boli splnené. Podľa

žalobcu navyše nemôže byť fikcia nikdy použitá tak, aby spôsobila vedome ujmu na právach

a právom chránených záujmoch dotknutej osoby.

Žalobca ďalej uviedol, že každý súd je povinný skúmať procesné podmienky, ako aj

skutkové okolnosti včasnosti akéhokoľvek podania a krajský súd si túto povinnosť nesplnil,

keď si osvojil nesprávne tvrdenie žalovaného, že uznesenie KRP-KDI-SK-83/2010 bolo

doručené dňa 24.06.2010, pričom reálne ho žalobca dostal dňa 09.07.2010. Krajský súd tak nebral ohľad na skutočnosti, že predmetná písomnosť sa žalovanému nikdy nevrátila ako

nedoručená a že ju žalobca aj reálne obdržal, nezistil ani, že žalobca nebol od 16.06.2010

do 09.07.2010 v meste Žilina a neskúmal, či doručovateľ splnil povinnosti podľa § 24 ods. 2

Správneho poriadku. Poštová doručenka nie je verejnou listinou, ktorej pravdivosť sa

prezumuje.

Na záver odvolania žalobca uviedol, že porovnanie časových intervalov, v ktorých

konali štátne orgány, s intervalmi, v ktorých žalobca preberal písomnosti, vylučuje všetky

pochybnosti, ktoré by oprávňovali žalovaného a súd k použitiu fikcie doručenia podľa § 24

ods. 2 Správneho poriadku.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

III.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie

odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu

nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p.

Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia,

doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením

na preberanie zásielok.

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa

v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť

príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,

doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si

adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa

považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. (§ 24 ods. 2 Správneho

poriadku)

Posledná veta § 24 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady,

že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu

na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel,

zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť

doručená – ide právnu fikciu doručenia písomnosti.

V administratívnom spise žalovaného je založené potvrdenie o doručení (doručenka)

rozhodnutia žalovaného č. KRP-KDI-SK-83/2010 zo dňa 16.06.2010, z ktorej odvolací súd

zistil nasledovné skutočnosti:

- dňa 18.06.2010 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou

o opakované doručenie,

- dňa 21.06.2010 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež

neúspešné, na základe čoho zásielku toho istého dňa (21.06.2010) uložil na pošte,

- dňa 09.07.2010 o 18:20 hod. žalobca prevzal zásielku.

Uvedené zistenia, vyplývajúce z administratívneho spisu, sú totožné so zisteniami

krajského súdu, uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací súd sa stotožnil aj

so záverom krajského súdu, že žaloba, ktorú žalobca odovzdal na poštovú prepravu až dňa

09.09.2010, bola podaná oneskorene. Žalobca si nevyzdvihol zásielku do troch dní od jej

uloženia, posledný deň tejto lehoty, t.j. 24.06.2010, sa považoval za deň doručenia,

dvojmesačná lehota na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O. s. p.) tak začala žalobcovi plynúť

dňom 25.06.2010 (§ 57 ods. 1 O. s. p.) a jej koniec pripadol na deň 25.08.2010, t.j. na stredu.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia síce nesprávne uviedol, že posledným dňom na podanie

žaloby bol 24.08.2010 (utorok), avšak táto chyba v počítaní nemala vplyv na správnosť

rozhodnutia krajského súdu, keďže žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu až dňa

09.09.2010, teda zjavne oneskorene. Rozhodnutie žalovaného pritom obsahovalo správne

poučenie o možnosti jeho preskúmania súdom.

Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že doručenka nemá povahu verejnej listiny.

Uvedené tvrdenie je nesprávne, keďže riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej

listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je

dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí

vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom

konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca v odvolaní namietal,

že žalovaný správny orgán, ani krajský súd neskúmali, či doručovateľ splnil povinnosti podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, avšak v zmysle vyššie uvedeného, žalovaný, ani krajský súd

takúto povinnosť nemali a žalobca v odvolaní nesprávnosť doručenky nepreukázal.

V podanom odvolaní ďalej žalobca namietal, že krajský súd nezistil, že v čase

od 16.06.2010 do 09.07.2010 sa v meste Žilina nezdržiaval. K tejto námietke odvolací súd

poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa

16. júna 2011, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol (s poukazom na svoj nález

sp. zn. I. ÚS 119/07 zo dňa 27. septembra 2007, v ktorom uviedol, že ak je adresátom

dostatočne preukázané, že záver o predpoklade náhradného doručenia bol nesprávny, ide

o doručenie neúčinné), „že dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania

v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán“. Ďalej uviedol, že ani

„čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však

na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj

objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste.“ Žalobca

na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase od 16.06.2010 do 09.07.2010 v meste Žilina

nezdržiaval, nepredložil žiaden dôkaz, preto platí záver krajského súdu, že rozhodnutie

žalovaného bolo právoplatne doručené.

K námietke žalobcu, že zásielka sa žalovanému nikdy nevrátila ako nedoručená a že ju

žalobca aj reálne obdržal, odvolací súd konštatoval, že predpokladom aplikácie fikcie

doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku nie je vrátenie nedoručenej zásielky

správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní právnickým osobám podľa § 25 ods. 2

Správneho poriadku). Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky,

za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné

doručenie:  

- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa

v mieste doručenia zdržiaval,

- doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,

že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu,

- nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný,

- doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti

na pošte,

- adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia.

Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej

lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky

nedozvedel, príp. sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto

trojdňovej lehoty.

Tvrdenie žalobcu, že fikcia nemôže byť nikdy použitá tak, aby spôsobila vedome ujmu

na právach a právom chránených záujmoch dotknutej osoby, nemá oporu v zákone, preto sa

ním odvolací súd nezaoberal a žalobcovo porovnanie časových intervalov, v ktorých konali

štátne orgány, s intervalmi, v ktorých žalobca preberal písomnosti, bolo v preskúmavanom

prípade právne irelevantné, vzhľadom na čo sa ním odvolací súd takisto nezaoberal.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď rozhodol o zastavení

konania podľa § 250d ods. 3 O. s. p., keďže žalobca podal žalobu zjavne oneskorene, pričom

v odvolacom konaní nepreukázal, že by sa v čase doručovania rozhodnutia žalovaného

v mieste doručovania nezdržiaval a ani nepreukázal nesprávnosť potvrdenia o doručení

rozhodnutia žalovaného. Odvolací súd sa s právnym záverom krajského súdu, uvedeným

v jeho rozhodnutí, stotožnil, námietkam žalobcu nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Žiline č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23.02.2011 podľa § 219 O. s. p. v spojení s § 246c

O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak,

že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková