Najvyšší súd
10Sžd/20/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Š. Č., nar. X., bytom H., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného č. KRP-KDI-SK-83/2010 zo dňa 16.06.2010, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23.02.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23. februára 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na prvostupňovom súde
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23.02.2011 zastavil
konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom
znení (ďalej len „O. s. p.“) z dôvodu oneskoreného podania žaloby. V odôvodnení krajský súd
uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 16.06.2010 a doručené žalobcovi
do vlastných rúk dňa 09.07.2010 po tom, čo bol dňa 18.06.2010 vykonaný prvý neúspešný
pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Opakované doručovanie dňa 21.06.2010
bolo bezvýsledné a doručovateľ uložil dňa 21.06.2010 písomnosť na pošte. Keďže žalobca si
nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia (§ 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ďalej len „Správny poriadok“) – posledný deň pripadol na 24.06.2010. Krajský súd
konštatoval, že žalobca podal žalobu na pošte dňa 09.09.2010, pričom posledný deň lehoty
na podanie žaloby na pošte alebo osobne na súde bol 24.08.2010 – utorok (§ 250b ods. l
O.s.p.).
II.
Odvolanie žalobcu
Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. uznesenie krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie.
Žalobca v odvolaní uviedol, že inštitút náhradného doručenia možno použiť len
za splnenia týchto podmienok:
a) možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená,
b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržoval,
c) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde
písomnosť doručiť znova,
d) druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný,
e) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti
na pošte alebo orgáne obce,
f) adresát si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol.
g) zásielka sa vrátila neprevzatá adresátom späť odosielateľovi po uplynutí odbernej
lehoty.
Uvedenými podmienkami pre aplikáciu fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho
poriadku sa krajský súd v napadnutom uznesení nezaoberal a neskúmal, či boli splnené. Podľa
žalobcu navyše nemôže byť fikcia nikdy použitá tak, aby spôsobila vedome ujmu na právach
a právom chránených záujmoch dotknutej osoby.
Žalobca ďalej uviedol, že každý súd je povinný skúmať procesné podmienky, ako aj
skutkové okolnosti včasnosti akéhokoľvek podania a krajský súd si túto povinnosť nesplnil,
keď si osvojil nesprávne tvrdenie žalovaného, že uznesenie KRP-KDI-SK-83/2010 bolo
doručené dňa 24.06.2010, pričom reálne ho žalobca dostal dňa 09.07.2010. Krajský súd tak nebral ohľad na skutočnosti, že predmetná písomnosť sa žalovanému nikdy nevrátila ako
nedoručená a že ju žalobca aj reálne obdržal, nezistil ani, že žalobca nebol od 16.06.2010
do 09.07.2010 v meste Žilina a neskúmal, či doručovateľ splnil povinnosti podľa § 24 ods. 2
Správneho poriadku. Poštová doručenka nie je verejnou listinou, ktorej pravdivosť sa
prezumuje.
Na záver odvolania žalobca uviedol, že porovnanie časových intervalov, v ktorých
konali štátne orgány, s intervalmi, v ktorých žalobca preberal písomnosti, vylučuje všetky
pochybnosti, ktoré by oprávňovali žalovaného a súd k použitiu fikcie doručenia podľa § 24
ods. 2 Správneho poriadku.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
III.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie
odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu
nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p.
Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia,
doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením
na preberanie zásielok.
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa
v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť
príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si
adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa
považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. (§ 24 ods. 2 Správneho
poriadku)
Posledná veta § 24 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady,
že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu
na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel,
zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť
doručená – ide právnu fikciu doručenia písomnosti.
V administratívnom spise žalovaného je založené potvrdenie o doručení (doručenka)
rozhodnutia žalovaného č. KRP-KDI-SK-83/2010 zo dňa 16.06.2010, z ktorej odvolací súd
zistil nasledovné skutočnosti:
- dňa 18.06.2010 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou
o opakované doručenie,
- dňa 21.06.2010 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež
neúspešné, na základe čoho zásielku toho istého dňa (21.06.2010) uložil na pošte,
- dňa 09.07.2010 o 18:20 hod. žalobca prevzal zásielku.
Uvedené zistenia, vyplývajúce z administratívneho spisu, sú totožné so zisteniami
krajského súdu, uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací súd sa stotožnil aj
so záverom krajského súdu, že žaloba, ktorú žalobca odovzdal na poštovú prepravu až dňa
09.09.2010, bola podaná oneskorene. Žalobca si nevyzdvihol zásielku do troch dní od jej
uloženia, posledný deň tejto lehoty, t.j. 24.06.2010, sa považoval za deň doručenia,
dvojmesačná lehota na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O. s. p.) tak začala žalobcovi plynúť
dňom 25.06.2010 (§ 57 ods. 1 O. s. p.) a jej koniec pripadol na deň 25.08.2010, t.j. na stredu.
Krajský súd v odôvodnení uznesenia síce nesprávne uviedol, že posledným dňom na podanie
žaloby bol 24.08.2010 (utorok), avšak táto chyba v počítaní nemala vplyv na správnosť
rozhodnutia krajského súdu, keďže žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu až dňa
09.09.2010, teda zjavne oneskorene. Rozhodnutie žalovaného pritom obsahovalo správne
poučenie o možnosti jeho preskúmania súdom.
Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že doručenka nemá povahu verejnej listiny.
Uvedené tvrdenie je nesprávne, keďže riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej
listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je
dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí
vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom
konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca v odvolaní namietal,
že žalovaný správny orgán, ani krajský súd neskúmali, či doručovateľ splnil povinnosti podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, avšak v zmysle vyššie uvedeného, žalovaný, ani krajský súd
takúto povinnosť nemali a žalobca v odvolaní nesprávnosť doručenky nepreukázal.
V podanom odvolaní ďalej žalobca namietal, že krajský súd nezistil, že v čase
od 16.06.2010 do 09.07.2010 sa v meste Žilina nezdržiaval. K tejto námietke odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa
16. júna 2011, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol (s poukazom na svoj nález
sp. zn. I. ÚS 119/07 zo dňa 27. septembra 2007, v ktorom uviedol, že ak je adresátom
dostatočne preukázané, že záver o predpoklade náhradného doručenia bol nesprávny, ide
o doručenie neúčinné), „že dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania
v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán“. Ďalej uviedol, že ani
„čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však
na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj
objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste.“ Žalobca
na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase od 16.06.2010 do 09.07.2010 v meste Žilina
nezdržiaval, nepredložil žiaden dôkaz, preto platí záver krajského súdu, že rozhodnutie
žalovaného bolo právoplatne doručené.
K námietke žalobcu, že zásielka sa žalovanému nikdy nevrátila ako nedoručená a že ju
žalobca aj reálne obdržal, odvolací súd konštatoval, že predpokladom aplikácie fikcie
doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku nie je vrátenie nedoručenej zásielky
správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní právnickým osobám podľa § 25 ods. 2
Správneho poriadku). Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky,
za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné
doručenie:
- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa
v mieste doručenia zdržiaval,
- doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,
že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu,
- nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný,
- doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti
na pošte,
- adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia.
Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej
lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky
nedozvedel, príp. sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto
trojdňovej lehoty.
Tvrdenie žalobcu, že fikcia nemôže byť nikdy použitá tak, aby spôsobila vedome ujmu
na právach a právom chránených záujmoch dotknutej osoby, nemá oporu v zákone, preto sa
ním odvolací súd nezaoberal a žalobcovo porovnanie časových intervalov, v ktorých konali
štátne orgány, s intervalmi, v ktorých žalobca preberal písomnosti, bolo v preskúmavanom
prípade právne irelevantné, vzhľadom na čo sa ním odvolací súd takisto nezaoberal.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď rozhodol o zastavení
konania podľa § 250d ods. 3 O. s. p., keďže žalobca podal žalobu zjavne oneskorene, pričom
v odvolacom konaní nepreukázal, že by sa v čase doručovania rozhodnutia žalovaného
v mieste doručovania nezdržiaval a ani nepreukázal nesprávnosť potvrdenia o doručení
rozhodnutia žalovaného. Odvolací súd sa s právnym záverom krajského súdu, uvedeným
v jeho rozhodnutí, stotožnil, námietkam žalobcu nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Žiline č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23.02.2011 podľa § 219 O. s. p. v spojení s § 246c
O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak,
že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. apríla 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková