Najvyšší súd
10Sžd/16/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M. K., nar. X, trvale bytom K., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, Košice, o návrhu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. 6. 2010 č.p.: KRP-DI-OBCP-P-107/2010, na odvolanie
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/13916/2010-100 zo dňa
28.02.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/13916/2010-100 zo dňa 28. februára 2011 m e n í tak, že žalobkyni p r i z n á v a
oslobodenie od súdneho poplatku.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na prvostupňovom súde
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/13916/2010-100 zo dňa 28.02.2011
rozhodol tak, že žalobkyni oslobodenie od súdneho poplatku v konaní nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe komplexného preskúmania osobných, majetkových
a zárobkových pomerov žiadateľky mal za to, že žalobkyňa sa nenachádza v sociálnej a ani
finančnej núdzi a jej majetkové pomery neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho
poplatku.
Krajský súd zistil z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava, že žalobkyňa
je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 9.498,- Sk (315,27 Eur) mesačne a jej manžel je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 4.318,- Sk (143,33 Eur) mesačne
a z písomných potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.02.2011
zistil, že žalobkyňa je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie syna podľa zákona
č. 447/2008 Z.z. vo výške 69,38 Eur mesačne. Ďalej súd zistil, že žalobkyňa nie je
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k uvedenej dávke z dôvodu sociálnej
núdze a nie je ani poberateľkou inej dávky sociálnej pomoci z uvedených dôvodov.
Z potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalobkyne na účely
oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 28.01.2011 súd zistil, že žalobkyňa je s manželom
spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý slúži na bývanie s rodinou a tiež aj osobného
motorového vozidla.
Po vyhodnotení osobných, majetkových a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj
na výšku súdneho poplatku, dospel krajský súd k záveru, že tieto neodôvodňujú priznanie
oslobodenia od súdneho poplatku a preto žiadosti žalobkyne, s poukazom na § 138 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“),
nevyhovel.
II.
Odvolanie žalobkyne
Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom uviedla,
že krajský súd sa nezaoberal všetkými skutočnosťami a to, že:
1. peňažný príspevok za opatrovanie je pohyblivý; predtým bol vo výške 24,93 Eur,
2. žalobkyňa má ešte nezaopatrené dieťa, syna (t. č. na úrade práce), ktorý je chorý,
má tupé bolesti hlavy, poruchu videnia, po úraze hlavy mu vytekal likvor.
Žalobkyňa musela zaplatiť zdravotnú poistku vo výške 170 Eur a napriek tomu,
že syn ešte nemá 25 rokov, nepoberá na neho detské prídavky, pretože v štúdiu
pokračoval externe,
3. osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia dostal invalidný syn žalobkyne z odboru
sociálnych vecí na 7 rokov, pretože je odkázaný na prepravu autom; ak by počas 3
rokov umrel, musela by žalobkyňa časť sumy vrátiť. Toto vozidlo nesmú
odpredať, preto ho museli dať opraviť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že okrem príjmu
má aj výdaje – 100 Eur mesačne na benzín a na lieky na epilepsiu, imunitu, alergiu
a musí platiť aj ústav,
4. do osobného motorového vozidla žalobkyne (zn. Škoda Forman, rok výroby 1992)
narazilo v júni roku 2010 vodárenské auto; smaltovanie podvozku a údržbu robí
žalobkyňa sama, pričom vozidlo má hodnotu asi 300 Eur. Kúpila ho preto,
lebo vozidlo, ktoré mali predtým už bolo úplne rozbité a nedalo sa opraviť,
5. rodinný dom slúži rodine na bývanie. Je tam nutné vymeniť radiátory, cez drevené
okná fúka. Žalobkyňa musí sama robiť maľovanie a drobné murárske aj elektrické
práce. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že šetrí aj na strave a oblečení,
6. žalobkyňa a jej manžel dostali trombózu, žalobkyni praskajú cievy, má ísť
na liečenie s chrbticou a manžel má odporučenú operáciu žíl.
K odvolaniu žalobkyňa priložila:
- posudok Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.05.2006, podľa ktorého
sa jej syn, P. K. považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou
funkčnej poruchy 60 %,
- rozhodnutie Košického samosprávneho kraja zo dňa 14.05.2010 (nachádza sa aj
v spise krajského súdu - č. l. 23), že syn žalobkyne – P. K. je odkázaný na sociálnu
službu poskytovanú v domove sociálnych služieb ambulantnou formou,
- výpočtový list úhrad za poskytované sociálne služby v DOMKO – Domove
sociálnych služieb, podľa ktorého mesačná výška úhrady za služby je 63,04 Eur až
72,496 Eur podľa počtu pracovných dní v mesiaci,
- rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 03.03.2011
o zaradení syna M. K. do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
III.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal
uznesenie krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania
prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru,
že odvolaniu žalobkyne treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“), vzniká poplatková povinnosť podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo
žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.
Podľa § 138 ods. 1 O. s. p., môže súd na návrh priznať účastníkovi celkom alebo
sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne
súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
V citovanom ustanovení sú upravené dve podmienky, ktoré musia byť splnené
kumulatívne, aby mohol súd účastníka oslobodiť od súdnych poplatkov. Oslobodenie
od súdnych poplatkov musia odôvodňovať pomery účastníka a zároveň nesmie ísť
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pre posúdenie
možnosti priznania takéhoto oslobodenia súd zisťuje osobné, majetkové a zárobkové pomery
žiadateľa, prihliada k výške súdneho poplatku, pričom berie do úvahy všetky individuálne
okolnosti daného prípadu, aby nedošlo k situácii, že neschopnosťou účastníka konania
zaplatiť súdny poplatok dôjde k porušeniu jeho práva v prístupe na súd, ktoré mu zaručuje
Ústava Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 a 2. Účastník je povinný svoje pomery,
ktoré sú rozhodné na posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti, preukázať.
Aj nepriznanie oslobodenia z dôvodu zrejme bezúspešného uplatňovania alebo
bránenia práva treba starostlivo zvažovať, pretože ide o určitú prejudíciu výsledku sporu.
O svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo o šikanu, alebo ak už zo skutkových tvrdení
žalobcu (bez potreby vykonávať dokazovanie) bolo nepochybné, že sa jeho návrhu nebude
môcť vyhovieť.
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.06.2010 domáhala preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. p. KRP-DI-OBCP-P-107/2010 zo dňa 02.06.2010, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný
inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. p. ORP-ODI-OBCP-P-347/2010
zo dňa 22.04.2010. Rozhodnutím o priestupku bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 200 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 6 mesiacov podľa § 22 ods. 2
písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o priestupkoch“), z dôvodu, že sa pred križovatkou plne nevenovala vedeniu vozidla
a nesledovala situáciu v cestnej premávke, nerešpektovala signál „Stoj“ svetelného
signalizačného zariadenia trojfarebnej sústavy, vošla do priestoru križovatky, kde narazila
do iného osobného motorového vozidla, ktoré prechádzalo úsekom na signál „Voľno“,
čím spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu jej osoby a bola spôsobená škoda
na majetku vo výške cca. 9.000,- Eur a žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch.
Z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe
žaloby je žalobca povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- Eur podľa položky 10
písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.
V prípise zo dňa 21.01.2011 požiadala žalobkyňa o oslobodenie od súdneho poplatku
a za týmto účelom doručila krajskému súdu:
1. Potvrdenie o osobných, majetkových, zárobkových pomeroch na oslobodenie
od súdnych poplatkov, v ktorom žalobkyňa uviedla, že je dôchodkyňou, jej manžel
je invalidný dôchodca, majú dvoch dospelých synov - jedného od narodenia
invalidného a druhého (25-ročného) momentálne nezamestnaného a bez príjmu.
Medzi osobný majetok väčšej ceny žalobkyňa uviedla rodinný dom a motorové
vozidlo a medzi dlhy dlh vo výške 8.500,- Eur z dôvodu totálnej autohavárie.
2. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.12.2008 o priznaní
starobného dôchodku žalobkyni vo výške 9.498,- Sk, t. j. 315,27 Eur mesačne.
3. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.07.2006 o priznaní
invalidného dôchodku manželovi žalobkyne vo výške 4.318,- Sk, t. j. 143,33 Eur
mesačne.
Na základe výzvy boli krajskému súdu dňa 25.02.2011doručené z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie
za rok 2010 a 2011, podľa ktorých poberá žalobkyňa mesačne dávku vo výške 69,38 Eur.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že mesačný príjem rodiny, pozostávajúcej
zo žalobkyne – starobnej dôchodkyne, jej manžela – invalidného dôchodcu, syna – invalida a ďalšieho syna, ktorý je momentálne nezamestnaný, je 527,98 Eur. Žalobkyňa
je spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom rodina žije a osobného motorového
vozidla zn. Škoda Forman (rok výroby 1992), ktoré má hodnotu asi 300 Eur. Ďalšie
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia dostal jej invalidný syn z odboru sociálnych
vecí na 7 rokov, pretože je na prepravu autom odkázaný.
Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd zato, že vzhľadom na majetok,
celkový mesačný príjem rodiny a zdravotný stav jej členov, by zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 33,- Eur mohlo vystaviť žalobkyňu a jej rodinu ohrozeniu sociálnej
núdze, na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa spĺňa prvú
podmienku pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku – jej pomery to odôvodňujú.
Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade nejde (v zmysle
§ 138 ods. 1 O. s. p.) o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva – t.j. bola
splnená aj druhá podmienka.
Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Vychádzajúc zo skutočnosti, že krajský súd uznesením č. k. 7S/13916/2010-100
zo dňa 28.02.2011 nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdneho poplatku napriek tomu,
že žalobkyňa spĺňala podmienky, uvedené v § 138 ods. 1 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky toto uznesenie zmenil podľa § 220 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. tak,
že žalobkyni oslobodenie od súdneho poplatku priznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 20. júla 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková