ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu A. S., H., zastúpeného JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-NR-KDI- SK-138/2010 z 26. novembra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/11/2011-67 zo 7. februára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/11/2011-67 zo dňa 7. februára 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie o priestupku
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu zo 16. septembra 2010 č. ORP-P-376/DI-B-2010, v spojení s rozhodnutím žalovaného č. p. KRPZ-NR- KDI-SK-138/2010 z 26. novembra 2010, bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, že dňa 9. marca 2010 v čase o 12,30 hodine v meste Nové Zámky na ulici Žerotínova bašta spôsobil dopravnú nehodu tak, že jazdiac osobným motorovým vozidlom zn. Fiat Bravo, EC: D. neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a jazdil v obci rýchlosťou 70 - 75 km/hod., následkom čoho narazil prednou časťou svojho vozidla do zadnej časti vozidla zn. Škoda Felícia, EC: H., ktoré viedol vodič H. Z., a ktoré išlo pred ním a odbočovalo doľava na parkovisko ležiace mimo cesty. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu spolujazdkyne vo vozidle Škoda Felícia K. Z. s dobou liečenia 6 dní. Požitie alkoholu užalobcu zistené nebolo. Za priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.
II. Konanie na súde I. stupňa
Krajský súd v Nitre na základe žaloby žalobcu preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané a žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho porisku (ďalej len O.s.p.) ako nedôvodnú. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného odôvodnil porušením práva na spravodlivý proces, lebo správny orgán mu znemožnil zúčastniť sa určeného ústneho pojednávania 16. 09. 2010 (PN od 13. 09. 2010), na ktorom chcel podať viaceré návrhy na doplnenie dokazovania. Vytkol správnemu orgánu, že pri rozhodovaní vychádzal iba z informácií, ktoré mu poskytol účastník nehody pán Z. a jeho spolujazdkyňa pani Z.. Správny orgán tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec posúdil nesprávne po právnej stránke. Žalobca ako vodič nezapríčinil dopravnú nehodu, lebo vozidlo jazdiace pred ním odbočilo bez udania znamenia o zmene smeru jazdy, čo bolo dôvodom, že do neho žalobca narazil. V závere uviedol, že uložená sankcia, či už peňažná pokuta alebo zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov, je neprimeraná ku konaniu, ktoré malo podľa správneho orgánu naplniť znaky priestupku. Žalovaný správny orgán navrhol žalobu zamietnuť poukazujúc detailne na jeho postup pri vedení správneho konania so zreteľom na náležité objasnenie priestupku, obstaranie všetkých potrebných dôkazov a správneho právneho posúdenia. Poukázal na postoj žalobcu, ktorý sa prerokovaniu priestupku vyhýbal sústavným poukazovaním na svoj zdravotný stav a práceneschopnosť, pričom žalovaný zistil aj vyžiadaním informácií od ošetrujúcej lekárky, že žalobca je spôsobilý zúčastniť sa správneho konania počas vychádzok. Napriek tomu sa však ústneho pojednávania nezúčastnil. Krajský súd v Nitre preskúmavajúc správnosť a zákonnosť rozhodnutia o priestupku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, sa rovnako musel vysporiadiať s neprítomnosťou žalobcu i jeho právneho zástupcu na pojednávaní a ospravedlnenie žalobcu na pojednávaní nepovažoval za súladné s ustanovením § 119 ods. 3 O.s.p., preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Preskúmaním spisu o priestupku napokon krajský súd nezistil pochybenie žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu. Dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi. Ďalej podrobne poukázal na jednotlivé dôkazy odôvodňujúce vinu žalobcu za spáchaný priestupok i primeranosť sankcie, ktorá mu bola za priestupok uložená.
III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a písm. h), keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď krajský súd konal bez jeho prítomnosti, navrhovateľa nevypočul a nedal mu možnosť navrhnúť dôkazy. Uviedol, že chcel navrhnúť výsluch svedkov Z. C. - svedka nehody a kpt. Ing. P. U., ktorý prvý nehodu objasňoval a tiež vykonať konfrontáciu medzi účastníkmi nehody, pretože iba po vykonaní uvedených dôkazov bude možné jednoznačne posúdiť správnosť a zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí. Poukázal tiež na to, že nehodu mal spoluzaviniť vodič Z., ktorý pred odbočovaním doľava nedal znamenie o zmene smeru jazdy. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahuvyhovie a prizná mu náhradu trov konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že neustále odročovanie pojednávania by žalobcovi neprivodilo priaznivejší výsledok v tejto veci vzhľadom na zadokumentovanie dopravnej nehody a zabezpečené dôkazy v konaní pred správnym orgánom. Považuje za nesporné, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí. K návrhom na doplnenie dokazovania uviedol, že v konaní o priestupku boli žalobca aj svedok C. vypočutí, skutočný stav veci bol riadne a spoľahlivo zistený a preukázaný. So skutkovými a právnymi závermi správnych orgánov sa súd stotožnil s tým, že k týmto záverom dospeli v súlade so zákonom. Navrhol preto odvolanie zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 14. novembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP na tom skutkovom základe, že dňa 9. marca 2010 v čase o 12,30 hodine v meste Nové Zámky na ulici Žerotínova bašta spôsobil dopravnú nehodu tak, že jazdiac osobným motorovým vozidlom zn. Fiat Bravo, EC: D. neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a jazdil v obci rýchlosťou 70 - 75 km/hod., následkom čoho narazil prednou časťou svojho vozidla do zadnej časti vozidla zn. Škoda Felícia, EC: H., ktoré viedol vodič H. Z., a ktoré išlo pred ním a odbočovalo doľava na parkovisko ležiace mimo cesty. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu spolujazdkyne vo vozidle Škoda Felícia K. Z. s dobou liečenia 6 dní. Požitie alkoholu u žalobcu zistené nebolo. Za priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1. Podľa § 137 ods. 2, písm. d/ ZCP, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac a podľa § 137 ods. 2 písm. i/ porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je tiež nedanie prednosti v jazde. V prerokúvanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobca jazdil v obci rýchlosťou vyššou než 20 kilometrov za hodinu, v dôsledku čoho nezvládol situáciu v cestnej premávke a narazil do pred ním idúceho vozidla. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že nehodu zavinil práve žalobca, pretože pri nižšej rýchlosti by dokázal nehode zabrániť. Neobstojí ani jeho tvrdenie o tom, že nehodu spoluzavinil vodič Z. na vozidle, do ktorého žalobca narazil zozadu, pretože žalobca i v prípade neodbočenia vozidla vodiča Z. bol povinný sledovať situáciu v cestnej premávke a rýchlosť svojho vozidla zvoliť takú, aby bola jednak dovolená a jednak, aby mohol svoje vozidlo bezpečne zastaviť. V tomto ohľade znalec jednoznačne uviedol, že ak by žalobca zareagoval na vzniknutú situáciu skôr o 11,4 metra, bol by vozidlo bezpečne zastavil a nedošlo by k nehode. Rovnako žalobcom navrhované výsluchy svedkov kpt. Ing. U. a C., resp. konfrontácie účastníkov nehody nie sú potrebné, pretože nimi nie je možné preukázať, že vodič Z. spoluzavinil nehodu nedaním znamenia o zmene smeru jazdy. Ako už bolo uvedené, aj v takom prípade bolo povinnosťou žalobcu jazdiaceho za ním bezpečne za ním zastaviť. Nedanie znamenia o zmene smeru jazdy by mohlo v prípade preukázania (tu stoja proti sebe dve skupiny dôkazov a rozporné sú v tomto smere i výpovede samotného žalobcu a svedka C.) zakladať samostatnú zodpovednosť vodiča Z. za porušenie povinnosti vodiča, nie však jeho spoluúčasť na zavinení dopravnej nehody. Najzávažnejší dôvod odvolania spočíva v údajnom porušení práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto preskúmal z tohto hľadiska ako konanie žalovaného, tak aj konanie a postup Krajského súdu v Nitre a nezistil namietané pochybenie. Žalobca mohol jednak osobne a jednak prostredníctvom zvoleného advokáta uplatniť všetky práva, ktorých sa v odvolaní domáha, vrátane práva na doplnenie dokazovania. Krajský súd z dôvodu jeho dlhotrvajúcej práceneschopnosti niekoľkokrát odročil vo veci nariadené pojednávanie (10.05.2011, 28.06.2011, 04.10.2011 a 13.12.2011) a návrh na odročenie pojednávania nariadeného na 07.02.2012, na ktorom súd vec prejednal a rozhodol, nespĺňal zákonné náležitosti v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom od 01.01.2012), podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Žalobca sa nielenže neospravedlnil včas, akonáhle sa o prekážke, pre ktorú sa nemohol pojednávania zúčastniť dozvedel, ale jeho ospravedlnenie neobsahuje potrebné vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ale len vyjadrenie, že žalobca sa nemôže pojednávania zúčastniť. Vo vzťahu k právnemu zástupcovi sa v ospravedlnení neuvádza žiadny dôvod pre jeho neúčasť. Z uvedených dôvodov, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca mal povolené denne štyri hodiny vychádzok, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca mal v priebehu od podania žaloby (1. februára 2011) do 7. februára 2012 (do vyhlásenia napadnutého rozsudku) - za rok aj týždeň dostatok času dohodnúť pre neho vhodný termín pojednávania, ak sa ho chcel skutočne zúčastniť. Tým nebolo dotknuté jeho právo dať sa na pojednávaní zastúpiť ním zvoleným advokátom, u ktorého nebola zistená žiadna prekážka účasti. So zreteľom na podrobné a vyčerpávajúce dôvody uvedené v rozsudku Krajského súdu v Nitre Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, ohľadne ďalších námietok v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšiedôvody, odkazuje na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.
S poukazom na závery uvedené vyššie vyhodnotil odvolací súd dôvody uvedené v odvolaní žalobcu proti rozsudku krajského súdu za nespôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
V. Trovy konania
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca nebol úspešný a žalovaný zo zákona nemá na ich náhradu nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.