UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. D., O., zastúpeného JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRPZ-ZA-KDI-SK-104/2011 z 24. októbra 2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/91/2011-50 z 29. februára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/91/2011-50 zo dňa 29. februára 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/91/2011-50 z 29. februára 2011 podľa § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), § 103 a 104 ods. 1, veta prvá s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 O. s. p. zastavil konanie začaté na podklade žaloby V. D. podanej proti oznámeniu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č. p., KRPZ-ZA-KDI-SK-104/2011 z 24. októbra 2011 o tom, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal oneskorene. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne, pretože sa nestotožňuje s tvrdením krajského súdu, že nie je možné napadnúť len postup správneho orgánu, a to z toho dôvodu, že napriek tomu, že žalovaný nie rozhodnutím, ale oznámením odmietol odvolanie žalobcu, takýto právny úkon žalovaného priamo zasiahol do práv a povinností žalobcu, keďže nemohol uplatniť právo na dvojinštančnosť správneho konania, ktorá by zaručovala žalobcovi právo na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v 1. stupni. V zmysle vyššie uvedeného žiadal žalobca, aby odvolací orgán zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O. s. p., ako aj § 205a ods. 1 písm. b/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V preskúmavanej veci bolo potrebné posúdiť otázku, či je možné považovať oznámenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát č. p. KRPZ-ZA-KDI-SK-104/2011 z 24. októbra 2011 za rozhodnutie a či je možné ho súdne preskúmať. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal odvolací súd zo skutočnosti, že pojem „rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu, a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím, napr. bez odôvodnenia, či poučenia o opravnom prostriedku) v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu (Bureš, Drápal, Mazanec, Občanský soudní rád. Komentár, 5. Vydaní, s. 1042). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v súlade s týmto právnym názorom, s ktorým sa stotožňuje, nie je správny záver krajského súdu, že oznámenie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu a preto nie je možné preskúmať ani záver žalovaného o tom, že žalobca podal odvolanie oneskorene. Pretože krajský súd svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na námietky žalobcu, že pošta si nesplnila povinnosť upovedomiť ho o novom doručení písomnosti v konkrétny deň a hodinu, úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude preskúmať, či v konaní pred Krajským dopravným inšpektorátom v Žiline bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, či si pošta pri doručovaní písomnosti - rozhodnutia o priestupku vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Žilina, Okresným dopravným inšpektorátom č. ORP-P-225/ODI-2011- II z 15. augusta 2011, splnila všetky povinnosti tak, ako jej to vyplýva z § 24 ods. 2 Správneho poriadku, teda či sa najprv pokúsila doručiť písomnosť a po neúspešnom prvom pokuse opakovane doručovala písomnosť na druhý deň, o čom mal byť žalobca riadne a včas upovedomený a až následne došlo k uloženiu zásielky a nastala prezumpcia doručenia. Ak by sa zistilo, že si pošta pri doručovaní riadne svoje povinnosti nesplnila v súlade s uvedeným ustanovením, malo by to za následok uplynutie lehoty na podanie opravného prostriedku v úplne iný deň, než ako bol vypočítaný a ustálený odvolacím správnym orgánom. To by ovplyvnilo i zistenie, či sa prvostupňové rozhodnutie o priestupku vôbec stalo právoplatným alebo bolo v zákonnej lehote napadnuté opravným prostriedkom. Krajský súd v Žiline bude preto povinný v záujme naplnenia ústavného práva na súdnu ochranu žalobcu v ďalšom konaní zistiť, aký bol postup pošty pri doručovaní rozhodnutia o priestupku prvostupňového správneho orgánu žalobcovi a až po nepochybnom zistení, že k podaniu odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu došlo oneskorene, bude konanie možné zastaviť. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.