UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) H. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Y. S., číslo pasu Y. P., v krajine pôvodu naposledy bytom A., I. Y. Č. XX, aktuálne s miestom pobytu v Ú. Q. T. W. K. Y. F. Q. R., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bednářová & Hodoňová, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-35-103/2017-Ž zo dňa 12. júla 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3SaZ/1/2019-51 zo dňa 5. apríla 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu, pretože bola podaná predčasne a lehota na jej podanie ešte nezačala plynúť. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti 2. výrokovej časti uznesenia, týkajúcej sa trov konania, podal žalobca kasačnú sťažnosť. Proti výroku o odmietnutí žaloby žalobca kasačnú sťažnosť nepodal. Podľa názoru sťažovateľa musel podať správnu žalobu a k jej odmietnutiu došlo výlučne pre procesné zavinenie žalovaného. Krajský súd tak mal najskôr skúmať splnenie podmienok uvedených v § 171 ods. 1 S.s.p. a následne mal žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, tak navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie v 2. výrokovej časti zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietku žalobcu, že správny orgán zavinil odmietnutie žaloby považuje za neopodstatnenú, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosťzamietol.
4. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „najvyšší súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.), a s prihliadnutím na formálnu viazanosť sťažnostnými bodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v spojení s § 439 ods. 3 písm. a) S.s.p.), nie však sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.), kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, pretože po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k presvedčeniu, že je nedôvodná.
5. Podľa § 98 ods. 1 písm. c) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. 6. Podľa § 170 písm. a) S.s.p. žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 7. Podľa § 171 ods. 1 S.s.p. ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
8. Predmetom kasačnej sťažnosti bol výrok o trovách konania napadnutého uznesenia krajského súdu o odmietnutí žaloby, ktorým krajský súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
9. K veci kasačný súd uvádza, že ak bola žaloba odmietnutá podľa § 98 ods. 1 S.s.p. platí všeobecná zásada, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Nie je pritom rozhodujúce, z akého z dôvodov uvedených v § 98 ods. 1 písm. a) až h) S.s.p. bola žaloba odmietnutá.
10. Námietku sťažovateľa, podľa ktorého krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, pretože nepoužil § 171 ods. 1 S.s.p., považuje kasačný súd za nedôvodnú. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v § 171 S.s.p. treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
11. Z dôvodu, že v konaní došlo k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. c) S.s.p. a neboli splnené podmienky uvedené v § 171 S.s.p., tak podľa názoru kasačného súdu bol výrok krajského súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi správny.
12. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
13. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.
14. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.