Najvyšší súd

10Sža/50/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. S. S., nar. X., štátny príslušník Ruskej federácie, zastúpený Advokátskou kanceláriou Š., s.r.o., M., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Hrobákova č. 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. UHCP-466-19/RHCP-BA- HCP-R-2009 zo dňa 15.01.2010, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/136/2010-60 zo dňa 24.06.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/136/2010-60 zo dňa 24. júna 2011 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 4S/136/2010-60 zo dňa 24.06.2011 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), rozhodnutie žalovaného č. p. UHCP-466-19/RHCP-BA-HCP-R-2009 zo dňa 15.01.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. p.: ÚHCP-3100-7/RHCP-BA-OCP-Ž-2009/SUT zo dňa 21.07.2009 o zrušení povolenia žalobcu na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) na účel zlúčenia rodiny. Krajský súd zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.301,81 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení krajský súd k trovám konania uviedol, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 1.301,81 Eur – súdny poplatok v sume 66,- Eur plus 1.235,81 Eur za dva úkony z roku 2010 (prevzatie a príprava zastupovania, žaloba) podľa § 11 ods. 3 veta prvá vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, t.j. 2 x 120,23 Eur, 2 x 7,21 Eur paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky plus 19 % DPH spolu 303,31 Eur a úkony realizované v roku 2011, t.j. 2 x 123,50 Eur podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky (oboznámenie sa so spisovým materiálom dňa 09.06.2011 a pojednávanie dňa 24.06.2011), 2 x 61,75 Eur podľa § 14 ods. 2 písm. d) vyhlášky (návrh na pokračovanie a sťažnosť na prieťahy v konaní) plus 118,72 Eur (cestovné výdavky – 404 km pri spotrebe 7,7l/100 km a cene pohonných hmôt 1,479 Eur/l a náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,18 Eur za každý km Žilina – Bratislava a späť – oboznámenie sa so spisovým materiálom), plus 98,80 Eur (12,35 Eur x 8 polhodín straty času strávených cestovaním na oboznámenie sa so spisovým materiálom Žilina – Bratislava a späť), plus 11,22 Eur (cestovné výdavky – pojednávanie), plus 148,20 Eur (12,35 Eur x 12 polhodín straty času strávených cestovaním na pojednávanie Žilina – Bratislava a späť) plus 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky prislúchajúcich odmene a náhradám za rok 2011 = 932,50 Eur. DPH k súdnemu poplatku krajský súd nepriznal, keďže bola uplatnená bez právneho titulu.

Proti časti rozsudku krajského súdu, týkajúcej sa náhrady trov konania, podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďže sa domnieva, že súd prvého stupňa nesprávne vyčíslil trovy konania a neuviedol, podľa ktorých ustanovení priznáva cestovné a náhradu za stratu času.

Žalovaný namietal priznanie trov konania podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 123,50 Eur za oboznámenie sa so spisovým materiálom dňa 09.06.2011. Podľa žalovaného nie je nahliadnutie do spisu podaním vo veci samej. V tejto súvislosti tiež namietol nezákonnosť priznania cestovného dňa 09.06.2011 vo výške 118,72 Eur a nezákonnosť priznania náhrady za stratu času v sume 98,80 Eur.

Žalovaný ďalej namietal priznanie trov konania podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 123,50 Eur za pojednávanie dňa 24.06.2011. Podľa žalovaného nie je účasť na pojednávaní písomným podaním na súd. V tejto súvislosti tiež namietol nárok na cestovné na pojednávanie vo výške 11,22 Eur a nárok na náhradu za stratu čase vo výške 148,20 Eur.

Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že krajský súd ustanovil povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 2 x 61,75 Eur, t.j. 123,50 Eur podľa § 14 ods. 2 písm. d) vyhlášky nad rámec zákona – návrh na pokračovanie v konaní a sťažnosť na prieťahy v konaní nesmerovali proti žalovanému, ale proti konaniu krajského súdu. Žalovaný preto namietal, že uvedené trovy neboli trovami, ktoré by zapríčinil a preto by ich nemal ani znášať.

Žalovaný tiež namietal, že v rozsudku nebolo uvedené, v zmysle ktorého ustanovenia vyhlášky priznal krajský súd trovy konania za cestovné vo výške 118,72 Eur, stratu času vo výške 98,80 Eur, cestovné vo výške 11,22 Eur a stratu času vo výške 148,20 Eur.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu v namietanom rozsahu a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalovaného nebolo možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa podľa ustanovení druhej hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250i veta prvá O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250k ods. 1 O. s. p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky účinnej do 31.05.2010 patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky účinnej do 31.05.2010 patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,

b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach,

c) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

d) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania,

e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,

f) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu,

g) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu,

h) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu,

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky účinnej od 01.06.2010 patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,

d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,

e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky účinnej od 01.06.2010 patrí odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky účinnej od 01.06.2010 patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,

b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania,

d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,

e) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Odvolací súd považoval za potrebné poznamenať, že žalovaný v odvolaní nesprávne uvádzal, že právnym úkonom podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky je písomné podanie na súd vo veci samej. Z vyššie uvedených ustanovení vyhlášky je zrejmé, že s účinnosťou od 01.06.2010 je právnym úkonom podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky „účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny“. Keďže oba namietané úkony (oboznámenie sa so spisom dňa 09.06.2011 a pojednávanie dňa 24.06.2011) boli vykonané v roku 2011, vzťahovala sa na ne vyhláška v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z., účinná od 01.06.2010. Krajský súd tak v rozhodnutí správne uviedol, podľa ktorých ustanovení priznal žalobcovi trovy konania za účasť na pojednávaní a oboznámenie sa so spisom a s tým súvisiace náhrady za cestovné výdavky a stratu času.

Žalovaný ďalej namietal, že návrh na pokračovanie v konaní a sťažnosť na prieťahy v konaní nesmerovali proti žalovanému, ale proti konaniu krajského súdu a že trovy s tým spojené nezapríčinil žalovaný a preto by ich nemal znášať. K uvedenej námietke odvolací súd poukázal na § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p., („Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.“), podľa ktorého sa v rozhodovaní o trovách podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. uplatňuje tzv. zásada úspechu čo znamená, že účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a to bez ohľadu na to, či neúspešný účastník trovy zapríčinil alebo nezapríčinil. S ohľadom na uvedené rozhodol krajský súd správne, keď žalobcovi priznal aj náhradu trov za návrh na pokračovanie v konaní a sťažnosť na prieťahy v konaní.

Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd len námietku žalovaného, že v rozsudku nebolo uvedené, v zmysle ktorého ustanovenia vyhlášky priznal krajský súd trovy konania za cestovné a stratu času. Táto vada však nemohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia a v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo dňa 17.12.2002 sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby „sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Podľa § 15 vyhlášky má advokát popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky patrí advokátovi pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu a podľa § 16 ods. 4 vyhlášky sa na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov vzťahujú osobitné predpisy – zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje náhrady za používanie cestných motorových vozidiel v § 7. V zmysle uvedených ustanovení priznal krajský súd žalobcovi náhradu za cestovné výdavky aj za stratu času v správnej výške.

Odvolacie námietky žalovaného tak neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého výroku o trovách, na základe čoho odvolací súd rozsudok krajského súdu č. k. 4S/136/2010-60 zo dňa 24.06.2011 v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O. s. p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže úspešnému žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková