10Sža/22/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: T. B., narodeného X. P. XXXX, štátneho príslušníka Srí Lanka, podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Q., zastúpeného AK Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UHCP-BA-HCP-KZ-38-05/2010 z 12. novembra 2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/18/2011-39 z 5. júna 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/18/2011-39 zo dňa 5. júna 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym orgánom

Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava rozhodnutím č. UHCP-BA-HCP-KZ-38-05/2010 z 12. novembra 2010 potvrdilo rozhodnutie oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. UHCP-BA-DS-AV-27-5/2010 z 25. augusta 2010, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený na Srí Lanku s určením zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky do 24. augusta 2013.

II. Konanie pred súdom I. stupňa

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote - 26. januára 2011 žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania uvedených rozhodnutí. Uviedol v nej, že žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán si nesplnil povinnosť zistiť presne aúplne skutočný stav veci. Žalovaný nesprávne právne vec posúdil, ak uviedol, že prvostupňový orgán riadne preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia. Súčasne sám nedostatočne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca argumentoval aj tým, že za účelom spísania zápisnice o podaní vysvetlenia č. UHCP-BA-DS- AV-27-4/2010 bol prizvaný tlmočník z jazyka anglického do jazyka slovenského a naopak, ktorý nie je zapísaný v zozname tlmočníkov zo slovenského jazyka. Pričom z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva splnenie zákonných podmienok na ustanovenie takéhoto tlmočníka. V konaní sa tak vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave na základe podanej žaloby tejto vyhovel celkom, z dôvodov v nej uvedených. V odôvodnení uviedol, že zistenie skutkového stavu správneho orgánu je nedostačujúce na posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán v opakovanom azylovom konaní sa pre rozhodovanie o administratívnom vyhostení nezaoberal existenciou prekážok administratívneho vyhostenia v čase rozhodovania, ale odkázal na neaktuálne správy o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sa nachádzali v spisovom materiály vzťahujúcom sa na azylové konanie. Nesplnil si svoju povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Nie je riadnym zistením skutočného stavu veci, ak Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda pri posudzovaní existencie prekážok administratívneho vyhostenia vychádzalo zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na azylové konanie žalobcu. Súd mal za preukázané, že neboli splnené podmienky na ustanovenie tlmočníka do slovenského jazyka. Do konania pred prvostupňovým orgánom za účelom spísania zápisnice o podanie vysvetlenia bol prizvaný tlmočník z jazyka anglického do jazyka slovenského pán B. W. W.. Tento však nie je zapísaný v oficiálnom zozname tlmočníkov zo slovenského jazyka. V zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konaní pred súdom alebo pred iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname ak s ustanovením súhlasí a v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Z prvostupňového rozhodnutia ani z rozhodnutia odporcu nevyplýva, že by boli splnené podmienky na ustanovenie tlmočníka, ktorý nie je v oficiálnom zozname tlmočníkov do slovenského jazyka.

III. Odvolanie a vyjadrenie žalobcu

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave nesúhlasí, pretože

- v konaní bol preukazovaný stav o krajine pôvodu nielen dôkazmi pochádzajúcimi z pôvodného spisu týkajúceho sa podanej žiadosti o azyl žalobcom z roku 2007, ale aj o dokazovanie vykonané Krajským súdom v Bratislave 16. decembra 2009 a napokon i z vyjadrenia samotného žalobcu z 25. augusta 2010, v ktorom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani informácie, ktoré by preukazovali existenciu prekážok administratívneho vyhostenia, a ktoré by musel správny orgán opakovane preverovať, čo by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

- pribratie tlmočníka považuje žalovaný za zákonný a námietka voči pribratému tlmočníkovi nebola žalobcom nikdy vznesená, ani v správnom konaní orgánu prvého stupňa, a ani v následnom odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu sa teda touto vecou žalovaný nemohol zaoberať. So žalobcom prebiehalo niekoľko úkonov, v priebehu ktorých bol prítomný tlmočník, či už pri rozhodnutí o zaistení č. p.: UHCP- BA-DS-AV-27-8/2010, rozhodnutí o administratívnom vyhostení č. p.: UHCP-BA-DS-AV-27-5/2010, rozhodnutí o vylúčení odkladného účinku č. p.: UHCP-BA-DS-AV-27-6/2010 a tiež už pri spomenutej zápisnici č.p.: UHCP-BA-DS-AV-27-4/2010. V tejto žalobca uviedol, že súhlasí s tým, aby mu tlmočil z jazyka anglického, ktorý ovláda v dostatočnej miere, do slovenského a naopak B. W. W.. Žalovaný z týchto dôvodov domnievajúc sa, že pri rozhodovaní o prerokúvanej veci neporušil Ústavu Slovenskej republiky, medzinárodné dohovory, ani právne predpisy Slovenskej republiky, súc si vedomý, že žalobca sa na území SR zdržiava neoprávnene, bez platného cestovného dokladu a bezpovolenia príslušných orgánov SR, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdiť. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku z dôvodov v ňom uvedených a priznania náhrady trov odvolacieho konania v sume 161,75 Eur.

IV. Konanie pred odvolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. novembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba SP alebo Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 48/2002 Z. z., cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený. Podľa § 58 ods. 2 zák. č. 48/2002 Z. z., cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojim konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. V zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 82/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konaní pred súdom alebo pred iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a v príslušnom odbore alebo odvetí nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Odvolací súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že správne orgány vychádzali nielen z podkladov konania o žiadosti o azyl podanej žalobcom v roku 2007, ale aj z dokazovania krajského súdu v tomto konaní vykonaného v decembri 2009 a z vyjadrenia samotného žalobcu z 25. augusta 2010. Z týchto podkladov pre hodnotenie situácie v Srí Lanke vyplynulo, konkrétne pokiaľ ide o žalobcu, že neboli zistené skutočnosti brániace jeho návratu do krajiny pôvodu z dôvodov ustanovených v § 58 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. U navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia do Srí Lanky podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov. Svedčí o tom nielen zadržanie žalobcu, v čase, keď sa ešte nachádzal na Srí Lanke, vládnou mocou, jeho prepustenie a ďalší život, ale objektívne aj to, že v roku 2009 došlo k definitívnej porážke separatistického hnutia LTTE a teda fakticky aj k formálnemu ukončeniu bojových akcií, prebiehajúcich medzi LTTE a vládnymi vojskami. V tejto súvislosti UNHCR v júli 2009 podstatným spôsobom zmenilo svoj postoj k udeľovaniu foriem medzinárodnej ochrany (keď UNHCR uvádzalo, že vzhľadom na zmenu situácie, po ukončení bojov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na severe riziko ohrozenia civilistov v nepriateľskej paľbe v podstate skončilo), preto UNHCR neodporúča použitie rozšírenej definície utečenca alebo doplnkovej ochrany iba na tomto základe.

Z týchto dôvodov, o ktoré sa opierali i správne orgány v napadnutých rozhodnutiach, a ktoré odvolací súd považuje za dostatočne zistený skutkový stav pre prerokúvaný prípad, nebola zistená žiadna prekážka pre administratívne vyhostenie žalobcu. Pokiaľ ide o namietanú vadu v podobe nezákonne pribratého tlmočníka, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 250i OSP, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu je nevyhnutné konštatovať, že pribratie tlmočníka nezapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorého osoba a pribratie inak splnilo všetky podmienky uvedené v zákone so zreteľom na úradný záznam z 25. augusta 2010 a súhlas žalobcu s osobou tlmočníka, je možné konštatovať, že pribratie a činnosť takéhoto tlmočníka nespôsobilo alebo nemalo vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

V. Trovy konania

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca v konaní nemal úspech a preto mu právo na náhradu trov nemožno priznať a žalovaný je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.