10Sža/17/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne: L. W., narodená XX. B. XXXX, štátna občianka Čínskej ľudovej republiky, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková č. 31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-8-002/2012 zo dňa 19. januára 2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 13Scud/2/2012-50 zo dňa 28. februára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 13Scud/2/2012-50 zo dňa 28. februára 2013 m e n í tak, že žalovaného z a v ä z u j e nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 716,45 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v sume 87,47 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 13Scud/2/2012-50 zo dňa 28. februára 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), zrušil oznámenie žalovaného zo dňa 19. januára 2012 č. PPZ-HCP-PO2-8-002/2012, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodala včas. Krajský súd preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že oznámenie je nezákonné z dôvodu, že podľa dokladu predloženého počas pojednávania právnym zástupcom žalobkyne, bolo odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podané na poštovú prepravu včas - v zákonnej pätnásťdňovej lehote

- 13. decembra 2012, pričom napadnuté rozhodnutie bolo doručené 29. novembra 2012. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal trovy konania vo výške 646,44 Eur, pričom jej nepriznal náhradu za úkon - písomné podanie na súd dňa 18. marca 2012, ktorým zaslala plnomocenstvo a čitateľné prílohy k žalobe á 127,17 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, ktoré mali byť pripojené už k žalobe anepriznal jej ani náhradu spojenú s cestovným, keďže nepreukázala príslušným dokladom, že spotreba motorového vozidla je 9,8 litrov na 100 km, ani cenu pohonných hmôt - 1,49 Eur. Ďalej krajský súd žalobkyni nepriznal ani náhradu za zakúpenú diaľničnú známku v sume 10,- Eur ako výdavok, ktorý nebol v konaní nevyhnutný a účelný. Navyše podľa dokladu mala byť diaľničná známka zakúpená dňa 18. februára 2013 a teda nebol preukázaný súvis medzi takto zakúpenou diaľničnou známkou a účasťou na pojednávaní dňa 28. februára 2013. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie len proti výroku o trovách konania, poukazujúc výlučne na náklady na dopravu na pojednávanie a k odvolaniu dodatočne pripojila doklad o zaplatení benzínu. V odvolaní uviedla, že právny zástupca kúpil diaľničnú známku 10 dní pred pojednávaním preto, aby jeho zamestnanci nemali výdavky s výkonom ich zamestnania v čase, keď bol na liečení. Z tohto titulu žiadala priznať na spotrebu vozidla 9,8 l/100km x 216 km x 1,440 Eur/l = 30,48 Eur + amortizáciu 0,183 Eur x 216 km = 39,53 Eur, spolu 70,01 Eur. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril prípisom zo dňa 17. mája 2013, v ktorom uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia § 15 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) musia byť výdavky advokáta účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. S ohľadom na značné dátumové rozdiely medzi doplnením pohonných hmôt, kúpou diaľničnej nálepky a dňom, kedy sa konalo pojednávanie vo veci vyslovil žalovaný presvedčenie, že tieto nespĺňajú základné kritériá vyhlášky. Vo vzťahu k požiadavke na náhradu trov odvolacieho konania, žalovaný namietal, že nemôže znášať dôsledky za rozhodovanie, na ktorom sa nijako nepodieľal. Navyše v zmysle § 14b vyhlášky, ak je predmetom odvolania len rozhodnutie o náhrade trov konania, odmena advokáta by mala činiť 50 Eur a nie 130,17 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. júla 2013 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolací súd sa pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu sústredil len na tú časť, ktorá sa týkala správnosti a zákonnosti rozhodnutia o trovách konania, pretože v ostatnej časti už bol napadnutý rozsudok právoplatný a teda nepodliehal preskúmaniu v odvolacom konaní. Odvolací súd považoval, na rozdiel od súdu prvého stupňa, cestovné výdavky právneho zástupcu žalobkyne za účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb - účasťou na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 28. februára 2013, preto rozsudok krajského súdu vo výroku o trovách konania zmenil a žalobkyni priznal navyše cestovné (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov) - cesta na pojednávanie dňa 28. februára 2013 Rožňava - Prešov a späť - spolu 216 km pri spotrebe 9,8 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,44 Eur/l a náhradu za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za každý km - spolu 70,01 Eur (646,44 Eur priznaných krajským súdom + 70,01 Eur = 716,45 Eur). Uvedené sa však netýkalo nákladov na zakúpenie diaľničnej známky, u ktorej nebolo preukázané, že bola kúpená a náklady na ňu účelne vynaložené v súvislosti s právnou pomocou poskytovanou žalobkyni, a to pre zrejmý rozdiel medzi dátumom jej kúpy a dňom pojednávania, na základe čoho odvolací súd žalobkyni náhradu za zakúpenú diaľničnú známku nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania podľa vyčíslenia jej právneho zástupcu v zmysle vyhlášky v sume 87,47 Eur, ktorá pozostáva: • z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej - odvolanie zo dňa 3. mája 2013 (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky) - 65,08 Eur (odvolací súd nemohol priznať žalobkyni vyčíslených 130,17 Eur podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, keďže odvolanie zo dňa 3. mája 2013 smerovalo proti rozhodnutiu (výroku) o trováchkonania), • z paušálu vo výške 7,81 Eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky a • z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 14,58 Eur. Náhradu trov je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobkyne v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.