10Sža/13/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. P. K., štátneho príslušníka Ruskej federácie (ďalej len RF), krajina pôvodu Čečensko, Ruská federácia, zastúpeného JUDr. Dašou Knoškovou, Slovenská humanitná rada, Páričkova 18, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-64/2011 z 31. marca 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 95/2011-108 z 23. marca 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave na základe žaloby žalobcu preskúmal rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS- 64/2010 z 31. marca 2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ČAS: MU-665-52/PO-Ž-2010 z 9. februára 2011 Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a ktorým bolo v zmysle § 19 ods. 1 písm. i/ a § 52 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a podľa § 46, § 59 ods. 2, § 61 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavené konanie vo veci udelenia azylu. Dôvod pre zastavenie konania mal spočívať v tom, že už rozhodnutím č. p.: MU-223-17/PO-Ž-2006 zo dňa 4.4.2006 správny orgán rozhodol o neudelení azylu a o tom, že na žalobcu sa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Ruskej federácie. O neudelení azylu, neposkytnutí doplnkovej ochrany a neexistencii prekážky administratívneho vyhostenia bolo rozhodnuté aj rozhodnutím č. ČAS: MU2222/PO-Z-2007 zo dňa 19.12.2007. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-64/2011 zo dňa 31. marca 2011 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie Migračný úrad, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v ktorom uviedol, že vykonal všetky úkony potrebné pre zistenie, či je možné azyl udeliť alebo nie a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),postupom podľa § 218 ods. 1 preskúmal, či sú splnené podmienky na konanie o odvolaní a zistil, že odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V prerokúvanej veci žalovaným bol Minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie č. SLV-OLVS-64/2010 z 31. marca 2011. Rovnako na podanie odvolania je oprávneným žalovaný, resp. ním splnomocnená osoba. V žiadnom prípade ním však nemôže byť Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, resp. osoba zastupujúca tento úrad, ktorý vydal rozhodnutie, o ktorom rozhodol v rozkladovom konaní minister vnútra. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, resp. osoba zastupujúca tento úrad by boli oprávnené na podanie odvolania v prerokúvanej veci iba v prípade, ak by preskúmavaným bolo rozhodnutie ČAS: MU-665-52/PO-Ž-2010 z 9. februára 2011 Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo iné rozhodnutie tohto úradu týkajúce sa H. P. K., nie však rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky, pretože by tým strácalo opodstatnenosť dvojstupňové rozhodovanie o azyle a Migračný úrad by mohol rozhodovať i o rozklade podanom proti jeho vlastnému rozhodnutiu, čo je z hľadiska všeobecných právnych zásad neprípustné. Podľa § 250 OSP ods. 1 účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol správne doručený Ministerstvu vnútra, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, odvolanie podal Migračný úrad, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, teda organizačná zložka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá v prerokúvanom prípade nemá postavenie účastníka konania, bez ohľadu na vnútornú štruktúru a členenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Migračný úrad sa navyše nepreukázal žiadnym splnomocnením Ministra vnútra Slovenskej republiky na podanie odvolania, ktorý by minister vydal v prerokúvanej veci a na ten účel. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S 95/2011 z 23. marca 2012 podľa § 218 ods. 1, písm. b) O. s. p., odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 246c Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.