10Sv/1/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Mgr. G., bytom W. proti odporkyni Ústrednej volebnej komisii so sídlom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, konajúc o návrhu navrhovateľa na zaregistrovanie kandidátnej listiny pre voľby do NR SR, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Návrhom zo dňa 1.3.2012 doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 2.3.2012, navrhovateľ žiadal, aby najvyšší súd rozhodol o zrušení uznesenia č. 2 Ústrednej volebnej komisie zo dňa 16.12.2011 a rozhodol o zaregistrovaní kandidátnej listiny Ing. Mgr. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. ako kandidáta na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konané dňa 10.3.2012. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že sa rozhodol uchádzať o mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako slobodný človek a občan, hrdý na svoju nezávislosť od akejkoľvek politickej strany a podal kandidátnu listinu pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Ústredná volebná komisia (ďalej len „ÚVK“) dňa 16.12.2011 prerokovala jeho kandidátnu listinu a prijala uznesenie č.2, ktorým ju zamietla s odôvodnením, že kandidátne listiny môžu podať len politické strany a politické hnutia registrované podľa zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Uvedené uznesenie ÚVK mu bolo zaslané poštou ako obyčajná poštová zásielka určená do vlastných rúk, čím mu bolo znemožnené podať proti uzneseniu o odmietnutí kandidátnej listiny návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny na Najvyšší súd SR v zákonom stanovenej lehote. Uznesenie ÚVK neobsahovalo ani základné zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia, napr. poučenie o opravnom prostriedku. Navrhovateľ má za to, že ÚVK mu zabránila kandidovať vo voľbách do NR SR a hrubo porušila jeho základné práva a slobody ako človeka a občana, rovnako ako protiústavná a likvidačná volebná kaucia stanovená zákonom o voľbách do NR SR vo výške 16 596 €, ktorej nezaplatenie nemôže byť dôvodom na odmietnutie kandidátnej listiny.

K návrhu navrhovateľ pripojil list ÚVK zo 16.12.2011, podľa ktorého ÚVK na svojom zasadnutí 16. decembra 2011 prerokovala jeho podanie a prijala uznesenie č. 2 v tomto znení: „Ústredná volebná komisia sa oboznámila s predloženým podaním súkromnej osoby Ing. Mgr. G. a konštatuje, že v uvedenom prípade nejde o kandidátnu listinu podľa zákona č. 333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Kandidátne listiny môžu podať len politické strany a politické hnutia registrované podľa zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či má právomoc vo veci konať (§ 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá a § 250za ods. 1 OSP), keďže existenciu procesných podmienok konania musí skúmať ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

Podľa § 250za ods. 1 OSP, ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona rozhodla a) o registrácii kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na zrušenie registrácie kandidátnej listiny, b) o registrácii kandidátnej listiny s úpravou vykonanou podľa osobitného zákona, môže sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine, c) o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní tejto kandidátnej listiny. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, účastníkmi konania sú politická strana alebo koalícia, ktorá podala návrh podľa odseku 1 a Ústredná volebná komisia.

Citované zákonné ustanovenie taxatívne vymedzuje právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konať vo veciach registrácie kandidátnych listín. Túto právomoc najvyššieho súdu nie je možné rozšíriť.

Z uvedeného je nesporné, že právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o uplatnenom návrhu nie je daná, keďže nejde o návrh politickej strany alebo koalície a rovnako nie je splnená ani ďalšia zákonná podmienka, že Ústredná volebná komisia rozhodla o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny (tá len konštatovala, že nejde o kandidátnu listinu podľa zákona č. 333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

Z týchto dôvodov musel Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 244 ods. 5 veta druhá OSP konanie zastaviť.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.