10So/86/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Sibírska 4, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/16/2014-33 zo dňa 17. apríla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/16/2014-33 zo dňa 17. apríla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2013 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom zo dňa 17.apríla 2014 potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2013, ktorým odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o nový výpočet starobného dôchodku. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal.

Krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ je od 1. októbra 1995 poberateľom príspevku za službu podľa § 119 a 120 zákona č. 410/1991 Zb., ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a pri ustálení jeho výšky nebolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia získané v civilnom zamestnaní, ani zaradenie v prvej kategórii funkcií. Navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania, pričom vykonával službu v I. kategórii funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení dosiahnutím veku 55 rokov dňa XX.XX.XXXX, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Keďže navrhovateľovivznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a aplikácia ustanovenia § 132 zákona č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a o takomto nároku podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení rozhoduje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odporkyňa nie je príslušná na rozhodovanie o tejto dávke a žiadosť navrhovateľa bola napadnutým rozhodnutím správne zamietnutá, čo je aj v súlade s aplikačnou praxou a právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. 9So/103/2011. Preto krajský súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie obsahovo obdobné s dôvodmi doplneného opravného prostriedku (zo 07.03.2014), ktorým nesúhlasil so záverom súdu, že odporkyňa nie je kompetentná rozhodnúť o jeho žiadosti, pretože z právneho hľadiska ide o nesprávne posúdenie veci.

Namietal, že nežiadal o nový výpočet starobného dôchodku, ale o výpočet nároku za 27 rokov a 220 dní služby v policajnom zbore (9 345 dní) + vojenskej základnej služby (730 dní - základná vojenská služba v ČSĽA v I. kategórii funkcií bola vykonaná v čase zamestnania v OKR Důl 1. máj, a to od 01.10.1964 do 30.09.1966), nakoľko tieto financie zostali v Sociálnej poisťovni a neboli dodnes poukázané na osobitný účet MV SR a Sociálna poisťovňa mu za toto obdobie nič nevypláca. Keďže Sociálnou poisťovňou inkasované finančné prostriedky neboli prevedené na osobitný účet MV SR, žalobca žiada o výpočet príslušnej sociálnej dávky práve od nej a to za 27 rokov a 220 dní služby v policajnom zbore a za výkon vojenskej základnej služby v ČSĽA a toto obdobie prirátať k doterajšiemu vymeranému starobnému dôchodku, ktorý mu bol priznaný za 17 rokov a 152 dní odpracovaných v civilných zamestnaniach vo výške 88.-€ mesačne. Okrem poukázal nato, že po dovŕšení dôchodkového veku 55 rokov odpracoval ešte 65 ucelených mesiacov, z čoho vychádza záver, že má nárok na zvýšenie dôchodkovej dávky o 32,5 %.

Podľa jeho názoru dôchodkový vek sa môže znížiť iba za výkon prác zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Ním odpracované dni v I. a II. kategórii funkcií, získané zo všeobecného systému poistenia na tento účel Sociálna poisťovňa nedostatočne zohľadnila, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje; odporkyňa si nesprávne vykladá zákony SR a v dôsledku toho sa môžu nielen narušovať vnútroštátne právne normy, ale aj medzinárodné právne akty, napr. Haagsky dohovor z 13.01.2000 o medzinárodnej ochrane dospelých osôb, kde ochranné opatrenia zamerané na osobu alebo majetok dospelej osoby, ktoré prijímajú v jednom signatárskom štáte, budú podľa dohovoru uznané automaticky vo všetkých ostatných signatárskych štátoch, alebo Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorou je SR viazaná už od roku 1991, resp. Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila dôvody uvádzané navrhovateľ v odvolaní za neopodstatnené. Trvala na tom, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. a podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke sociálneho zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preto odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa a žiadosť bola zamietnutá v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch (sp. zn. 9So/103/2011). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. septembra2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o nový výpočet starobného dôchodku z dôvodu nedostatku právomoci odporkyne rozhodnúť o takej žiadosti.

V zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2004 v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

V zmysle § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vznik nároku policajta na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku je viazaný na splnenie podmienky minimálne 25 rokov zamestnania, z ktorých minimálne 20 rokov získal v I. kategórii funkcií.

Podľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu odporkyne vyplýva, že podľa oznámení Ministerstva vnútra SR z 21.11.2005 a 8.10.2013 navrhovateľovi bol od 1.10.1995 priznaný podľa § 119 a 120 zákona č. 410/1991 Zb. príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok s tým, že na určenie sumy priznanej dávky mu bol zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 27 rokov a 22 dní. Pre nárok a výšku príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba služby (zamestnania): doba ZVS od 01.10.1964 do 30.09.1966 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v PZ od 01.03.1970 do 30.09.1995 v I. kategórii funkcií.

Podľa žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľ po ukončení služobného pomeru od 01.10.1995 do 21.11.1995, od 03.01.1996 do 02.02.1997, od 02.04.1997 do 01.05.1997, od 26.11.1997 do 18.01.1998 a od 01.09.2003 do 31.11.2003 nebol zamestnaný.

Navrhovateľ, narodený XX.XX.XXXX, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom XX.XX.XXXX, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, lebo k tomuto dňu získal viac ako 25 rokov zamestnania a vykonával viac ako 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov avojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré je prechodným ustanovením, príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až 122 zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a od tohto dňa sa zvyšujú v závislosti od dátumu ich priznania.

Podľa § 143a bodu 1 zákona č.328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z. od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok tých policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný.

Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., t. j. podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vo výške podľa § 133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už ku dňu 1. mája 2002. Tento nárok mu zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že o priznanie starobného dôchodku a jeho výplatu požiadal pôvodnou žiadosťou z 31.08.2005.

Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pri súbehu nároku na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok.

V konaní nebolo spochybnené, že navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej nepretržite zamestnaný a preto sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu, že odporkyňa nemá kompetenciu rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o novom výpočte starobného dôchodku a že správne táto kompetencia na rozhodnutie patrí príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. v danom prípade odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje postup odporkyne v situácii, ak nedisponuje právomocou na rozhodnutie, v takom prípade sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 20 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok) a pretože v predmetnej veci odporkyňa takto nepostupovala, z tohto dôvodu odvolací súd považoval jej rozhodnutie za nesúladné so zákonom a podľa § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil,rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 5 O.s.p.). Aj keď odporkyňa dospela k správnemu záveru, že nie je v jej kompetencii posúdiť žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, nie je oprávnená o tejto žiadosti vôbec rozhodovať. Z dôvodu nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 150 ods.1 O.s.p., keďže k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iných ako navrhovateľom uplatňovaných dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.