10So/84/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: K. I., nar. XX.XX.XXXX, U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.02.2015 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sd/36/2015-18 zo dňa 09.07.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sd/36/2015-18 zo dňa 9. júla 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.02.2015, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 28.11.2014 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Vranov nad Topľou je navrhovateľ naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 70 %.

Krajský súd uviedol, že preskúmaním veci dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Zo zisteného skutkového stavu mal za nesporné, že posudkoví lekári, ktorí vypracovali v predmetnej veci posudok vychádzali z odborných medicínskych nálezov a ku dňu posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa konštatovali, že stav navrhovateľa sa od posledného posudzovania nezhoršil.

Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybnil medicínske závery posudkových lekárov a súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by tieto závery vyvracala. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav navrhovateľa v súlade s postupom, ktorý zákon predpisuje a ich posudky sú úplné a presvedčivé. Z posudkov teda jednoznačne vyplynulo, že zdravotné poškodenie navrhovateľa sa oproti poslednému posúdeniu nezhoršilo.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Záverom skonštatoval, že odporkyňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnila a navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť tak závery posudkových lekárov, ako aj správnosť rozhodnutia odporkyne.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie s tým, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Navrhovateľ poukázal na to, že lekárske posudky nezohľadnili mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že svoje stanovisko k veci uviedol v odvolaní.

Opätovne poukázal na obmedzenie jeho schopnosti - to, že môže vykonávať prácu len v prostrední bez zvýšenej fyzickej záťaže. Poznamenal, že je doslova rád, že ráno vstane, že po hodine obliekania a hygieny dokáže vyjsť von pred bytovku a donútiť sa chodiť. Uviedol, že si za sebou ťahá nohy, ak by sa nenútil a nepremáhal, tak by mu ich musel niekto prekladať. Dodal, že ide o palici z nohy na nohu a nedá sa to nazvať chôdzou.

V ďalšom vyjadril názor, že odporkyňa nevykonala vyhodnotenie jeho zdravotného stavu tak, ako by bolo žiaduce. So závermi súdu, že sa mu nepodarilo spochybniť závery posudkových lekárov ako aj správnosť rozhodnutia odporkyne vyjadril nesúhlas. Mal zato, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 03.09.2015, v ktorom uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

Odporkyňa uviedla, že pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenie, mal povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Preto námietky o neúplnom zistení zdravotného stavu navrhovateľa považovala za nedôvodné.

Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli podľa odporkyne dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, súbez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto mu nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol.

Vzhľadom na uvedené považovala odporkyňa závery napadnutého rozhodnutia krajského súdu za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 28.11.2014.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že dňa 02.02.2015 došlo k posúdeniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľa na účely žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku na základe žiadosti zo dňa 28.11.2014. Výsledkom bolo preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.02.2015, ktorým táto zamietla navrhovateľovu žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že navrhovateľ je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení, preto mu patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v posudku bola ustálená jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 %).

V rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľa proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou dňa 10.04.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie dňa 05.05.2015, ktorí po zhodnotení obsahu opravného prostriedkunezistili dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane určili na 70 %, 60 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly IV, položka 1, písmeno c) - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok zo zákonného rozsahu 50-75 % a 10 % za iné zdravotné postihnutia. Podľa výroku posudku je navrhovateľ naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať.

Odvolací súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pretože navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.

Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd však dáva do pozornosti, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne nevylučuje možnosť navrhovateľa požiadať o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske správy.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.