ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. októbra 2014, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/12/2015-39 zo dňa 28.07.2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/12/2015-39 zo dňa 28. júla 2015 potvrdzuje.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. októbra 2014, ktorým bola podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Košice nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka nesplnila podmienky zákona na priznanie invalidného dôchodku, pretože ani po opätovnom posúdení zdravotného stavu na základe aktuálnych lekárskych nálezov z odborných vyšetrení podľa záveru posudkového lekára nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože jej zdravotný stav nepodmieňuje pokles pracovnej schopnosti o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár, ktorý hodnotil zdravotný stav navrhovateľkyv súdnom konaní opakovane zotrval na svojom posudkovom závere, že navrhovateľka nie je invalidná, pretože miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku jej zdravotného stavu je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Poukázal na to, že na pojednávaní navrhovateľka predložila lekársku správu z algeziologickej ambulancie, v ktorej sa podľa názoru súdu v diagnostickom závere neuvádzajú žiadne nové skutočnosti oproti predchádzajúcim lekárskym správam z neurologického a neurochirurgického vyšetrenia, ktoré navrhovateľka predložila a ktoré boli hodnotené posudkovým lekárom. Navrhovateľka teda nespochybnila správnosť a úplnosť posudkových záverov a tým aj správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.
Záverom konštatoval, že rozhodnutie odporcu je vydané v súlade so zákonom a preto ho potvrdil.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, podanie ktorého odôvodnila tým, že jej zdravotný a psychický stav sa nezlepšuje, čoho dôkazom sú najnovšie lekárske správy odborného lekára, priložené v prílohe.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľky vyjadrila tak, že rozsudok krajského súdu navrhla potvrdiť. Uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania.
Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní preukázala nové lekárske nálezy z neurologického o vyšetrenia, odporkyňa poukázala na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto považuje za nedôvodné.
Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, preskúmal a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deňvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk <.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. júna 2016 (§156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka požiadala dňa 10. septembra 2014 o invalidný dôchodok. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil degeneratívne zmeny na chrbtici s poruchou statodynamiky chrbtice s poruchou koreňového dráždenia, zaradené do kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Podľa posudkového lekára zdravotnému stavu navrhovateľky zodpovedala v čase posudzovania miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadosť navrhovateľky bola z tohto dôvodu zamietnutá preskúmavaným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.10.2014.
V rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, Vysunuté pracovisko Košice dňa 11.02.2015. Posudkový lekár po zhodnotení obsahu opravného prostriedku nezistil dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane určil na 30 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.
Dňa 15.06.2015 bol vypracovaný doplňujúci posudok posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, Vysunuté pracovisko Košice. V doplňujúcom posudku posudkový lekár po vyhodnotení nových lekárskych nálezov a to psychologického vyšetrenia, psychiatrického vyšetrenia, neurologického vyšetrenia, a neurochirurgického vyšetrenia, konštatoval, že z posudkového a klinického hľadiska doložené odborné vyšetrenia nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky oproti predchádzajúcemu posudku. Zhodne stanovil za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky degeneratívne zmeny na chrbtici s poruchou statodynamiky chrbtice s poruchou koreňového dráždenia (Kapitola XV, oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane určil na 30 %.
Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Odvolací súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, z obsahu posudku je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Navrhovateľka k odvolaniu priložila lekársku správu z neurologickej ambulancie, v ktorej však podľa odvolacieho súdu v diagnostickom závere nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti oproti predchádzajúcim lekárskym správam, ktoré navrhovateľka predložila a ktoré boli hodnotené posudkovým lekárom. Neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložila v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený.
Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá jeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto konania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v konaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. l O.s.p.), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Košice, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Košice, a doplňujúcim posudkom posudkového lekára Sociálne poisťovne ústredie, pracovisko Košice. Z postupu krajského súdu je zrejmé, že počas preskúmavania rozhodnutia správneho orgánu na krajskom súde bolo vykonané dostatočné dokazovanie, krajský súd sa námietkami navrhovateľky dôsledne zaoberal, dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľka udávala.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Žiada sa však poznamenať, že preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske správy.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.