UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. Y., bytom D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 20. decembra 2010 č. XXX XXX XXXX, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/102/2011-64 zo dňa 17. septembra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/102/2011-64 zo dňa 17. septembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie s poukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 v spojení s § 250h ods. 2 a § 250l ods. 2 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 246c a § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p..
Uviedol, že navrhovateľ svojim návrhom zo dňa 20. februára 2011 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 16. novembra 2010 (správne má byť 20. novembra 2010), ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Dňa 17. septembra 2013 na pojednávaní navrhovateľ vzal späť návrh v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal, aby v konaní boli vykonané navrhnuté dôkazy.
Uviedol, že dňa 17. septembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Očakával, že súd vykoná dôkazy, ktoré navrhol. Konajúci sudca žiadne dôkazy nevykonal, namiesto toho navrhovateľa presviedčal, aby zobral návrh späť, pretože vec sa aj tak inak neskončí, aj keby vo veci vydal rozsudok a že sa navrhovateľ vlastne súdi zbytočne.
Poukázal na to, že je uznaný za invalidného pre psychiatrickú diagnózu, ktorá má vplyv na hodnoteniereálnej situácie. Podľa jeho názoru by mu mal byť v danej veci ustanovený opatrovník.
Návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne vzal späť na naliehanie konajúceho sudcu a vzhľadom na neschopnosť reálne hodnotiť situáciu. Návrh zobral späť pod nátlakom a nie zo slobodnej vôle.
Odporkyňa navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250s O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Uznesenie krajského súdu zrušil s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
V opravnom prostriedku navrhovateľ namietal stanovený dátum vzniku invalidity.
Z obsahu posudku posudkového lekára vykonaného v konaní o invalidný dôchodok vyplýva, že stav navrhovateľa je t.č. hodnotený ako nediferencovaná schizofrénia a je dlhodobo odporúčaná liečba antipsychotikami. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená schizofrénia, ťažká forma.
Podľa § 29 ods.1 O.s.p. ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd mu ustanoví opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Vzhľadom na ťažkú psychickú chorobu navrhovateľa nie je zrejmé, či navrhovateľ bol schopný chápať dôsledky svojho konania. Je sporná jeho schopnosť samostatne konať pred súdom. Za takej situácie podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné v súlade s § 29 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi ustanoviť opatrovníka, aby mu nebolo zabránené konať pred súdom a bola mu zabezpečená ochrana jeho práv v konaní.
Odvolací súd preto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd ustanoví navrhovateľovi opatrovníka a vo veci znovu rozhodne, pričom sa vysporiada aj s otázkou spôsobilosti navrhovateľa samostatne konať pre súdom.
V novom rozhodnutí krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.