10So/77/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/223/2015-27 zo dňa 11. augusta 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/223/2015-27 zo dňa 11. augusta 2016 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.08.2015 ako vecne správne a zákonné. Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) naradenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Nariadenie“) navrhovateľke od 18. decembra 2011 priznala starobný dôchodok v sume 27, 80 EUR mesačne.

Po podrobnom opísaní priebehu administratívneho konania ako aj obsahu napadnutého rozhodnutia odporkyne a citácii právnych predpisov súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že odporkyňa zistila riadne skutočný stav veci, zhodnotila podľa evidenčných listov všetky obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Pre úplnosť zdôraznil, že nebola sporná vypočítaná suma starobného dôchodku, sporným bol dátum jeho priznania. Odporkyňa navrhovateľke priznala starobný dôchodok od 18. decembra 2011, ale podľa tvrdenia navrhovateľky odporkyňa jej mala priznať starobný dôchodok od 19. mája 2011, keď si podala žiadosť o dôchodok a tento jej mala priznať dva alebo tri roky spätne. Túto námietku navrhovateľky súd nepovažoval za dôvodnú, pretože z administratívneho spisu mal jednoznačne za preukázané, že žiadosť ostarobný dôchodok bola s navrhovateľkou spísaná Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne dňa 26. januára 2015, ktorou si uplatnila nárok na priznanie starobného dôchodku dňom 18. decembra 2014. Tento jej bol v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona priznaný tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku na starobný dôchodok, t. j. dňom 18. decembra 2011.

Navrhovateľka podala proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie. Namietala postup pracovníčok Sociálnej poisťovne v roku 2009 a 19. mája 2011, ktoré s ňou odmietli spísať žiadosť o dôchodok, pokiaľ nedonesie evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia. V odpovedi na predvolanie krajského súdu uviedla, že svedkyne, ktoré môžu prehlásiť, že 19.05.2011 s ňou nebola žiadosť spísaná, sú zamestnankyne Sociálnej poisťovne pani V. a X.. Tvrdenie odporkyne, že sa vtedy prišla len informovať, podľa navrhovateľky nie je pravdivé. Uviedla, že sa neodvolala proti rozhodnutiu odporkyne, ale žiada vyšetrenie dôvodu nespísania žiadosti dňa 19.05.2011.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody, ktoré sú obsahom odvolania, nepovažuje za opodstatnené. Mala za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. V plnom rozsahu sa pridržiavala svojho písomného vyjadrenia z 01.12.2015. Trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.10.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z., v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dávka sa prizná odo dňa, od ktorého dávky patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo jej zvýšenie.

Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o starobnom dôchodku. Sporná nebola priznaná výška dôchodku, ale dátum, od ktorého bol dôchodok navrhovateľke priznaný.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žiadosť o starobný dôchodok bola spísaná Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne dňa 26.01.2015, ktorou si navrhovateľka uplatnila nárok o priznanie starobného dôchodku dňom 18.12.2014. Táto bola doručená odporkyni dňa 02.02.2015. Nebolo sporné, že navrhovateľka ku dňu 02.12.2002 splnila všetky podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením 56 rokov veku X. J. XXXX, s prihliadnutím na to, že vychovala jedno dieťa. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení, a čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia navrhovateľke od 18. decembra 2011 priznala starobný dôchodok v sume 27, 80 EUR mesačne. Tento jej bol valorizovaný podľa zákonných úprav, naposledy od 1. januára 2015na sumu 32,20 EUR mesačne.

Navrhovateľka namietala, že žiadosť o starobný dôchodok so všetkými prílohami a dokladmi si chcela podať na pobočke odporkyne v Trenčíne ešte dňa 19.05.2011, ale pani V. a Mgr. X. jej žiadosť odmietli prevziať, a to z dôvodu, ktorý sa ukázal ako nepodstatnený. Iná žiadosť ako žiadosť zo dňa 26.01.2015 sa v administratívnom spise nenachádza. Navrhovateľka na preukázanie svojho tvrdenia nevedela predložiť žiaden dôkaz, preto neuniesla dôkazné bremeno. V súvislosti s navrhovaným výsluchom pani V. a X. odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 11.08.2016 pred krajským súdom, ktorého sa zúčastnila ako navrhovateľka tak aj Mgr. X. ako zástupca odporkyne. Navrhovateľka na pojednávaní predložila potvrdenie o tom, že mala k žiadosti predložiť maturitné vysvedčenie a ďalšie doklady s tým, že po nahliadnutí zástupkyňa odporkyne Mgr. X. skonštatovala, že to nie je jej písmo a že si to zrejme poznamenala sama navrhovateľka. Z uvedeného teda vyplýva, že ani navrhovateľkou navrhovaný dôkaz - výsluch Mgr. X., nepotvrdil jej tvrdenie o uplatnení žiadosti už dňa 19.05.2011.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou alebo opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Odporkyňa preto postupovala správne, keď na základe žiadosti navrhovateľky zo dňa 26.01.2015 na podklade evidenčných listov správne zhodnotila všetky obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy a navrhovateľke priznala starobný dôchodok v zmysle § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tri roky spätne od uplatnenia nároku. Námietky navrhovateľky boli v podstate zhodné s dôvodmi podania opravného prostriedku a navrhovateľka nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav zistený odporkyňou.

Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za zákonné a opravnému prostriedku navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.