10So/76/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z. G., bytom P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2012, na odvolanie Obce Poruba proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/196/2012-88 zo dňa 30.08.2016 o ustanovení za opatrovníka, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/196/2012-88 zo dňa 30. augusta 2016 m e n í tak, že ustanovuje navrhovateľovi Z. G., bytom P. opatrovníka Obec Poruba.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým uznesením ustanovil v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 a 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) Obecný úrad Poruba, za opatrovníka navrhovateľovi.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/86/2013 zo dňa 20.09.2013 uznesením č. k. 12Sd/196/2012-53 zo dňa 30. januára 2015 navrhovateľovi ustanovil za opatrovníka jeho sestru L. Z., ktorá sa proti uzneseniu odvolala. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 10So/30/2015 zo dňa 13.04.2016 uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/30/2015 zo dňa 13.04.2015 urobil dopyt adresovaný deťom navrhovateľa K. G., R. G. a U. G., či súhlasia s ustanovením za opatrovníka. Z oznámení vyplýva, že dcéra R. G. sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, syn U. G. a dcéra K. G. nesúhlasia s ustanovením za opatrovníka.

Proti uzneseniu krajského súdu podala Obec Poruba včas odvolanie dôvodiac, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka navrhovateľovi, nakoľko navrhovateľ sa agresívne správa k zamestnankyniam obecného úradu. Taktiež poukázal na to, že Obecný úrad Poruba nemá právnu subjektivitu.

Na podklade uvedeného navrhla, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil v celom rozsahu. Odporkyňa k odvolaniu uviedla, že ustanovenie za opatrovníka ponecháva na zvážení súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že je potrebné uznesenie zmeniť, avšak z iných dôvodov.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Podľa § 29 ods. 4 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.

Podľa § 29 ods. 6 O.s.p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti uznesenia krajského súdu, ktorým tento ustanovil navrhovateľovi opatrovníka - Obecný úrad Poruba.

Odvolací súd konštatuje správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, avšak zmenil jeho rozhodnutie v tom, že za opatrovníka ustanovil Obec Poruba, nakoľko Obecný úrad Poruba nemá právnu subjektivitu.

Ustanovenie opatrovníka účastníkovi v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak nie je možné inými procesnými možnosťami zabezpečiť práva osoby, ktorá z rôznych dôvodov nemôže pred súdom samostatne konať. Uvedený názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2011. Občiansky súdny poriadok umožňuje súdu ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je procesne spôsobilý, avšak iné dôvody mu bránia vykonávať procesné úkony samostatne. Môže tak urobiť za predpokladu, že neurobil iné opatrenia na zabezpečenie spravodlivého procesu (napr. prerušenie konania z dôvodu začatia opatrovníckeho konania) a sú tu prítomné dôvody, ktoré bránia účastníkovi vykonávať procesné úkony samostatne. Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi však musí predchádzať zisťovanie, či sú dané dôvody pre takýto postup (napr. či nie je možné zabezpečiť procesné práva osoby aj inými možnosťami).

Ohľadom výberu osoby opatrovníka najvyšší súd poznamenáva, že hoci výber osoby opatrovníka zákon ponecháva výlučne na súd, zo zákonného znenia § 29 ods. 6 O.s.p. vyplýva, že súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke, pričom v druhej vete je upravené, že za opatrovníka môže ustanoviť aj obec. Z toho vyplýva, že súd ustanoví predovšetkým osoby z navrhovateľovho blízkeho prostredia, a až potom, ak takejto osoby niet,ustanoví obec (pozri tiež rozhodnutie sp. zn. 25Co 531/1997). Túto podmienku považoval odvolací súd za splnenú, nakoľko krajský súd bližšie skúmal podmienky pre ustanovenie osoby z rodinného, pracovného, kultúrneho prostredia a až následne ustanovil navrhovateľovi za opatrovníka Obecný úrad Poruba, čo možno považovať za správny postup.

Záverom najvyšší súd podotýka, že sa nestotožnil s námietkou Obce Poruba týkajúcej sa neudelenia súhlasu s ustanovením za opatrovníka. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe (R 45/86 /str. 186-187/; usnesení Krajského soudu v Hradci Králové sp. zn. 25Co 531/1997, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/8/2013), v prípade ustanovenia mesta (obce) za opatrovníka v zmysle § 29 O.s.p. sa jeho predchádzajúci súhlas nevyžaduje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov zmenil uznesenie krajského súdu podľa § 220 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že povinnosti opatrovníka ustanoveného pre konanie zaniknú dňom skončenia tohto konania. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.