10So/75/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: H. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom R., zastúpená: JUDr. Ľubica Blažejová, advokátka, advokátska kancelária so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2014, konajúc o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/373/2014-29 zo dňa 17. júna 2015 v časti výroku o trovách konania, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/373/2014-29 zo dňa 17. júna 2015 v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 72,92 € na účet JUDr. Ľubici Blažejovej, advokátky, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 za použitia ust. § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O.s.p.“) zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2014, pretože navrhovateľka zobrala svoje odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne späť v celom rozsahu pred rozhodnutím súdu, v dôsledku vydania nového rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2015, ktorým v celom rozsahu vyhovela navrhovateľke. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 212,74 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250l ods. 2, § 246c a § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Proti uzneseniu krajského súdu v časti výroku o trovách konania podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadala najvyšší súd, aby výrok o trovách konania zmenil tak, že odporkyňa nie jepovinná nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 212,74 €. Svoje odvolanie zdôvodnila tým, že až v priebehu konania o opravnom prostriedku navrhovateľka predložila lekárske správy zo dňa 27.03.2014, zo dňa 19.05.2014, zo dňa 26.11.2014, zo dňa 10.12.2014 a zo dňa 22.01.2015, na základe ktorých bola dňa 19.03.2015 uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 05.09.2014. Na základe novo doložených odborných lekárskych správ došlo taktiež k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia na: Poruchy imunity - kapitola III., hyperimúnne stavy - oddiel B., systémové ochorenie spojivového tkaniva - položka 1., poruchy ťažkého stupňa - písmeno c). Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 14.04.2015 bolo v súlade s ustanovením§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v rámci autoremedúry zrušené napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2014. Zmeneným rozhodnutím bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 05.09.2014 priznaný invalidný dôchodok v sume 387,60 € mesačne. Zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, odôvodňujúce stanovenie vyššej miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť a zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia, vyplynuli až z dodatočne predložených lekárskych správ, ktoré boli odporkyni predložené až po vydaní napadnutého rozhodnutia, z čoho jednoznačne vyplýva, že odporkyňa nezavinila, že sa konanie muselo zastaviť. K vydaniu nového rozhodnutia nedošlo z dôvodu správania sa na strane odporkyne, naopak dodatočné predloženie lekárskych správ vyvolalo potrebu opätovne posúdiť nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok. S poukazom na uvedené odporkyňa naďalej zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 10.11.2014, ako aj následne vydané zmenové rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 14.04.2015 boli vydané na základe zisteného skutkové stavu zákonným postupom, ktorý plne rešpektuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odporkyňa v čase vydania napadnutého rozhodnutia postupovala správne a v súlade s vtedy aktuálnym skutkovým stavom a právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa považuje za preukázané, že nezavinila zastavenie konania. Z toho dôvodu nie je možné jej uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p..

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí so záverom odporkyne, pretože ako preukazuje odborným lekárskym posudkom zo dňa 19.03.2015, ktorý bol podkladom pre nové posúdenie jej zdravotného stavu - nové predložené lekárske správy, na ktoré sa odporkyňa odvoláva, a to prepúšťacia správa z Internej kliniky v Banskej Bystrici z 08.12. - 10.12.2014 a prepúšťacia správa z tej istej kliniky z 20.01. - 22.01.2015, ako aj ORL vyšetrenie zo dňa 26.11.2014, potvrdzujú základnú diagnózu stanovenú v NÚRCH Piešťany pred posudzovaním stavu navrhovateľky ku dňu 05.09.2014 - Wegenerova granulomatóza. Diagnózu Wegenerova granulomatóza však posudkový lekár posudzujúci zdravotný stav navrhovateľky dňa 05.09.2014 podriadil diagnóze - Slepota na jedno oko - strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku a túto nesprávne označil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Práve preto navrhovateľka namietala, že „rozhodujúcou zdravotnou príčinou jej dlhodobo nepriaznivého stavu je základná diagnóza t. j. Wegenerova granulomatóza a ďalším závažným ochorením je strata ľavého oka ako možný dôsledok tejto diagnózy.“ V konečnom dôsledku tejto jej názor bol potvrdený odborným lekárskym posudkom zo dňa 19.03.2015, kedy už toto systémové ochorenie bolo uznané ako rozhodujúce zdravotné postihnutie a dokonca aj k dátumu pôvodného odborného posudzovania, t. j. k 05.09.2014. Obrana odporkyne v odvolaní bola preukazne účelová, a preto navrhovateľka navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu a priznal navrhovateľke aj náhradu ďalších trov konania - za podanie vyjadrenia k odvolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak jupodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 250h ods. 2, až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, nie je obmedzené len na určité konania, ani na dôvody zastavenia konania. Platí preto pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Medzi správaním odporcu a späťvzatím návrhu musí byť daná príčinná súvislosť. To však neznamená, že akékoľvek správanie odporcu je možné považovať za príčinu späťvzatia návrhu. Pre určenie príčinnej súvislosti je podstatné, či odporca bol pri vyhovení nároku ovplyvnený podaním návrhu na súd, alebo sa zmenili okolnosti do tej miery, že aj bez podania návrhu na súd by bol odporca navrhovateľovi vyhovel.

V prejednávanej veci posudkový lekár odporkyne pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky dňa 05.09.2014 vychádzal z lekárskych správ predložených navrhovateľkou, a to prepúšťacia správa z NÚRCH Piešťany zo dňa 25.06.2014, vyšetrenie z ambulancie pre cystickú fibrózu zo dňa 21.11.2013, očné vyšetrenie zo dňa 29.01.2014 a zo dňa 30.01.2014, MR vyšetrenie zo dňa 31.01.2014. Z uvedených správ je zrejmé, že základnou diagnózou u navrhovateľky je Wegenerova granulomatóza. Ide o základné ochorenie, pre ktoré bola navrhovateľka hospitalizovaná v NÚRCH Piešťany. Zo záverov z predložených lekárskych správ je preukázaná diagnóza Wegenerova granulomatóza. V závere odborného posudku zo dňa 05.09.2015 je uvedené, že navrhovateľka je sledovaná a liečená od 07/2012 pre Wegenerovu granulomatózu, ktorá sa prejavila u navrhovateľky najmä postihnutím maxilárnej dutiny, pľúc a ľavej orbity. Očným vyšetrením je verifikovaná amauróza na ľavom oku, ktorá je v súčasnosti jediným prejavom ochorenia. Napriek uvedenému posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie označil - choroby zmyslových orgánov, zrak, strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku a označil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.

Na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky dňa 19.03.2015 opätovne posúdený posudkovým lekárom. V novom posudku posudkový lekár vychádzal z pôvodne predložených lekárskych správ a z novo predložených správ, a to prepúšťacia správa z Internej kliniky v Banskej Bystrici od 08.12.2014 do 10.12.2014, prepúšťacia správa z Internej kliniky v Banskej Bystrici od 20.01.2015 do 22.01.2015, predbežná prepúšťacia správa z NÚRCH Piešťany od 02.03.2015 do 06.03.2015, MR orbit zo dňa 09.02.2015, správa z denzitometrického vyšetrenia zo dňa 27.03.2014, správy z ORL vyšetrenia zo dňa 19.05.2014 a zo dňa 26.11.2014. Novo predložené lekárske správy vo svojich záveroch iba potvrdzujú základnú diagnózu - Wegenerova granulomatóza. V závere odborného lekárskeho posudku zo dňa 19.03.2015 je rovnako uvedené, že od júna 2012 je navrhovateľka sledovaná a liečená pre Wegenerovu granulomatózu. Navyše v porovnaní s odborným posudkom zo dňa 05.09.2014 je v posudku uvedené, že „ide o autoimúnne ochorenie, ktorá sa radí medzi systémové zápalové ochorenia postihujúce cievy a je spojené s postihnutím dýchacích ciest a obličiek, s tvorbou granulómov. Ochorenie bolo histologicky verifikované a aj napriek komplexnej liečbe s postupnou progresiou - tvorba infiltrátu v ľavej orbite až s prechodnou amaurózou, s vysokou humorálnou aktivitoua dokumentovanými zmenami na pľúcach“. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie je už v tomto prípade označené - poruchy imunity - kapitola III., hyperimúnne stavy - oddiel B., systémové ochorenie spojivového tkaniva - položka 1., poruchy ťažkého stupňa - písmeno c), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Wegenerova granulomatóza tak bola uznaná odborným posudkom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie dokonca aj k dátumu pôvodného odborného posudzovania, t. j. k 05.09.2014.

Na základe uvedeného je zrejmé, že na určenie Wegenerovej granulomatózy ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia postačovala už pôvodne predložená zdravotná dokumentácia, predložená dňa 05.09.2014. Dodatočne predložené lekárske správy iba potvrdzovali základnú diagnózu, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu v odvolaní, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, odôvodňujúce stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia vyplynuli až z dodatočne predložených lekárskych správ, ktoré boli predložené až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Novým odborným posudkom sa napravila chyba v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj v určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Najvyšší súd má za to, že posudkový lekár uvedomujúc si chybu pôvodného odborného posudku určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % už odo dňa 05.09.2014, teda odo dňa pôvodného odborného posudku.

V súlade s novým odborným posudkom odporkyňa vydala dňa 14.04.2015 rozhodnutie, ktorým zvýšila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku na 387,60 € mesačne od 05.09.2014. Súčasne ďalším rozhodnutím rovnakého čísla aj dátumu zrušila svoje rozhodnutie zo dňa 10.11.2014 o priznaní invalidného dôchodku, teda zrušila napadnuté rozhodnutie. Z dôvodu, že odporkyňa vyhovela novým rozhodnutím navrhovateľke, tá podaním zo dňa 02.06.2015 zobrala návrh v celom rozsahu späť.

Z uvedeného preto vyplýva, že bola daná príčinná súvislosť medzi správaním odporkyne a späťvzatím návrhu, pretože odporkyňa zmenila svoje pôvodné rozhodnutie v dôsledku podaného opravného prostriedku. K vydaniu nového rozhodnutia došlo po podaní opravného prostriedku z dôvodu správania sa na strane odporkyne, a to vyhotovením nového odborného lekárskeho posudku zo dňa 19.03.2015, ktorý bol podkladom pre nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2015, ktorým sa vyhovelo navrhovateľke v celom rozsahu. Teda pre správanie odporkyne navrhovateľka vzala svoj dôvodne podaný návrh späť, a to bolo dôvodom na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p..

Najvyšší súd preto rozhodol podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 druhou vetou O.s.p. tak, že uznesenie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že priznal úspešnej navrhovateľke ich náhradu. V odvolacom konaní jej vznikli trovy z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré jej boli priznané podľa § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 1 x úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 03.09.2015 vo výške 64,53 € a 1 x režijný paušál vo výške 8,39 €, trovy celkom 72,92 €. Priznanú náhradu je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.