10So/71/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľky JUDr. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.02.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/39/2013-31 zo dňa 31.07.2013, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/39/2013-31 zo dňa 31. júla 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.02.2013, ktorým odporkyňa navrhovateľke zvýšila podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odo dňa 06.09.2012 sumu starobného dôchodku z pôvodných 346,20 € mesačne (výška sumy priznaná rozhodnutím zo dňa 08.11.2012, pričom rozhodnutím zo dňa 06.12.2012 bola suma starobného dôchodku odo dňa 01.01.2013 zvýšená o pevnú sumu na 357,40 € mesačne) na 348, 90 € mesačne; zvýšenú odo dňa 01.01.2013 o pevnú sumu na 360,10 € mesačne. V odôvodnení krajský súd uviedol, že odporkyňa pri výpočte sumy, o ktorú sa navrhovateľke zvýšila suma starobného dôchodku, postupovala v intenciách zákona o sociálnom poistení. Spôsob výpočtu a podklady, z ktorých odporkyňa vychádzala, boli podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí z februára 2013. Súd porovnaním týchto údajov zistil, že zodpovedajú písomným dokladom, nachádzajúcim sa v dávkovom spise odporkyne. V nadväznosti na odvolaciu námietku navrhovateľky, týkajúcu sa skutočnosti, že výpočet starobného dôchodku navrhovateľky cez kalkulačku Sociálnej poisťovne (nachádzajúcu sa na internetovej stránke odporkyne) sa výslednou sumou líšil od výšky dôchodku,určeného odporkyňou v napadnutom rozhodnutí, sa krajský súd v plnej miere stotožnil s názorom odporkyne, v zmysle ktorého samotné výstupy navrhovateľky z kalkulačky na informatívny výpočet dôchodku mali výlučne len približný, nezáväzný a informatívny charakter. Nakoľko v prípade zmienenej kalkulačky vstupné údaje zadávajú záujemcovia o informatívny výpočet dôchodku sami a zo strany odporkyne nie je možné overiť ich správnosť, tak iný, ako informatívny a nezáväzný charakter výpočtu neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti krajský súd poznamenal, že samotný informatívny charakter kalkulačky vyplýva už zo samotného názvu tohto nástoja - „Kalkulačka na informatívny výpočet poistného“. Krajský súd nad rámec poznamenal, že i samotná navrhovateľka do kalkulačky pravdepodobne mylne uviedla niektoré údaje nesprávne, čo v konečnom dôsledku malo vplyv i na výslednú výšku dôchodku, ktorá jej cez túto kalkulačku vyšla (jednalo sa napríklad o pochybenie pri roku 1984, kedy navrhovateľka zadala do kalkulačky pod údaj o osobnom vymeriavacom základe sumu, ktorá mala patriť pod údaj o všeobecnom vymeriavacom základe). Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke navrhovateľky, týkajúcej sa skutočnosti, že údaje v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.02.2013 (predstavujúce činitele na výpočet sumy starobného dôchodku) boli zhodné s údajmi v predchádzajúcom rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku, krajský súd opätovne v zhode s názorom odporkyne konštatoval, že v novom rozhodnutí sa zvýšil úhrn osobných mzdových bodov na účely výpočtu priemerného osobného mzdového bodu z pôvodných 19,9542 (podľa rozhodnutia z 08.11.2012) na 20,1480 (podľa rozhodnutia z 26.02.2013) vzhľadom na novo zhodnotené vymeriavacie základy. Zmienená skutočnosť bola zrejmá i z úvodu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého odporkyňa uviedla, že suma starobného dôchodku navrhovateľky sa rozhodnutím z februára 2013 zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.1991 do 31.12.1991 a za obdobie od 01.01.1994 do 31.01.1994. Krajský súd ďalej uviedol, že počet rokov obdobia dôchodkového poistenia sa nezmenil z dôvodu, že podľa § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. Keďže už rozhodnutím z novembra 2012 boli doby poistenia od 01.01.1991 do 31.12.1991 a od 01.01.1994 do 31.01.1994 v prípade starobného dôchodku navrhovateľky zhodnotené, napadnutým rozhodnutím nebolo možné zvýšiť počet rokov obdobia dôchodkového poistenia s ohľadom na dikciu ustanovenia § 60 ods. 7 citovaného zákona. Na záver krajský súd zaujal stanovisko k navrhovateľkou viackrát namietanej potrebe zaokrúhľovania obdobia dôchodkového poistenia na celé čísla nahor. V tejto súvislosti krajský súd odkázal na znenie ustanovenia § 63 ods. 1 (štvrtá veta) zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa obdobie dôchodkového poistenia zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odporkyňa teda nepochybila, ak obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky nezaokrúhlila na celé roky tak, ako sa domnievala navrhovateľka, ale na štyri desatinné miesta tak, ako jej to vyplynulo zo zákona.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jej názoru mal krajský súd od začiatku rozhodnuté, pretože keď nahliadla do spisu, všimla si, že vyjadrenie odporkyne mal súd perfektne naštudované, keďže cele vety boli podčiarknuté a prevzaté do rozsudku, pričom v jej vyjadreniach nebol ani záznam alebo dôkaz, že by ho niekto čítal. Rovnako sa súd nezaoberal rozhodnutím zo dňa 06.12.2012, ktorým sa upravila výška dôchodku na rok 213. Toto rozhodnutie nebolo nikým zrušené a napadnuté rozhodnutie na toto nenadväzuje, pritom nanovo upravuje výšku za rovnaké obdobie. Navrhovateľka tvrdí, že súd absolútne verí tvrdeniam a výpočtom odporkyne, ktoré sú nezrozumiteľné, lebo dodnes, a nevyplývalo to ani z pripojeného administratívneho spisu, nie je jasné, v čom bol problém pri údajoch zo ZOO a čo vlastne odporkyňa zistila. Ďalej navrhovateľka tvrdí, že stanovisko krajského súdu, že kalkulačka na verejnej stránke štátnej inštitúcie má len informatívny charakter, neobstojí. V súčasnosti, keď sa finančné prostriedky vynakladajú na technické vybavenie ministerstiev, navrhovateľka nevidí problém na zhotovenie softvéru kalkulačky, do ktorej ak dosadí tie isté veličiny, ktoré jej potvrdila odporkyňa v doklade, nemôže jej vyjsť iný výsledok ako odporkyni. Podľa jej názoru odporkyňa nepreukázala, že pri dosadení svojich údajov tá istá kalkulačka (na webovej stránke) by potvrdila tú istú výšku dôchodku ako uvádza v texte odporkyňa. Rovnako ani záver o zaokrúhľovaní rokov nie je správny. Ustanovenie § 63 má nadpis „priemerný osobný mzdový bod“ a ani §§ 60 - 62 nehovoria o zaokrúhľovaní odpracovaných rokov a citovanákalkulačka nerieši desatinné miesta. Z rozhodnutia preto nie je jasné, o ktorú časť zákona odporkyňa opiera tvrdenie, že sa nemôžu roky zaokrúhľovať smerom hore. Výpočet dôchodku nemôže byť správny ani z dôvodu, že obdobie od 01.01.2012 do 05.09.2012 jej odporkyňa v napadnutom rozhodnutí vydanom 28.02.2013 riadne nezapočítala. Toto obdobie sa malo posudzovať podľa § 63 ods. 11 zákona o sociálnom poistení. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby vec vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. V ostatnom odporkyňa poukázala na administratívny spis a konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Trvá na vecnej správnosti rozhodnutia a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.11.2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Podľa § 60 ods. 1 veta prvá, ods. 7 a ods. 9 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcomobdobí, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia (pozn. najvyššieho súdu - nielen na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období) sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 6 veta prvá zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Podľa § 112 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí alebo vypláca v nižšej sume, ako patrí.

Predmetom prvostupňového ako aj odvolacieho súdneho konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.02.2013 a posúdenie otázky, či výpočet sumy starobného dôchodku prostredníctvom kalkulačky uverejnenej na webovom sídle odporkyne má len informatívny charakter, ďalej či obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor, a taktiež či sa pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky malo započítať obdobie od 01.01.2012 do 05.09.2012.

Zo súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 08.11.2012 bol navrhovateľke podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok od 06.09.2012 v sume 346,20 € mesačne. Pravidelná výplata dôchodku bola zariadená od 01.01.2013. Listom z 08.11.2012 bola navrhovateľka informovaná o tom, že Sociálna poisťovňa, ústredie zisťuje u zamestnávateľa Zoologická záhrada Košice - Kavečany sumu hrubého zárobku za obdobie od 01.01.1994 do 31.01.1994 (obdobie dôchodkového poistenia bolo pre nárok zhodnotené) s tým, že po zistení uvedeného znova rozhodne o sume už priznaného starobného dôchodku. Súčasne jej bolo oznámené, že suma 346,20 € jej bude poukazovaná na účet vždy 8. dňa v kalendárnom mesiaci. Dôchodok za obdobie od 06.09.2012 do 07.01.2013 v sume 1407,90 € súčasne poukazuje odporkyňa na účet. Rozhodnutím zo dňa 06.12.2012 bol navrhovateľke podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva prace, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2012 Z. z. zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2013 na sumu 357,40 € mesačne. Dňa 24.01.2013 bolo Sociálnej poisťovni doručené potvrdenie od zamestnávateľa Zoologická záhrada Košice - Kavečany o hrubých zárobkoch navrhovateľky. Na základe doručeného potvrdenia Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.02.2013 podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila navrhovateľke sumu starobného dôchodku spätne od 06.09.2012 na sumu 348,90 € mesačne. Starobný dôchodok bol ďalej zvýšený podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva prace, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2012 Z. z. od 01.01.2013 na sumu 360,10 € mesačne.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.

Podobne ako krajský súd, aj najvyšší súd musí konštatovať, že po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne pri vypočítavaní výslednej (zvýšenej) sumy starobného dôchodku po zohľadnení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.1991 do 31.12.1991 a od 01.01.1994 do 31.01.1994 bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne vydané v súlade so zákonom.

Ohľadom námietky navrhovateľky týkajúcej sa výpočtu výšky starobného dôchodku prostredníctvom kalkulačky uverejnenej na webovom sídle odporkyne najvyšší súd poznamenáva, že aj v tomto súhlasí s krajským súdom, pretože kalkulačka má len informatívny a nezáväzný charakter. Odvolací súd je toho názoru, že zo žiadneho zákonného ustanovenia právneho predpisu nevyplýva pre odporkyňu právna povinnosť ani záväznosť rešpektovať, resp. zohľadňovať výpočty uskutočnené prostredníctvom kalkulačky na informatívny výpočet dôchodku. Taktiež súhlasí s odporkyňou a krajským súdom, že vstupné údaje do kalkulačky zadávajú záujemcovia o informatívny výpočet dôchodku sami a zo strany odporkyne nie je možné overiť ich správnosť. Ďalej odvolací súd dodáva, že na uvedenej webovej stránke je v spodnej časti zverejnené upozornenie, v ktorom je uvedené, že kalkulačka má výlučne orientačný charakter, orientačná suma sa preto nemusí zhodovať so sumou dôchodku vypočítanou odporkyňou počas dôchodkového konania. Uvedené muselo byť známe aj navrhovateľke, pretože spomínané upozornenie sa nachádza aj v prílohe k žalobe navrhovateľky na č. l. 3 a 4 súdneho spisu.

Čo sa týka zaokrúhľovania obdobia dôchodkového poistenia na štyri desatinné miesta nahor, najvyšší súd je toho názoru, že aj keď uvedený spôsob zaokrúhľovania nie je výslovne uvedený v § 60 zákona o sociálnom poistení s označením „Obdobie dôchodkového poistenia“, tak za použitia systematického výkladu (keďže uvedené zaokrúhľovanie chýba v danom ustanovení, z kontextu celého prvého dielu, tretej hlavy, prvej časti zákona o sociálnom poistení, /konkrétne § 62, ods. 1 druhá veta, ods. 2 tretia veta, § 63 ods. 1, ods. 5, ods. 9, ods. 10, § 64 ods. 5/ vyplýva, že pri iných výpočtoch desatinných čísel sa tieto zaokrúhľujú na štyri desatinné miesta), gramatického /jazykového/ výkladu (v § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa uvádza, že na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia, teda nielen na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor), a taktiež aj logického výkladu (zákonodarca v ustanovení § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení uviedol, že rok dôchodkového poistenia predstavuje 365 dní dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že pri aplikácii menšieho počtu dní dôchodkového poistenia za účelom výpočtu výšky dôchodkovej dávky tak pomerným podielom vznikne desatinné číslo, ktoré je potrebné vzhľadom k výpočtu zaokrúhliť do jednotnej podoby ako ostané veličiny) možno vyvodiť záver, že pri zaokrúhľovaní obdobia dôchodkového veku sa tento údaj zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta, a nie na celé číslo ako uviedla navrhovateľka.

K námietke navrhovateľky, že pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu sa malo započítať obdobie od 01.01.2012 do 05.09.2012 najvyšší súd dodáva, že z ustanovenia § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení celkom jednoznačne vyplýva, že rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak, teda rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu boli roky 1984 až 2011, pretože v roku 2012 (06.09.2012) vznikol nárok na starobný dôchodok.

Najvyšší súd sa stotožňuje aj s názorom krajského súdu týkajúceho sa skutočnosti, že údaje potrebné na výpočet sumy starobného dôchodku (1. priemerný osobný mzdový bod, 2. obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a 3. aktuálna dôchodková hodnota) sa v novom rozhodnutí okrem výšky priemerného osobného mzdového bodu, nemenili. V novom rozhodnutí odporkyne zo dňa 26.02.2013 sa zvýšil úhrn osobných mzdových bodov na účely výpočtu priemerného osobného mzdového bodu z 19,9542 na 20,1480 v dôsledku zhodnotených vymeriavacích základov za obdobie od 01.01.1991 do 31.12.1991 a od 01.01.1994 do 31.01.1994. Na základe toho sa tak menil údaj priemerného osobného mzdového bodu z hodnoty 0,7585 na 0,7643, čo ovplyvnilo celkový výpočet sumy starobného dôchodku. Obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu

06.09.2012 sa vzhľadom k ustanoveniu § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení nemenilo, a taktiež sa nemenila ani hodnota aktuálnej dôchodkovej hodnoty za rok 2012, ktorá predstavovala hodnotu 9,8182, a nie 10,0098 ako uvádzala navrhovateľka, pretože ide o hodnotu za rok 2013.

Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/39/2013-31 zo dňa 31.07.2013 potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.