10So/7/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa W. B., B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 31.05.2012, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/77/2012-14 zo dňa 24. januára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/77/2012-14 zo dňa 24. januára 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenia § 2501 ods. 2 v spojení s § 250j ods. 1 a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 31.05.2012, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzala pritom z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach zo dňa 25.10.2012 a z lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 20.08.2012.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, pričom navrhovateľ ani na pojednávaní nepredložil ďalšie lekárske správy, ktoré by odôvodňovali zmenu na zvýšenie MPSVZČ v percentách, preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Namietal, že posudkový lekárodporkyne vzal do úvahy len reoperáciu pravej ruky, ale nevzal do úvahy správu z magnetickej rezonancie LS-chrbtice. Okrem toho má problémy aj s dolnými končatinami ako dôsledok poškodenia LS-chrbtice. Má za to, že v lekárskej správe nebol jeho zdravotný stav posúdený objektívne. Dňa 9. januára 2013 bol operovaný na chirurgii, jeho stav sa zhoršil a má komplikácie. Pretože nie je schopný zaradiť sa do pracovného procesu, žiada o objektívne posúdenie a rozhodnutie vo veci priznania invalidného dôchodku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dňa 15. mája 2012 požiadal o invalidný dôchodok. Jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. č. XXX XXX XXXX zo dňa 31.05.2012 zamietnutá s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 15.05.2012 nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (v posudku bola ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10%, k čomu navrhovateľ nemal námietky).

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach MUDr. Q. E. dňa 20. augusta 2012 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach MUDr. V. N. dňa 4. a 25. októbra 2012. Obaja posudkoví lekári po zhodnotení obsahu opravného prostriedku nezistili dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane zhodne určili na 10% (z rozmedzia 10-15%) podľa kapitoly XV/ G / 10a (Choroby podporného a pohybového aparátu) s tým, že iné zdravotné postihnutie je z posudkového hľadiska nezávažné. Pri poslednom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľ uviedol, že predložil všetky odborné lekárske nálezy, iné lekárske nálezy ako dôkaz o jeho zdravotnom stave nemá.

Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Pokiaľ navrhovateľ pripojil k odvolaniu novú lekársku správu z gastroskopického vyšetrenia a prepúšťaciu správu v súvislosti s jeho refluxnou chorobou, odvolací súd s poukazom na cit. ustanovenie § 71 ods. 6 zákona, z ktorého vyplýva, že ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, možno ju zvýšiť najviac o 10 %, čo by v prípade navrhovateľa znamenalo spolu 20 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.