ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sd/12/2016-14 zo dňa 28. apríla 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sd/12/2016-14 zo dňa 28. apríla 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenie § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.11.2015, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ) 55 %, ako to vyplýva z odborného posudku o invalidite z 28.10.2015, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že po podaní žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bola invalidita navrhovateľky posúdená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 28.04.2015 so záverom o 55 % MPSVZČ (45 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4c a 10 % za iné zdravotné postihnutia). Po podaní opravného prostriedku bola jej invalidita posúdená aj posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 26.02.2016, ktorý nezistil dôvod na zmenu predchádzajúceho posudku.
Po preskúmaní veci súd konštatoval, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybnila medicínskezávery posudkových lekárov. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav navrhovateľky v súlade so zákonom a ich posudky sú úplné a presvedčivé. Navrhovateľka nepreukázala, že by došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu do takej miery, že by opodstatňoval zmenu rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Odporkyňa preto postupovala správne, keď zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa zo zákona nemá nárok na ich náhradu.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom žiadala o nové preskúmanie jej zdravotného stavu, pretože má za to, že o jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bolo rozhodnuté nesprávne.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Jej pochybnosti o nesprávnom posúdení zdravotného stavu považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Odporkyňa považuje závery napadnutého rozhodnutia krajského súdu za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky zo dňa 7. júla 2015 o zvýšenie invalidného dôchodku, a to v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľka uviedla v podanom odvolaní.
Z pripojeného dávkového spisu odporkyne a súdneho spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.11.2015 zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Rozhodla tak podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že po novom posúdení invalidity navrhovateľky nebolo zistené zhoršenie jej zdravotného stavu oproti predchádzajúcemu posúdeniu.
Nie je sporné, že navrhovateľke bol rozhodnutím zo dňa 10.03.2011 priznaný od 20.01.2011 invalidný dôchodok na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 18.02.2011 so záverom o 45 % MPSVZČ. Rozhodnutím zo dňa 16.04.2015 došlo k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku od 17.09.2014, nakoľko podľa nového posudku o invalidite z 24.03.2015 došlo k zvýšeniu MPSVZČ na 55 %. Po podaní ďalšej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku dňa 10.07.2015 bol jej zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 28.10.2015 s nezmeneným záverom o výslednej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Po podaní opravného prostriedku proti preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 03.11.2015 bol zdravotný stav navrhovateľky opakovane posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 21.01.2016 s rovnakým záverom a následne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 24.02.2016, ktorý zotrval na výslednej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %.
Ako už konštatoval krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, posudkoví lekári opakovane posúdili zdravotný stav navrhovateľky postupom vyplývajúcim zo zákona, ich posudky sú úplné a presvedčivé, vo svojich záveroch zhodné, pričom navrhovateľka nespochybnila relevantným spôsobom ich závery a ani v odvolaní nenamietala konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli tieto závery spochybniť, resp. nepredložila žiaden dôkaz (lekársku správu) na podporu svojho tvrdenia, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne, ani nešpecifikovala dôvody, ktoré ju vedú k záveru, že pri posúdení jej zdravotného stavu neboli dostatočne zohľadnené jej zdravotné postihnutia, resp. ich závažnosť. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu navrhovateľky poukazuje na to, že v zmysle § 246c ods. 1 a § 127 O.s.p. nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, a preto musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záveru posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia odvolací súd v tomto prípade nemal dôvod pochybovať.
Z vyššie uvedených dôvodov preto aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.



