10So/67/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky D. R., bytom U., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/209/2013-56 zo dňa 6. marca 2014, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/209/2013-56 zo dňa 6. marca 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2013 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako zákonné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok k 11. marcu 2007 podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) s odôvodnením, že jej bol útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave rozhodnutím č. GR ZVJS- 13556/33-202006 zo dňa 24.01.2006 priznaný od 31.12.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania jej vzniknúť nemôžu. Za obdobie dôchodkového poistenia po 31. decembri 2003 môže požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľke bol priznaný výsluhový dôchodok, pre výšku ktorého jej bola zohľadnená všetka preukázaná doba. Navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek dovŕšením 55. roku veku 11.09.2005 v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do II. kategórie funkcií. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom odporkyne, že navrhovateľke nemôže vzniknúť nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania, ale má možnosť podľa § 67 ods. 4 zákona za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok v takom prípade zvýši Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže po prevedení poistného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala mylné konštatovanie krajského súdu, že jej bol priznaný starobný dôchodok, lebo jej bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Ak by bola poberateľkou starobného dôchodku, nebola by musela platiť ona aj jej zamestnávateľ všetky druhy odvodov zo mzdy v nasledujúcom civilnom zamestnaní, ale ako výsluhový dôchodca musela platiť odporkyni všetky odvody, vrátane úrazového poistenia a do fondu nezamestnanosti. Trvá na tom, aby jej odporkyňa zohľadnila, tak ako podstatne mladším výsluhovým dôchodcom, celý rok 2006 a roky služby vo zvýhodnených kategóriách, a to tri roky spätne od podania žiadosti o starobný dôchodok v zmysle zákona. Krajskému súdu doložila rozhodnutia najvyššieho súdu v obdobných prípadoch, ten sa k nim ani nevyjadril, ani ich pri rozhodovaní nezohľadnil. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie s tým, aby jej priznala starobný dôchodok.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.04.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.

Podľa § 67 ods. 4 prvá veta zákona, ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, 33e) vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. 9 So 214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná a z ktorého okrem právnej vety, že: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.“ a

„Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“

vyplýva aj jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na učenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 1So 59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločností, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorú musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadnuť.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľke bol podľa rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave zo dňa 24.01.2006 priznaný od 31.12.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom jej bola započítaná doba výkonu štátnej služby. Správne však navrhovateľka namietala, že jej nebol priznaný starobný dôchodok, ktorý jej v tom čase ani nemohol byť priznaný, keďže dôchodkový vek dosiahla dovŕšením 55. roku veku, t. j. až 11. septembra 2005, ale výsluhový dôchodok. Po zohľadnení tejto doby však ešte získala ďalšiu dobu poistenia, ktorú žiadala zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku. Keďže nebola poberateľkou starobného dôchodku, v jej prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 67 ods. 4 zákona. Odporkyňa jej žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok nie je v súlade so zákonom, preto podľa § 250jaods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že toto rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporkyňa bude musieť o jej žiadosti znova rozhodnúť, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 250k, § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila a odporkyňa nemá zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.