10So/6/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: K. J., bytom XXX XX O. XX, zastúpený: JUDr. Štefan Šimon, advokát, so sídlom Párovská 42, 949 01 Nitra, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, v konaní o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/38/2013-22 zo dňa 4. novembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/38/2013-22 zo dňa 4. novembra 2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. 512-22/2013-BA zo dňa 6. mája 2013, ktorým odporkyňa podľa ust. § 179 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 2. mája 1983, má podľa § 272 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 nárok na úrazovú rentu v sume 13,02 EUR mesačne, ktorá sa podľa § 293b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zvyšuje od 1. januára 2005 o 7,54 % na sumu 14,01 EUR mesačne, podľa § 293az ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2005 o 8,85 % na sumu 15,27 EUR mesačne, podľa § 89 ods. 7 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2006 o 5,95 % na sumu 16,20 EUR mesačne, podľa § 89 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2007 o 6,25 % na sumu 17,23 EURmesačne, podľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2008 o 5,00 % na sumu 18,10 EUR mesačne, podľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z. z. zvyšuje od 1. januára 2009 o 6,95 % na sumu 19,40 EUR mesačne, podľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z. z. zvyšuje od 1. januára 2010 o 3,05 % na sumu 20,00 EUR mesačne, podľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z. zvyšuje od 1. januára 2011 o 1,8 % na sumu 20,40 EUR mesačne, podľa §89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. zvyšuje od 1. januára 2012 o 3,3 % na sumu 21,10 EUR mesačne, podľa § 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. zvyšuje od 1. januára 2013 o 3,05 % na sumu 21,80 EUR mesačne.

Súd tak rozhodol potom, čo sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom odporkyne a doplneným dokazovaním, ktoré vykonala po zrušení veci krajským súdom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom rozhodovania preskúmavaným rozhodnutím odporkyne nebolo rozhodovanie o priznaní úrazovej renty alebo len jej zákonné zvýšenie v zmysle ustanovení § 293e zákona o sociálnom poistení a navrhovateľ vo svojich námietkach opätovne uvádzal, že je sporná výška náhrady za stratu na zárobku, teda aj renty. Namietal, že výška renty, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí aj v predchádzajúcich rozhodnutiach, nie je správna, pretože táto mu bola vyplácaná do 31. marca 2003 vo vyššej čiastke. Krajský súd poukázal na § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktoré sa vyplácali k 31. decembra 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí primerane ustanovenie § 82 zákona. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, začala odporkyňa vyplácať rentu od 1. januára 2004 v nezmenenej výške a túto v zmysle zákona pravidelne valorizovala. Napadnutým rozhodnutím odporkyňa nerozhodovala o určení novej výšky úrazovej renty podľa § 88 a nasledujúce a § 179 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení, ale túto podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prevzala vo výške v akej navrhovateľovi patrila do 31. decembra 2003. Týmto rozhodnutím odporkyňa odstránila vadu, pre ktorú v predchádzajúcom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom 23Sp/37/2008 zo dňa 21. januára 2013 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Námietka navrhovateľa o nesprávnej výške úrazovej renty je právne irelevantná, pretože odporkyni zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku do 31. decembra 2003. Predmetom preskúmavania nebolo rozhodnutie odporkyne, ktorým by bola priznaná navrhovateľovi úrazová renta, ale len rozhodnutie, ktoré sa týkalo zákonného zvyšovania renty, ktorú prevzala odporkyňa od 1. januára 2004. Zároveň súd poukázal na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nevyplýva právomoc súdu v správnom súdnictve rozhodovať o správnosti výpočtu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti priznanej navrhovateľovi do 31. decembra 2003.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom. Poukázal na ten istý právny základ v konaní pred Krajským súdom Nitra sp. zn. 23Sp/37/2005 zo dňa 21. januára 2013, v spojení so závermi odvolacieho súdu, rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/20/2011 zo dňa 15. decembra 2011, ktorým bol vyslovený právny názor, že „Pri preskúmaní rozhodnutia o valorizácii transformovanej úrazovej renty je potrebné pri pochybnostiach o správnosti výšky prevzatej výplaty renty preskúmať aj sumu transformovanejúrazovej renty, ktorá patrí od 1. januára 2004, lebo priamo zákon určuje, že patrí vo výške, ktorá bola vyplácaná (rozumej patrila) k 31. decembru 2003. Táto skutočnosť musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností“. Podľa názoru navrhovateľa túto skutočnosť súd prvého stupňa neskúmal napriek tomu, že sa jedná o totožný právny základ nároku navrhovateľa a teda súd prvého stupňa sa mal v konaní pod č. 23Sp/38/2013 vysporiadať so základom nároku na prisúdenie úrazovej renty. V konaní pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 7C/255/2000 je preukázateľné, že navrhovateľovi (podľa preukázaných skutočností v spise) je odporkyňa povinná vyplácať úrazovú rentu v sume 2 079.- Sk (36,01 EUR) od 01.01.2004. V spise Okresného súdu Nitra sú zdokumentované všetky podklady k zisteniu výšky úrazovej renty, jej výšky, ktorá patrí, resp. patrila navrhovateľovi k 31.12.2003 a ktorú je odporkyňa povinná prevziať bez ďalšieho. Ďalej poukázal na skutočnosť, že odporkyňa, pred súdom prvého stupňa trvala na svojich návrhoch aj z toho dôvodu, že medzi navrhovateľom a zamestnávateľom - IDEA Nitra, a.s., v konaní pod sp. zn. 7C/255/2000 pred Okresným súdom Nitra o zaplatenie úrazovej renty, resp. náhrady za stratu na zárobku, bol uzatvorený a súdom schválený zmier o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku pričom odporkyňa argumentovala tým, že vo veci malo byť meritórne rozhodnuté rozsudkom, ktorý by akceptovala. Odporkyňou uvádzané právne závery sú účelové pretože nemajú oporu v právnom poriadku, keďže ust. § 99 ods. 1 O.s.p., umožňuje súdu rozhodnúť o schválení zmieru len v prípade ak nie je v rozpore s právnymi predpismi z čoho vyplýva, že uznesenie o schválení zmieru medzi účastníkmi konania - navrhovateľom (K. J.) a odporcom (IDEA Nitra, a.s.) v konaní pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 7C/255/2000 je právne relevantné, záväzné a aplikovateľné aj v konaní o úrazovú rentu priznávanú odporkyňou od 01.01.2004. Záverom navrhovateľ uviedol, že trvá na návrhu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, pretože odporkyňa síce predložila podklady k výpočtu úrazovej renty, avšak nie sú objektívne a zistené na základe ním uvádzaných skutočností, a preto trvá na našom návrhu, opierajúci sa o závery Najvyššieho súdu SR ustálený uznesením č. 7So/20/2011 zo dňa 15. decembra 2011, ktorý uvádza na strane 4: „Predmetom preskúmania súdu nemôže byť rozhodnutie odporkyne o priznaní transformovanej úrazovej renty, pretože tá sa automaticky zo zákona o sociálnom poistení za úrazovú rentu považuje a odporkyňa ju musí vyplácať od 1. januára 2004 v sume, v akej bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku 31.decembra 2003“.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyslovila v celom rozsahu súhlas s právnym názorom krajského súdu a označila odvolanie navrhovateľa za neopodstatnené. Tvrdenie navrhovateľa, že meritórne rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, odporkyňa sa v ňom nevysporiadala so závermi krajského súdu uvedenými v rozsudku zo dňa 21. januára 2013 v spojení so závermi súdu odvolacieho (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/20/2011 zo dňa 15. decembra 2011) nie je pravdivé, pretože odporkyňa skúmala správnosť výšky prevzatej transformovanej úrazovej renty, ktorá navrhovateľovi patrila k 1. januáru 2004 a bola mu vyplácaná k 31. decembru 2003 ako náhrada za stratu na zárobku, na základe čoho určila navrhovateľovi výšku transformovanej úrazovej renty od 1. januára 2004, vrátane ďalších valorizácií tak, ako je uvedené v meritórnom rozhodnutí a táto mu je aj vyplácaná. Odporkyňa pri preskúmaní výšky náhrady navrhovateľa vychádzala z listu správcu konkurznej podstaty úpadcu Idea Nitra a. s., t. j. bývalý zamestnávateľ navrhovateľa zo dňa 15. júna 2004, v ktorom sa uvádza, že Uznesením Okresného súdu v Nitre č. k. 7C/255/2000-102 zo dňa 16. júla 2003 bol schválený zmier, ktorý má účinky právoplatného rozsudku, pretože došlo k dohode medzi správcom úpadcu a navrhovateľom vo výške navrhovateľom uplatneného nároku. Tento nárok navrhovateľa vychádzal z valorizovaného priemerného zárobku navrhovateľa tak, ako bol ustálený v rozšírení návrhu JUDr. K. P. zo dňa 27. mája 2003. Z takto valorizovaného zárobku boli vyrátané jednotlivé mesačné náhrady za stratu na zárobku. Správnosť výšky náhrady navrhovateľa, ktorá mu bola vyplácaná k 31. decembru 2003 potvrdil správca úpadcu bývalého zamestnávateľa navrhovateľa v prílohe č. 1 zo dňa 30. augusta 2004, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Preberacieho protokolu č. 15 o prevzatí výplaty plnení zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania v zmysle § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. K námietke navrhovateľa ohľadom nesprávneho odôvodnenia rozsudku krajského súdu, že „zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva právomoc súdu v správnom súdnictve rozhodovať o správnosti výpočtu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti priznanej navrhovateľovi do 31.12.2003“odporkyňa uviedla, že krajský súd vyššie citované odôvodnenie správne napísal, nakoľko v tejto veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti zákona O.s.p., nie o samotnú rozhodovaciu činnosť súdu. K rozsudku zo dňa 21. januára 2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 11. júla 2005 a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie, na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukázal, odporkyňa uviedla, že v tejto právoplatne ukončenej veci však bolo zrušené valorizačné rozhodnutie, ktoré bolo nepreskúmateľné, pretože z neho nebola zrejmá suma transformovanej úrazovej renty, ktorá patrila navrhovateľovi k 1. januáru 2004. Naproti tomu v tejto prejednávanej veci krajský súd preskúmaval meritórne rozhodnutie, ktorým odporkyňa rozhodla o výške transformovanej úrazovej renty, na ktorú bude mať navrhovateľ nárok od 1. januára 2004, upravenú o príslušné valorizácie v zmysle platných predpisov až do doby vydania tohto meritórneho rozhodnutia. Podľa názoru odporkyne v predmetnej veci krajský súd dostatočným spôsobom a v celom rozsahu zistil skutočný stav veci, ktorú správne právne posúdil a správne aplikoval zákon na zistený skutkový stav veci a vyvodil správny právny záver, na základe ktorého aj správne rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. marca 2016 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Podľa § 272 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Pokiaľ zákonodarca v ustanovení § 272 ods. 3 o sociálnom poistení použil termín „považuje sa“ znamená to, že náhrada za stratu na zárobku je aj po 31. decembri 2003 naďalej náhradou za stratu na zárobku; za úrazovú rentu upravenú v §§ 88 a nasl. zákona o sociálnom poistení sa iba považuje a to na účely jej ďalšej výplaty po 31. decembri 2003, na účely jej valorizácie podľa § 89 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol poberateľom náhrady za stratu na zárobku, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003, a nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni, a preto sa od 1. januára 2004 považuje za úrazovú rentu. Navrhovateľ však v celom konaní namietal výšku od zamestnávateľa prevzatej náhrady.

Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dňa 2. mája 1983 utrpel pracovný úraz u zamestnávateľa Mier, štátny podnik Nitra, právny nástupca IDEA Nitra, a.s. „v konkurze“ (ďalej len „zamestnávateľ“).

Z titulu zodpovednosti za škodu zamestnávateľa vzniknutú pri pracovnom úraze bola navrhovateľovi zamestnávateľom vyplácaná k 31. decembru 2003 náhrada za stratu na zárobku v sume 399,-Sk, ktorá sa od 1. januára 2004 považuje za úrazovú rentu. Rozhodnutia o zvyšovaní renty navrhovateľovi boli preskúmavané už aj krajským súdom v konaní 23Sp/20/2005, 23Sp/37/2005, kedy krajský súd rozsudkom zo dňa 21. januára 2013 zrušil rozhodnutie odporkyne č. 22-121/2005-3624 zo dňa 11. júla 2005 a uložil povinnosť odporkyne vydať formálne rozhodnutie o výške prevzatej renty z roku 2004 a ďalšie rozhodnutia o zvýšení úrazovej renty navrhovateľa, vzhľadom na príslušné valorizácie v zmysle platných právnych predpisov.

Na podklade vyššie uvedeného vydala odporkyňa napadnuté rozhodnutie, v ktorom formálne rozhodla o výške prevzatej úrazovej renty, ktoré v súlade s príslušnými právnymi normami valorizovala.

Sociálna poisťovňa prevzala od zamestnávateľa navrhovateľa Idea Nitra a. s. v konkurze, Novozámocká cesta 224, 949 26 Nitra, zastúpený JUDr. Alexandrom Florišom, správcom konkurznej podstaty úpadcu, preberacím protokolom č. 15 zo dňa 30. augusta 2004, výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý poškodený utrpel dňa 2. mája 1983. Neoddeliteľnou súčasťou preberacieho protokolu č. 15 je príloha č. 1 k protokolu č. 15 - výpočet náhrady za stratu na zárobku poškodeného.

Priemerná suma mesačnej náhrady za stratu na zárobku sa vypočítala ako podiel súčtu mesačných náhrad za stratu na zárobku, na ktoré mal poškodený nárok a ktoré mu boli vyplatené za obdobie od 1. júla 2003 do 31. decembra 2003 a počtu mesiacov, za ktoré boli mesačné náhrady vyplatené. Táto náhrada, od 1. januára 2004 považovaná za úrazovú rentu, podlieha zvyšovaniu podľa príslušných ustanovení, ktoré sú podrobne rozpísané v napadnutom rozhodnutí.

K námietke navrhovateľa ohľadne záväznosti a použitia uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/255/2000, v ktorom bol schválený zmier a odporcovi (zamestnávateľovi) bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 48.579 Sk ako náhradu za stratu na zárobku od 10. novembra 1999 do 30. apríla 2003 aj v konaní o úrazovú rentu priznávanú odporkyňou po 1. januári 2004 odvolací súd uvádza, že odporkyni zo zákona vyplýva povinnosť vyplácať sumu, v akej navrhovateľovi patrila ku dňu 31. decembra 2003 a i keď nemožno spochybniť správnosť a záväznosť súdom schváleného zmieru, vzhľadom na obdobie, za ktoré sa priznala náhrada za stratu na zárobku navrhovateľovi jeho závery neboli pre rozhodnutie odporkyne primárne rozhodujúce.

V predmetnom prípade bola odporkyňa v zmysle § 272 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení povinná vyplácať navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku v sume, v akej mu patrila ku dňu 31.decembra 2003 s tým, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplývalo oprávnenie odporkyne prepočítavať či iným spôsobom rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku.

Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom preskúmavania súdu nemôže byť rozhodnutie odporkyne o priznaní transformovanej úrazovej renty, pretože tá sa automaticky zo zákona o sociálnom poistení považuje za úrazovú rentu a odporkyňa ju musí vyplácať od 1. januára 2004 v sume, v akej bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku k 31. decembru 2003.

V rozsudku sp. zn. 2So/102/2006 zo dňa 28.11.2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že z § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade vyplácania náhrady za stratu na zárobku k 31.12.2003 a nároku na jej výplatu aj po tomto dni sa úrazová renta vypláca v sume, v akej patrila do 31.12.2003 a pokiaľ sa hovorí o „sume, v akej patrila do 31.12.2003“, je potrebné za túto sumu považovať sumu, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná, a teda v akej patrila k 31.12.2003. Odporkyňa bola preto povinná prevziať výplatu úrazovej renty vo výške, v akej bola náhrada vyplácaná k 31.12.2003, keďže zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva odporkyni oprávnenie prepočítať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31.12.2003 a úrazovú rentu vyplácať od 01.01.2004 v nižšej sume ako bola vyplácaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalejuviedol, že prepočítavanie je vlastne rozhodovaním o výške dávky pred 01.01.2004 a na také rozhodnutie odporkyňa nie je oprávnená.

Skutočnosť, že odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu v sume 13,02 € mesačne neznamená, že by týmto rozhodnutím transformovanú úrazovú rentu navrhovateľovi priznávala. Odporkyňa tým len realizovala povinnosť o vydaní formálneho rozhodnutia, ktorá jej bola uložená krajským súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodením krajského súdu, že napadnutým rozhodnutím odporkyňa nerozhodovala o určení novej výšky úrazovej renty, ale túto prevzala vo výške, v akej navrhovateľovi patrila do 31. decembra 2003. Predmetom rozhodovania preskúmavaným rozhodnutím odporkyne teda nebolo rozhodovanie o priznaní úrazovej renty, ale len jej zákonné zvýšenie v zmysle ustanovení § 293b, § 293az, § 89 ods. 7, 8, 9, 10 zákona o sociálnom poistení.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3So/44/98, v ktorom súd uviedol, že v konaní o preskúmaní rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení dôchodku podľa predpisov o zvyšovaní dôchodkov (valorizácia), sa súd nemôže zaoberať vecnou správnosťou predchádzajúcich rozhodnutí o dôchodku, lebo predmetom súdneho konania je len to, čo bolo predmetom rozhodnutia, na preskúmanie ktorého bol podaný návrh. Súd môže preskúmavať rozhodnutie iba z hľadiska priznaného zvýšenia dôchodku, t. j. či suma priznaná bola správne určená (valorizovaná). S použitím analógie je možné toto rozhodnutie použiť aj v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o valorizácii úrazovej renty, nakoľko vychádza z princípu právnej istoty, ktorý je jedným zo základných pilierov právneho štátu.

Odvolací súd je toho názoru, že krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentmi uvedenými v návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a vzhľadom k tomu, že odvolanie navrhovateľa obsahovalo argumenty založené na rovnakých základoch, námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu.

Odvolací súd má na základe uvedeného za to, že odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu v súlade so zákonom a rovnako ako krajský súd, považuje odvolací súd rozhodnutie odporkyne za zákonné a správne, preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo odporkyňa na ich náhradu nemá zákonný nárok a navrhovateľ nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.