ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. marca 2013, č. k. 44Sd/98/2012-40, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sd/98/2012-40 zo dňa 11. marca 2013 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 44Sd/98/2012-40 zo dňa 11. marca 2013 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. júna 2012 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa v zmysle § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon “) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre posúdenie invalidity ako aj miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je u navrhovateľky - kapitola XV, odd. E, položka 4., písm. b) - stav po operácii driekovej chrbtice s občasnou radikulopathiou L5 vľavo, kde bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 45 %, ktorá bola zvýšená o 10 % za iné zdravotné postihnutie: somatoformná porucha s depresívnou symptomatológiou, kapitola V, položka 3., písm. a). Navrhovateľka v priebehu konania síce predložila nové lekárske správy na pojednávaní konanom dňa 21. januára 2013, pričom ďalším posudzovaním zdravotného stavu posudkovým lekárom dňa 27. februára 2013 tento skonštatoval, že predložené nové lekárske nálezy ako aj vlastné vyšetrenia nepreukázali závažné zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky a naďalej zotrval na miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vo výške 55 %. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 2501 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Navrhovateľka podala proti rozsudku krajského súdu odvolanie. Uviedla, že nesúhlasí s rozsudkomkrajského súdu ani s posudkom lekára v Nitre. Pri posudzovaní jej zdravotného stavu neboli brané do úvahy nové zdravotné záznamy, v ktorých je jasne popísaný jej veľmi zhoršený zdravotný stav po psychickej aj pohybovej stránke. Poukázala na to, že v roku 2004 bola operovaná na chrbticu a bola jej priznaná 80 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následne jej ošetrujúca lekárka oznámila, že zápisnica bola prepisovaná a to v časti miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 80 % na 45 %. Ďalej v odvolaní uviedla, len invektívy voči konaniu odporkyne a posudkových lekárov. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní, nepovažuje odporkyňa za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukázala na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľkou o neúplnom zistení zdravotného stavu považuje za nedôvodné. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2012, ktorým bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava dňa 7. mája 2012, podľa ktorého je navrhovateľka invalidná s poklesom miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opakovane posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava dňa 20. júla 2012 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 18. septembra 2012, ktorí zotrvali na lekárskych záveroch posudkových lekárov zo dňa 7. mája 2012. Podľa posledného posudku navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je 55 %. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivéhozdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, po podaní opravného prostriedku postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Námietky navrhovateľky, že jej zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, odvolací súd nepovažoval za dôvodné, lebo z predložených posudkov nevyplýva zmena diagnostických záverov oproti záverom posudkových lekárov. Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako 55 % - ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. júna 2012 č. XXX XXX XXXX X je v súlade so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka nebola úspešná ani v odvolacom konaní a odporkyňa nemá na nich zo zákona nárok. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľka kedykoľvek možnosť znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.