ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky: N. D., bytom D., zast. JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. júna 2013, č. k. 4Sd/2/2013-24, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sd/2/2013-24 zo dňa 24. júna 2013 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4Sd/2/2013-24 zo dňa 24. júna 2013 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. decembra 2012 číslo XXX XXX XXXX., ktorým odporkyňa v zmysle § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon “) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 27. novembra 2012 z dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice vo svojom posudku zo dňa 27. novembra 2012 neuznal navrhovateľku invalidnou podľa § 71 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľky na základe odborných lekárskych vyšetrení. Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25% vporovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom jej ostatné zdravotné postihnutia nezdôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na záver súd k námietke navrhovateľky, podľa ktorej malo byť nariadené znalecké dokazovanie, uviedol, že jeho nariadenie nebolo potrebné. Posudky - lekárske správy posudkových lekárov Sociálnej poisťovne sú zrozumiteľné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, neobsahujú žiadne nejasnosti a rozpory a vo svojich záveroch sa zhodujú. Samotná skutočnosť, že posudková lekárka pobočky Sociálnej poisťovne sa podľa tvrdenia navrhovateľky nedostatočne zaujímala o jej zdravotný stav a zaujímala sa iba o to, že navrhovateľka je štyri roky nezamestnaná, nie je dôvodom pre vyslovenie záveru o neobjektívnosti posudkov, ani dôvodom na nariadenie ďalšieho dokazovania v podobe znaleckého posudku. Navrhovateľka nevedela konkretizovať, ktorých skutočností by sa malo znalecké dokazovanie týkať. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. decembra 2012 ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 2501 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Navrhovateľka podala proti rozsudku krajského súdu odvolanie. Uviedla, že žiadosť o invalidný dôchodok podala osobne u odporkyne dňa 22. februára 2010 a to na podnet ošetrujúceho lekára - ortopéda, ktorý konštatoval ťažkú deformáciu bedrového kĺbu s návrhom na operáciu bedrového kĺbu a následné ústavné liečenie. Uviedla, že k odborným záverom posudkových lekárov Sociálnej poisťovne má vážne výhrady, pretože ako si pamätá posudkoví lekári jej výslovne uviedli, že nie sú špecialistami na diagnózy a ochorenia, ktorými trpí. Po predložení všetkých lekárskych správ z jej strany je jej nepochopiteľné, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 25%. Poukázala na to, že nemôže veľa chodiť, stáť ani sedieť, pričom je vyučená krajčírka. Podľa jej názoru posudková lekárka v časti označenej ako „NMR VYŠ.: (09.08.2012) nesprávne a nedostatočne vyhodnotila lekársku správu z magnetickej rezonancie tým, že nevzala do úvahy všetky skutočnosti v nej uvedené. Rovnako aj druhostupňoví lekári. Zároveň predložila ako dôkaz o opodstatnenosti jej tvrdenia odborné stanovisko MUDr. H. W., znalca pre základný odbor: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia zo dňa 5. augusta 2013, ktoré si po sklamaní a rozčarovaní dala vypracovať. Celková miera poklesu je stanovená na 50%. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní, nepovažuje odporkyňa za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní zhodnotiť predložené odborné stanovisko, odporkyňa poukázala na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľkou o neúplnom zistení zdravotného stavu považuje za nedôvodné. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.decembra 2012, ktorým bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť zo dňa 27. novembra 2012 o invalidný dôchodok, nakoľko podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 27. novembra 2012 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 70 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár stanovil choroby pohybového a podporného aparátu, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole XV, odd. G, položka 41.2, písm. a) prílohy 4 k zákonu a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20-25%. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený druhostupňovým posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu, pričom toto postihnutie je zaradené v kapitole XV, oddiel G, položka 41.2, písm. a) prílohy č. 4 zákona a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20-25 %. Konštatoval, že navrhovateľka je od narodenia s vrodenou dyspláziou pravého bedrového kĺbu, t.č. so skrátením pravej dolnej končatiny o 2 cm, s prítomnými degeneratívnymi zmenami s funkčným postihnutím, ktorý podľa posudkových kritérií zodpovedá ľahkému až stredne ťažkému stupňu. Funkčný nález na ľavom bedrovom kĺbe je posudkovo málo významný. Neurologické a neurochirurgické ambulantné nálezy dokumentujú u navrhovateľky viacetážové postihnutie krčnej oblasti chrbtice s miernym funkčným postihnutím, ktoré z posudkového hľadiska t.č. nezdôvodňuje invaliditu. Choroba vysokého krvného tlaku je liečbou stabilizovaná, bez známok závažnejších orgánových zmien a posudkovo je málo významná. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie sú ponechané degeneratívne zmeny na bedrových kĺboch výraznejšie vpravo so stanovenou 25% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Postihnutia vyplývajúce z ostatných chorobných zmien dokumentované vo vzájomnej súvislosti s rozhodujúcim zdravotným postihnutím z posudkového hľadiska nezdôvodňujú invaliditu. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, po podaní opravného prostriedku postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Námietky navrhovateľky, že jej zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, odvolací súd nepovažoval za dôvodné, lebo z predložených posudkov nevyplýva zmena diagnostických záverov oproti záverom posudkových lekárov. Predložené odborné lekárske stanovisko nebolo možné zohľadniť v odvolacom konaní, nakoľko pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako 25%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka nebola úspešná ani v odvolacom konaní a odporkyňa nemá na ne zo zákona nárok. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľkakedykoľvek možnosť znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.