UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. S. -J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/11/2011-80 zo dňa 04.06.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 8Scud/11/2011-90 zo dňa 20.08.2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/11/2011-80 zo dňa 4. júna 2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 8Scud/11/2011-90 zo dňa 20. augusta 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie na prvostupňovom súde
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 8Scud/11/2011-80 zo dňa 04.06.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 8Scud/11/2011-90 zo dňa 20.08.2013, potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2011, ktorým priznal navrhovateľke od 13.01.2011 invalidný dôchodok v sume 137,20 € mesačne.
V odôvodnení krajský súd uviedol, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré boli vypracované po podaní opravného prostriedku na účely súdneho konania, potvrdzujú správnosť, úplnosť a presvedčivosť posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a námietky, ktoré navrhovateľka uviedla v opravnom prostriedku považoval krajský súd za právne irelevantné. Napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo podľa názoru krajského súdu zrozumiteľné, v dostatočnom rozsahu odôvodnené a preskúmateľné. K výhrade navrhovateľky ohľadne určenia dátumu vzniku invalidity konajúci krajský súd uviedol, že určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určenie dátumu vzniku invalidity je v priamej kompetencii posudkových lekárov sociálneho poistenia a nepodliehajú preskúmaniu súdom. Ku konaniu a rozhodnutiu v neprítomnosti navrhovateľky krajský súd uviedol, že navrhovateľka sa pojednávanianezúčastnila pre zdravotnú indispozíciu, avšak doručenie predvolania vykázala, čím preukázala, že termín pojednávania vzala na vedomie.
II. Odvolanie navrhovateľky
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, že určenie dátumu vzniku invalidity nepodlieha súdnemu prieskumu a naďalej trvala na tom, aby jej bol invalidný dôchodok priznaný odo dňa 07.09.2005, kedy prvýkrát podala žiadosť o invalidný dôchodok. Ďalej namietala, že nie je pravdou, že pojednávania dňa 04.06.2013 sa nezúčastnila zo zdravotných dôvodov. Uviedla, že dňa 23.05.2013 sa telefonicky radila so zamestnankyňou krajského súdu, či môže požiadať o ospravedlnenie a o stanovenie nového termínu pojednávania z dôvodu trojtýždňovej dovolenky aj faxom, na základe čoho dňa 24.05.2013 faxom zaslala do podateľne krajského súdu uvedené ospravedlnenie a žiadosť o nový termín pojednávania. Pojednávanie sa tak konalo na základe nepravdivých informácií v navrhovateľkinej neprítomnosti.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 01.08.2013, v ktorom uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by bol jej zdravotný stav zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity od skoršieho dátumu, pričom posudkový lekár dostatočne odôvodnil dátum vzniku invalidity dňom prijatia navrhovateľky na neurochirurgické oddelenie dňa 13.01.2011. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O.s.p..
III. Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O.s.p. v spojení s § 250s O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2011 priznala odporkyňa navrhovateľke od 13.01.2011 invalidný dôchodok v sume 137,20 € mesačne. Krajský súd uvedené rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.
Úlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie odporkyne v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Konanie v správnom súdnictve je totiž ovládané dispozičnou zásadou znamenajúcou, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom v opravnom prostriedku. Z opravného prostriedku musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať, a to aj s poukazom na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona (procesného, resp. hmotného). Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ je povinný ním videné dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia explicitne v opravnom prostriedku uviesť a vymedziť tak rozsah súdnej kontroly rozhodnutia správneho orgánu. Tieto jednotlivé tvrdenia tvoria vlastnú podstatu bodov opravného prostriedku, ktorými je súd viazaný.
Z opravného prostriedku navrhovateľky vyplynulo, že sa domáha určenia vzniku invalidity od skoršieho dňa - odo dňa podania žiadosti o invalidný dôchodok.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že určenie dátumu vzniku invalidity je v priamej kompetencii posudkových lekárov sociálneho poistenia a nepodlieha preskúmaniu súdom.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V zmysle uvedeného § 157 ods. 2 O.s.p. musel odvolací súd konštatovať, že rozsudok krajského súdu nereagoval na námietku navrhovateľky ohľadne určenia dátumu vzniku invalidity, keďže podľa názoru krajského súdu nepodlieha súdnemu prieskumu. S uvedeným záverom krajského súdu sa odvolací súd nemohol stotožniť. Správny súd preskúmava v rámci konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. zákonnosť neprávoplatného rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Z uvedeného prieskumu nie je vylúčený dátum vzniku invalidity, ani miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako to krajský súd vo svojom rozsudku mylne uviedol, pričom limitom súdneho prieskumu je aj v takomto prípade zákonnosť.
Uvedený záver odvolacieho súdu o preskúmavaní dátumu vzniku invalidity je v súlade s ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/37/2008 zo dňa 23.04.2008, sp.zn. 9So/25/2010 zo dňa 27.10.2010, sp.zn. 7So/158/2011 zo dňa 27.09.2012, sp.zn. 9So/35/2012 zo dňa 27.03.2013).
Najvyšší súd Slovenskej republiky k uvedenej problematike ešte dodáva, že vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a posúdenie nároku na invalidný dôchodok preto nie je závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada takýto dôchodok priznať. Pri stanovení dátumu vzniku invalidity však nie je možné vychádzať najmä z náhodných a na vývoji zdravotného stavu nezávislých skutočností, akými môžu byť v konkrétnych prípadoch napríklad dátum hospitalizácie, dátum lekárskeho vyšetrenia dopredu objednaného pre zdravotné problémy trvajúce dlhšiudobu, dátum skončenia výplaty nemocenského, či spomínaný dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok.
V súvislosti s nereagovaním krajského súdu na námietku navrhovateľky dáva Najvyšší súd Slovenskej republiky do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 378/08 zo dňa 16.12.2008, v ktorom ústavný súd uviedol: „Jednou z neoddeliteľných súčastí princípu právnej istoty v demokratickom a právnom štáte je aj garancia, že ak sa osoba využijúc svoje základné právo na súdnu ochranu obráti so svojím návrhom na nezávislý a nestranný súd, má právo na to, aby súd o jej návrhu rozhodol a svoj právny názor vyjadril vo forme zákonného rozhodnutia. Na túto skutočnosť pamätá aj generálna právna norma civilného procesu (Občianskeho súdneho poriadku) v ustanovení § 157 ods. 2, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne konanie, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“) pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, § 26] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993).
Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby všeobecný súd pamätal na všetky náležitosti zákonného rozhodnutia, tak ako ich predpokladá zákon, a tieto pri jeho tvorbe prakticky aj aplikoval. Výsledkom dodržania zákonných ustanovení by malo byť presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že v napadnutom rozsudku sa krajský súd nevysporiadal s námietkou navrhovateľky ohľadne určenia dátumu vzniku invalidity, pričom odvolací súd nebol oprávnený, ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať, keďže takýmto postupom by odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu.
Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada odvolací súd na vady konania pred súdom prvého stupňa, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa ods. 4 môže odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na to, že krajský súd nesprávne vylúčil otázku posúdenia dátumu vzniku invalidity zo súdneho prieskumu a uvedenou námietkou navrhovateľky sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, odňal tým navrhovateľke možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/11/2011-80 zo dňa 04.06.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 8Scud/11/2011-90 zo dňa 20.08.2013, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 119 ods. 1 a 2 O.s.p. sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočnéhoodkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
K námietke navrhovateľky, týkajúcej sa jej neúčasti na pojednávaní dňa 04.06.2013, odvolací súd zistil, že v spise krajského súdu sa nachádza kópia žiadosti navrhovateľky zo dňa 24.05.2013 o vytýčenie nového termínu pojednávania vzhľadom na plánované uzatvorenie manželstva a následnú dovolenku. Uvedená žiadosť síce nebola v zmysle § 42 ods. 1 veta tretia O.s.p. v lehote troch dní doplnená predložením originálu, čo však nevysvetľuje tvrdenie krajského súdu v napadnutom rozsudku, že navrhovateľka sa nezúčastnila pojednávania zo zdravotných dôvodov.
Podľa ustanovenia § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude opätovne nariadiť vo veci pojednávanie a podrobne sa zaoberať otázkou posúdenia dátumu vzniku invalidity navrhovateľky.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.