ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: I. I., bytom I., právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Vaľom, AK so sídlom v Bratislave, Seberíniho 21, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta 8- 10, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/60/2015-24 zo dňa 16.02. 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/60/2015-24 zo dňa 16. februára 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2015, ktorým odporkyňa podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 255 a § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon alebo zákon č. 416/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 06.06.2014. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ žiadosťou spísanou 04.06.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 04.06.2011 (vo výroku preskúmavaných rozhodnutí je uvedený dátum 06.06.2014, aj na žiadosti o dôchodok je uvedený dátum uplatnenia, dátum spísania žiadosti 04.06.2014 a dátum uplatnenia nároku 04.06.2014, jedná sa o zrejmú chybu v písaní, ktorá však nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí odporkyne).
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to že, z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-26.891-20/2014-VZ z 23.05.2014 vyplýva, ženavrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 01.01.1990 podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., podľa § 134 a § 135, ktorý sa od 01.07.2002 podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) považuje za invalidný výsluhový dôchodok.
Pre výpočet (výšku) invalidného výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi započítaná doba 42 rokov: doba od 17.12.1965 do 30.06.1966 - štúdium po osemnástom roku veku v III. pracovnej kategórii, doba od 01.07.1966 do 01.08.1966 - civilné zamestnanie v III. pracovnej kategórii, doba od 02.08.1966 d o 30.08.1968 - vojak ZVS v I. pracovnej kategórii, doba od 31.08.1968 do 25.10.1968 - civilné zamestnanie v III. pracovnej kategórii, doba od 08.11.1968 do 31.12.1989 - príslušník PZ v I. pracovnej kategórii a doba od 01.01.1990 do 16.12.2007 - dopočet do 60 rokov veku v III. pracovnej kategórii. V I. pracovnej kategórii navrhovateľ získal 23 rokov a 81 dní.
Po citácii relevantných právnych predpisov § 65 ods. 1 a 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. c) a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., krajský súd uviedol, že nakoľko navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 134 a § 135 zákona č. 100/1988 Zb. podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. a tento naďalej vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, na nárok na starobný dôchodok použitie § 274 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. neprichádza do úvahy.
Podľa § 60 ods. 2 zákona v znení zákona č. 334/2011 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak za toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na uvedené nie je možné hodnotiť na určenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy ani obdobie služobného pomeru. Zároveň podľa § 255 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004, ktoré boli zhodnotené na nárok na invalidný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na invalidný výsluhový dôchodok, pretože podľa citovaného ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov obdobie, ktoré u navrhovateľa založilo nárok na invalidný výsluhový dôchodok nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto ho nemožno duplicitne hodnotiť aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, lebo bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľovi obdobie zhodnotené na invalidný výsluhový dôchodok odporkyňa nemohla zhodnotiť, nie je možné navrhovateľovi zohľadniť ani dobu služby v I. pracovnej kategórii na zníženie dôchodkového veku, preto dôchodkový vek navrhovateľ dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, t. j. XX.XX.XXXX.
Takýto právny názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4So/11/2009, podľa ktorého... „Ak doba služby policajta zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nemožno ju hodnotiť pri výpočte starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Jej vylúčenie pre zistenie výšky dávky, na ktorú vznikne nárok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zodpovedá § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“
Navrhovateľ k XX.XX.XXXX, t. j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získal 4 564 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 12 rokov a 184 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je doba poberania invalidného dôchodku do 30.06.2002, pričom presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 15.05.2015, č. XXX XXX XXXX X.
Pretože navrhovateľ nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, t. j. nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z., nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol a preto odporkyňa v súlade so zákonom zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Vzhľadom na vyššie uvedené námietka navrhovateľa, že splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok ku dňu XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil vek 60 rokov, je nedôvodná.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože podľa jeho názoru splnil všetky podmienky na priznanie starobného dôchodku. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
Uviedol, že splnil všetky podmienky na priznanie starobného dôchodku, odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie a dovŕšil dôchodkový vek. Od 01.01.1990 ku dňu podania žiadosti 04.06.2014 splnil aj 24 rokov dôchodkového poistenia, prípadne ku dňu 04.06.2011 najmenej 21 rokov dôchodkového poistenia a k týmto dobám dôchodkového poistenia je potrebné ešte pripočítať aj doby zamestnania a dôchodkového poistenia predchádzajúce.
Podľa jeho názoru neobstojí názor odporkyne a ani krajského súdu, ktorí svoje rozhodnutia opierajú o to, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nemožno priznať, lebo nemožno pri výpočte starobného dôchodku započítať doby duplicitne, keď merito predmetu sporu nespočíva vo výpočte výšky starobného dôchodku, ale v splnení podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok, teda viac ako 20 rokov odpracovaných v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní považuje za neopodstatnené. Má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok a konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.09. 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné.
Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správneposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporkyne najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, najvyšší súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:
V predmetnej veci bola predmetom sporu právna otázka. A to, či navrhovateľovi ako poberateľovi výsluhového invalidného dôchodku, vznikol nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia.
Odvolací súd z obsahu administratívneho ako i pripojeného súdneho spisu zistil, že žiadosťou zo dňa 04.06.2014 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 04.06.2011.
Podľa § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Navrhovateľ dôchodkový vek dovŕšil podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahnutím 62 rokov, dňa XX.XX.XXXX.
Z obsahu spisového materiálu a to z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. SPOU- OSZ-26.891-20/2014-VZ z 23.05.2014 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 01.01.1990 podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., t. j. podľa § 134 a § 135, ktorý sa od 01.07.2002 podľa ustanovenia § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za invalidný výsluhový dôchodok.
Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2013.
Podľa § 21 ods.1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h).
Podľa § 14 ods.4 zákona č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.
Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 134 a § 135 zákona č. 100/1988 Zb., t. j. podľa piatej časti tohto zákona, a tento dôchodok navrhovateľovi naďalej vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, na nárok na starobný dôchodok použitie § 274 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. neprichádza do úvahy.
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak za toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené nie je možné hodnotiť na účely nároku na dôchodok a určenie jeho sumy ani obdobie služobného pomeru.
Pretože podľa ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie, ktoré u navrhovateľa založilo nárok na invalidný výsluhový dôchodok, nie je obdobím dôchodkového poistenia, nemožno ho duplicitne hodnotiť aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, lebo bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku, s ktorými sa náležite vysporiadal už krajský súd. Preto ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutie odporkyne považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie odporkyne, považovať za správne.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.