10So/55/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľky E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. X, zastúpenej JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom v Žiline, Nám. M. R. Štefánika 1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/97/2011-80 zo dňa 6. júna 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/97/2011-80 zo dňa 6. júna 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 1. marca 2011 a č. XXX XXX XXXX zo dňa 20. marca 2012 a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že odporkyňa rozhodnutím č. XXXXXX XXXX z 1. marca 2011 zastavila navrhovateľke výplatu predčasného starobného dôchodku od 10. marca 2011 z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok po 28. februári 2011, nakoľko nedovŕšila dôchodkový vek a je naďalej povinne dôchodkovo poistená.

V priebehu konania krajský súd zistil, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 22. júna 2011 rozhodol vo veci návrhu 31 poslancov Národnej rady SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR o súlade § 67 ods. 4 a 5 a § 293bt zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4 Ústavy SR tak, že návrh prijíma na ďalšie konanie. Súd preto uznesením č.k. 25Sd/97/2011-42 dňa 16. augusta 2011 konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil do dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov v tejto veci vedenej na Ústavnom sude SR pod sp.zn. PL.ÚS 96/2011.

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. novembra 2012 rozhodol nálezom vo veci vedenej pod sp.zn. PL. ÚS 96/2011 tak, že návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady SR nevyhovuje. Podľa názoru ústavného súdu napadnutými ustanoveniami zákonodarca ústavne akceptovateľným spôsobom ustanovil nové kritéria pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok a vznik nároku na jeho výplatu (ako dva samostatné nároky), ktorý korešponduje s čl. 39 ods. 3 Ústavy, ako aj s čl. 51 ods. 1 ústavy.

Po zverejnení tohto nálezu krajský súd pokračoval v konaní, v ktorom bol viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, že namietaný právny predpis (§ 293bt zákona č. 461/2003 Z.z.) nie je v rozpore s ústavou. Preto napadnuté rozhodnutia odporkyne zo dňa 1. marca 2011, ako aj zo dňa 20. marca 2012 potvrdil ako zákonné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľka nebola úspešná a odporkyňa zo zákona nemá na náhradu trov konania nárok.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, čo je v rozpore s § 205 ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. f/ O.s.p. Uviedla, že odporkyňa jej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 9. júla 2010 priznala predčasný starobný dôchodok vo výške 251 € mesačne; následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 1. marca 2011 vyplácanie predčasného starobného dôchodku zastavila v súlade s ustanovením § 293bt zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. Toto rozhodnutie považuje za diskriminačné a retroaktívne a preto navrhuje, aby odvolací súd požiadal ústavný súd SR o zaujatie stanoviska, či § 293bt zákona č. 461/2003 Z.z. je v súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; napadnutý rozsudok krajského súdu s nimi v súlade nie je, preto ho navrhuje zrušiť, rovnako ako rozhodnutie odporkyne z 1. marca 2011. Zároveň si uplatňuje náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia podľa uvedeného vyčíslenia.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Uviedla, že navrhovateľke bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 9. júla 2010 priznaný predčasný starobný dôchodok od 17. mája 2010. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 1. marca 2011 jej bola v súlade s § 293bt zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. výplata predčasného starobného dôchodku od 10. marca 2011 zastavená, lebo prestala spĺňať nárok na jeho výplatu - nedovŕšila dôchodkový vek a je po 28. februári 2011 povinne dôchodkovo poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Rozhodnutím z 20. marca 2012 jej bola výplata starobného dôchodku od 7. marca 2012 uvoľnená na základe jej žiadosti z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a od 5. augusta 2013 jej bol starobný dôchodok zvýšený aj podľa § 293cr, § 69a, § 82 a 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. Tvrdenie navrhovateľky, že konanie odporkyne je diskriminačné, v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP neobstojí, pretože s ňou nebolo zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami v obdobnej situácii.

Odporkyňa aj vzhľadom na nález ústavného súdu PL. ÚS 96/2011-28 z 22. júna 2011 trvá na vecnej správnosti svojho preskúmavaného rozhodnutia a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31.decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011 (§ 293bt ods. 3 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z.).

Opravný prostriedok navrhovateľky smeroval proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 1. marca 2011, ktorým podľa § 293bt ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. zastavila navrhovateľke výplatu predčasného starobného dôchodku od 10. marca 2011, pretože prestala spĺňať zákonné podmienky na jeho výplatu - nedovŕšila dôchodkový vek a jej dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo po 28. februári 2011. Tieto nové podmienky vyplývali z nového ustanovenia § 293bt zákona č. 461/2003 Z.z. v znení novely č. 543/2010 Z.z. Jeho súladnosť s Ústavou Slovenskej republiky skúmal ústavný súd na návrh 31 poslancov Národnej rady SR a rozhodol o ňom nálezom sp.zn. PL. ÚS 96/2011 tak, že návrhu nevyhovel. Ako už podrobne uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom z tohto nálezu, ktorým je podľa § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný, vychádzal, ústavný súd dospel k záveru, že „napadnutými ustanoveniami (§ 67 ods. 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z.) zákonodarca ústavne akceptovateľným spôsobom ustanovil nové kritéria pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok a vznik nároku na jeho výplatu (ako dva samostatné nároky), ktorý korešponduje s čl. 39 ods. 3 Ústavy, ako aj s čl. 51 ods. 1 Ústavy". K namietanému nesúladu § 293bt cit. zákona ústavný súd uviedol, že ust. §293bt ods. 1 až 5 Zákona o sociálnom poistení nepôsobia priamo spätne do minulosti, vykazujú však znaky nepravej retroaktivity. Na posúdenie ústavnej akceptovateľnosti zásahu štátu ústavou alebo platnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd opätovne uplatnil test proporcionality, ktorý sa zakladá na troch po sebe nasledujúcich krokoch: 1. či existuje legitímny cieľ a racionálna väzba medzí napadnutou právnou normou a účelom právnej úpravy, 2. či dané legislatívne opatrenie bolo skutočne nevyhnutné, keďže právna norma by mala dosahovať sledovaný cieľ najmenej drastickým spôsobom, 3. či príslušná právna norma je primeraná vo vzťahu k zamýšľanému cieľu, pričom vo všetkých bodoch dospel k záveru o ústavnej akceptovateľnosti.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ústavný súd posudzoval namietaný zásah aj z hľadiska práv a slobôd garantovaných medzinárodnými zmluvami, teda aj Dohovorom o ochrane ľudských práv základných slobôd. Navyše čl. 14 Dohovoru, na ktorý poukazuje navrhovateľka, upravuje zákaz diskriminácie, o ktorej v tomto prípade nemožno hovoriť, pretože ako už uviedla aj odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, podľa ustálenej judikatúry ESĽP, k porušeniu zákazu diskriminácie dochádza vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia, pričom pri aplikácii namietaného právneho predpisu bolo zaobchádzané rovnako so všetkými poberateľmi predčasného starobného dôchodku v obdobnej situácii.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 1. marca 2011 za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. l O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.