UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa H. B., trvale bytom S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/23/2016-22 zo dňa 6. mája 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/23/2016-22 zo dňa 6. mája 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2015, ktorým odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku.
V odôvodnení krajský súd uviedol, že z dávkového a posudkového spisu mal preukázané, že na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 07.10.2015 došlo k posúdeniu jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom Poprad v dňoch 01.12.2015 a 07.03.2016 s tým, že posudkoví lekári tak, ako neskôr posudkový lekár ústredia so sídlom v Poprade dňa 04.04.2016 určili príslušnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa na 50 % ako najvyššiu možnú mieru pri zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia - choroby nervového systému a to konkrétne stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod. stredne ťažkej formy, ktoré boli zaradené pod kapitolu VI, oddiel A, položka 9b s možnou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu od 30 % do 50 %. Ako vyplýva zo všetkých troch posúdení posudkových lekárov, títo zvolili a určili najvyššiu možnú mieru pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľa.
Za iné zdravotné postihnutia posudkoví lekári určili opätovne najvyššiu možnú mieru v zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. a v konečnom dôsledku určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %.
Samotné zhoršenie zdravotného stavu u navrhovateľa posudkoví lekári nezistili a s týmto záverom vyhodnotil komplexne zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia so sídlom v Poprade svojím posudkovým záverom zo dňa 04.04.2016. Posudková lekárka ústredia uviedla, že podľa doložených odborných vyšetrení a hodnotení aktuálneho zdravotného stavu posudzovaného aj odborným lekárom neurológom za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli opätovne stanovené tzv. stavy po cievnych mozgových príhodách, stredne ťažké formy, čo je v súlade s kapitolou VI, oddiel A, položka 9b a určená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v hornom pásme rozpätia t. j. 50 % s navýšením o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia.
Onemocnenia, ktoré sú uvádzané v kapitole iné zdravotné postihnutia, nemožno hodnotiť vyšším percentom ako je 10 % tak, ako je to uvedené v § 71 ods. 8 zákona. Posudkový lekár nezistil pri svojom komplexnom hodnotení zdravotného stavu dňa 04.04.2016 zmenu v zdravotnom stave posudzovaného od posledného posúdenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky v zmysle zhoršenia, a preto považuje predchádzajúci posudok posudkového lekára pobočky za správne vypracovaný, ktorý nie je dôvodom na zmenu.
S poukazom na závery posudkových lekárov, na základe ktorých rozhodla odporkyňa je aj podľa názoru krajského súdu predmetné určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa stanovené posudkovými lekármi správne, a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z.
Krajský súd je toho názoru, že na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vydala odporkyňa následne napadnuté rozhodnutie, ktoré aj dôsledne odôvodnila. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom voči preskúmavanému rozhodnutiu bol takisto komplexne posúdený opätovne zdravotný stav navrhovateľa a posudkoví lekári tak pobočky, ako aj ústredia dospeli k rovnakému záveru, ako tomu bolo pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia.
Subjektívne názory vyslovené navrhovateľom v podanom opravnom prostriedku s poukazom na viacnásobné posúdenie jeho zdravotné stavu posudkovými lekármi krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, s poukazom na vyjadrenia posudkových lekárov v ich posudkových záveroch.
Podľa názoru krajského súdu posudkoví lekári v danom prípade posúdili objektívne zdravotný stav navrhovateľa práve s poukazom na závery odborných lekárskych nálezov a vyšetrení, ktoré navrhovateľ predložil v rámci odvolacieho konania. Závery posudkových lekárov sa súdu javia ako logické, ktoré vychádzajú z týchto odborných lekárskych nálezov, a preto preskúmavaného rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné potvrdil.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ nemal v konaní úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že krajský súd neprihliadol na navrhovateľov zdravotný stav a navrhol do konania doložiť posudok o jeho zdravotnom stave vypracovaný gastroenterológom.
Vo vyjadrení k odvolaniu odporkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovaliúplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 06.05.2016. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.09.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.
Podľa § 250l ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250l ods. 2 O. s. p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2015, ktorým bola navrhovateľovi podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Poprad zo dňa 01.12.2015, ktorý bol vypracovaný na základepodanej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, je navrhovateľ naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 60 %. V uvedenom posudku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia odporkyne, sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ je naďalej invalidný s rovnakou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jeho zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu patrí navrhovateľovi invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol.
Najvyšší súd konštatuje, že pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Z vypracovaných lekárskych posudkov zo dňa 1. decembra 2015, zo dňa 7. marca 2016 a zo dňa 4. apríla 2016 je zrejmé, že navrhovateľ je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a má stanovenú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V zdravotnom stave navrhovateľa tak nenastala zmena v zmysle zhoršenia, a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. V lekárskych posudkoch posudkoví lekári zohľadnili všetky dostupné lekárske správy, ktoré mali k dispozícii.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd záverom považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľ kedykoľvek možnosť znovu požiadať o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Odvolací súd taktiež na záver udáva, že pre rozhodnutie vo veci je záväzný skutkový stav zistený v čase rozhodovania o invalidnom dôchodku.
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný.