ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa H. J., nar. X. K. XXXX, trvale bytom N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. júna 2011, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/183/2011-52 zo dňa 7. júna 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/183/2011-52 zo dňa 7. júna 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. júna 2011, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože pri konštatovanej 30 %-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebol uznaný za invalidného. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne i konania, ktoré mu predchádzalo, po vypočutí účastníkov a oboznámení sa s obsahom dávkového spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako vecne správne potvrdil. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, aj s doplneným lekárskym posudkom posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 20. marca 2012, ktorým boli zohľadnené aj novo-predložené odborné nálezy navrhovateľom na pojednávaní krajského súdu dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o 30 %-nej miere zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené. Krajský súd nezistil skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. Pri preukázanýchzdravotných ťažkostiach navrhovateľa posudkoví lekári považovali správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ťažkosti, ktoré s ohľadom na ich prejavy správne zaradili v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti správne vyjadrili na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužili možnosť navýšenia určeného percenta zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa pre pridružené ochorenia ktorými trpí, pretože odbornými lekárskymi nálezmi nebol ani u jedného z nich zistený taký ich stav, ktorý by mal zákonom predpokladaný vplyv na jeho pracovnú schopnosť. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Namietal, že posudková lekárka nesprávne vyhodnotila jeho zdravotné ťažkosti, pretože jeho hlavným zdravotným problémom boli a dodnes sú kolenné kĺby. Je už po tretej operácii kolien, pohybuje sa s pomocou bariel a má neúnosné bolesti kolien. Pre nepriznanie invalidného dôchodku nemá finančné prostriedky na ďalšiu liečbu ani navrhované operácie a rodinu dostal do stavu hmotnej núdze. Dňom 13.04.2011 zanikol jeho nárok na nemocenské dávky a doteraz je na neplatenej práceneschopnosti. Je pravdou, že bol aj na psychiatrickom liečení, ale v dôsledku nezvládnutia situácie a neschopnosti finančne pomôcť rodine.
Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Odvolateľ neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu považuje za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením. Zdravotný stav navrhovateľa bol opakovane posudzovaný posudkovými lekármi sociálneho poistenia, skutkové okolnosti sú bez nejasností a vnútorných rozporov a lekárske nálezy sa vo svojich záveroch zhodujú. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. marca 2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 6. júna 2011 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dňa 25. mája 2011 požiadal o invalidný dôchodok. Jeho žiadosť bola vyššie uvedeným rozhodnutím odporkyne zamietnutá s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia tvorí odborný posudok o invalidite z 25. mája 2011 so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný, pretože jeho základným ochorením je emočne nestabilná porucha osobnosti so zaradením do kap. V, položka 5 písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s MPSVZČ 30 %, čo je horné percentuálne rozpätie s tým, že sprievodné ochorenia zatiaľ neodôvodňujú percentuálne navýšenie, nakoľko kolená sú vo fáze rehabilitácie, nejedná sa o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Lekársku správu vyhotovila posudková lekárka sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Rimavskej Sobote.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne - ústredia a odborným lekárom
- ortopédom dňa 20.10.2011, resp. 09.11.2011 s rovnakým záverom o 30 %-nej celkovej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V lekárskej správe sú hodnotené aj pretrvávajúce bolesti kolien navrhovateľa s tým, že „... pri jeho pretrvávajúcich subjektívnych ťažkostiach sa podrobil artroskopiám, a to 23.11.2010 ľavého a 09.03.2011 pravého kolena. Artroskopie prebehli bez komplikácií a potvrdili ľahké degeneratívne zmeny, dokumentované MRI vyšetrením. Následne absolvoval rehabilitačnú liečbu, v následných kontrolných vyšetreniach nie je dokumentovaná závažná porucha pohyblivosti, ale pretrvávajúce bolesti s intermitentným opuchom. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti aktuálne odborné vyšetrenie potvrdzuje známky femoropatelárnej artrózy I. st. s prakticky normálnou funkciou. Takýto funkčný nález neodôvodňuje percentuálne zvýšenie stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom psychickom postihnutí“. Na základe nových lekárskych správ, ktoré navrhovateľ predložil v súdnom konaní, krajský súd požiadal odporkyňu o nové zhodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa na účely invalidity. Posudkom zo dňa 20.03.2012 bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane ustálená na 30 % s rozhodujúcim zdravotným postihnutím stredne ťažké narušenie osobnosti bez zvýšenia percentuálnej miery za iné zdravotné postihnutie, čo znamenalo, že navrhovateľ nie je invalidný.
O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v záveroch zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Žiadne nové lekárske správy osvedčujúce zmenu (zhoršenie) zdravotného stavu už navrhovateľ nepredložil.
Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.