10So/50/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/128/2013-27 z 15.januára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/128/2013-27 zo dňa 15. januára 2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 6396-22/2013-BA zo 17.06.2013, ktorým táto podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla, že navrhovateľ mal nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania od 24.03.2010 a podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od 24.03.2010 navrhovateľovi nárok na výplatu úrazovej renty nevznikol z dôvodu, že suma úrazovej renty určená podľa § 89 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nepresiahla nulu.

Odporkyňa rozhodnutie odôvodnila, tým že podľa lekárskej správy SP, pobočky Veľký Krtíš z 29.05.2013 má navrhovateľ ako poškodený v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41 % a výpočtom sumy úrazovej renty podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. po určení denného vymeriavacieho základu a po znížení o vyplácaný invalidný dôchodok podľa§ 84 ods. 2 a § 89 ods. 2 tohto zákona v sume 254,10 Eur. Keďže končená suma úrazovej renty nepresahuje nulovú hodnotu, navrhovateľovi ku dňu 24.03.2010 nárok na výplatu úrazovej renty nevznikol.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa realizovala rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 21Sd/243/2011-33 zo 06.02.2013, ktorým tento zrušil skoršie rozhodnutie odporkyne č. 36108- 3/2011-BA z 26.7.2011 a 7350-8/2012-BA z 20.02.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátilodporkyni na ďalšie konanie. Týmito rozhodnutiami odporkyňa rozhodla o žiadosti navrhovateľa na úrazovú rentu. Krajský súd považoval rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto v novom konaní nariadil odporkyni opätovne určiť mieru poklesu pracovnej schopnosti (MPPS), ktorú je potrebné riadne odôvodniť, vyargumentovať určenú výšku a opätovne rozhodnúť. Za vhodné považoval zvolať aj ústne pojednávanie za účelom zistenia rozhodných skutočností pre výpočet vymeriavacieho základu.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa opätovne vo veci rozhodla po posúdení poklesu pracovnej schopnosti posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš dňa 29.05.2013. Z posudku vyplýva, že navrhovateľ, ktorý v minulosti pracoval ako banský elektrikár 17 rokov, od roku 2001 nepracuje v podzemí a od novembra 2001 poberá čiastočný invalidný dôchodok pre ochorenie pohybového aparátu. Opakovane bol hospitalizovaný na OKPLaKT Banská Bystrica, ale profesionálne ochorenie nebolo priznané. Od roku 2001 opakovane vyšetrený a liečený na alergológii pre dráždivý kašeľ, ktorý sa postupne zhoršoval až do astmy. Ambulantne bol testovaný a potvrdila sa alergia na banské plesne. Ambulancia pracovného lekárstva v Lučenci mu priznala chorobu z povolania, profesionálne ochorenie potvrdila OKPLaKT Martin. Prvé zistenie bolo 14.12.2009 ohodnotené 600 bodmi. V novembri 2011 bola vyžiadaná hospitalizácia na OKPLaKT Bratislava na overenie profesionality prieduškovej astmy. Profesionalita bola potvrdená. Jedná sa o astmu ľahkú funkčne bez postihnutia, podľa spirometrického vyšetrenia bez obštrukčnej alebo reštrikčnej poruchy, prietoky neredukované, bez pľúcnej hyperinflácie s dobrou kapacitou pľúc. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v dobe vykonávania práce v podzemí nemal prejavy astmy a tieto sa zdokumentovali až po 8 rokoch od vyradenia z podzemia a stále sa jedná o astmu ľahkú, podľa Z. č. 437/2004 prílohy č. 1 IV sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania pol. č. 66 - profesionálna - je počet bodov od 400 - 3000, posudkový lekár stanovil MPPS na 41 %, nakoľko sa jedná o ochorenie funkčne ľahké, bodované v dolnej hranici.

Posudkový lekár zotrval na svojom posudkovom závere aj po podaní opravného prostriedku, preto i pre účely súdneho konania posudzoval zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska poklesu pracovnej schopnosti dňa 15.10.2013 posudkový lekár Sociálnej poisťovne- ústredie. Posudkový lekár potvrdil chorobu z povolania - profesionálna astma bronchiále a tiež určil 41 % poklesu pracovnej schopnosti od 24.03.2010. Z posudku vyplýva, že astma je opakovane hodnotená na úrovni ľahkého stupňa s normálnymi spirometrickými funkčnými vyšetreniami. Funkčné vyšetrenie pľúc je dôležité pre objektivizáciu astmy aj pre určenie jej závažnosti. Vychádzajúc z týchto nálezov, aj klinického vyšetrenia bez preukázania patologických fenoménov na hrudníku, spirometrického vyšetrenia - bez obštrukčnej alebo reštrikčnej ventilačnej poruchy, bez pľúcnej hyperinflácie, bez redukcie pľúcnej kapacity a v súlade s bodovým hodnotením 600 bodov pri bodovom rozpätí pre profesionálnu astmu od 400 do 3000 bodov, považoval posudkový lekár za odôvodnenú 41 % mieru poklesu pracovnej schopnosti.

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku nesúhlasil s poklesom pracovnej schopnosti 41 %, poukázal pritom na ďalšie zdravotné ťažkosti. Navrhol prehodnotenie určeného poklesu pracovnej schopnosti, ktoré bude vyplývať z tabuľky určenej na posudzovanie chorôb z povolania.

Krajský súd považoval závery odporkyne v napadnutom rozhodnutí za správne, pričom táto rešpektovala právny názor krajského súdu vyslovený v rozhodnutí, ktoré predchádzalo predmetnému konaniu (č. k. 21Sd/243/2011 zo 06.02.2013). Ako vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania vo veci zo dňa 31.05.2013, na ktorom bolo prejednané zistenie rozhodných skutočností pre výpočet vymeriavacieho základu po vysvetlení a preukázaní podkladov od zamestnávateľa, ako aj z vyjadrenie na pojednávaní, navrhovateľ súhlasil s určením pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a považoval ho za vyriešený.

K navrhovateľom namietanej určenej miere poklesu pracovnej schopnosti uviedol, že z posudku posudkových lekárov o pracovnej schopnosti navrhovateľa zo dňa 29.05.2013, ako aj z posudku zo dňa 15.10.2013, vyplýva, že chorobu z povolania navrhovateľa - profesionálnu astmu bronchiále - posudkoví lekári hodnotili na základe predložených odborných lekárskych nálezov. Profesionálneochorenie bolo potvrdené Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Martine s dátumom prvého zistenia 14.12.2009. V novembri 2011 bol hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave, kedy bola profesionálna choroba potvrdená, avšak ide o astmu ľahkú funkčne bez postihnutia. Spirometrické vyšetrenia preukazujú, že navrhovateľ nemá obštrukčnú alebo reštrikčnú poruchu, stav je bez pľúcnej hyperinflácie s dobrou kapacitou pľúc. Navrhovateľovi sa ochorenie prejavilo až po 8 rokoch od vyradenia z práce v podzemí. Navrhovateľ mal podľa zákona č. 437/2004 prílohy č. 1 IV z bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (položka 66) z možných 400 až 3000 bodov ochorenie obodované v dolnej hranici - 600 bodov. Z posudkov o určení miery poklesu pracovnej schopnosti je zrejmé akými úvahami sa posudkoví lekári riadili pri určení 41 % miery poklesu pracovnej schopnosti. Vzhľadom na priznaných 600 bodov je odôvodnené stanoviť navrhovateľovi mieru poklesu pracovnej schopnosti na dolnej hranici pri uznaní poklesu miery pracovnej schopnosti vo výške, ktorý zakladá nárok na vznik úrazovej renty. Odôvodnené je aj matematické porovnanie, podľa ktorého ak maximálne percento pre ťažké postihnutie je 100 %, ktoré by zodpovedalo najvyššiemu bodovému ohodnoteniu 3000, stanovených 600 bodov je odôvodnené uznať na dolnej hranici poklesu pracovnej schopnosti, teda 41 %. Krajský súd preto považoval mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 41 % za odôvodnenú, riadne vyargumentovanú a primeranú ochoreniu navrhovateľa.

Námietky navrhovateľa k určenej miere poklesu pracovnej schopnosti v tom zmysle, aby táto bola zvýšená aj s ohľadom na ostatné jeho ochorenia, krajský súd neakceptoval, pretože z predloženej dokumentácie súvis týchto ochorení s jeho prácou nevyplýval. Z tohto dôvodu ich súd považoval za právne irelevantné.

Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Vo včas podanom odvolaní z 20.03.2014 (č. l. 32) proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody odvolania:

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.),

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Tieto dôvody navrhovateľ konkretizoval tým, že odporkyňa ako aj krajský súd nebrali do úvahy jeho ďalšie ochorenia. Na podloženie svojich tvrdení predložil lekársky posudok, vypracovaný MUDr. V. dňa 08.11.2001.

Záverom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení z 03.04.2014 (č. l. 42), v súvislosti s vyššie uplatnenou námietkou, poukázala na časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd uviedol, že „námietky navrhovateľa k určenej miere poklesu pracovnej schopnosti v tom zmysle, aby táto bola zvýšená aj s ohľadom na ostatné jeho ochorenia, súd nemohol akceptovať, pretože z predloženej dokumentácie súvis týchto ochorení s jeho prácou nevyplýval. Z tohto dôvodu ich súd považoval za právne irelevantné“.

Poukázala na dôvody uplatnené v opravnom prostriedku v súdnom konaní ukončenom rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 21Sd/243/2011-33 z 06.02.2013, ktoré sú odlišné od tých, ktoré navrhovateľ uplatnil v podanom odvolaní. Preto odporkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa, ako nedôvodne podané, zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) a sprihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s veta druhá O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto postupom podľa § 219 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. „poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok“.

Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. „pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“

Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. „suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.“

Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. „ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky“.

Podľa § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. „lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, ktorá činnosť (úrazového poistenia) zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.“

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. „choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe

a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,

b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.“

Z odvolania navrhovateľa vyplynulo, že ním uplatnené námietky sa v podstate zhodujú s tými, ktoré produkoval v konaní pred krajským súdom, pričom tento sa s nimi v napadnutom rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal. Odvolací súd preto v uvedenom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu a pre doplnenie udáva nasledovné.

Na účely posúdenia nárokov navrhovateľa bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný na základe zdravotnej dokumentácie dňa 29. mája 2013, následne v dôsledku podaného opravného prostriedku navrhovateľa dňa 17. septembra 2013 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš a dňa 15. októbra 2013 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne- ústredie. Uvedení posudkoví lekári zhodne ustálili mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na 41 % pričom závery posudkovýchlekárov ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa sú bez nejasností a rozporov.

Pokiaľ navrhovateľ vyčítal odporkyni nezohľadnenie ďalších chorôb na účely určenia vyššej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti, resp. že krajský súd sa s touto opakovanou námietkou dôkladne nezaoberal, odvolací súd túto námietku taktiež nepovažoval za dôvodnú. Z vyššie uvedených lekárskych posudkov vyplýva, že posudkoví lekári odporkyne sa s navrhovateľom uvádzanými ochoreniami (bolestivé chrbticové syndrómy a chronické zápaly ucha) zaoberali a jeho zdravotný stav konzultovali dňa 26. januára 2012 na Celoslovenskej komisii pre posudzovanie chorôb z povolania. Navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť odborné závery posudkových lekárov a zo spisu odporkyne ani zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne iné skutočnosti, ktorými by sa posudkoví lekári ako aj odporkyňa nezaoberali. K uvedenej námietke zaujal stanovisko aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, keď na strane 7. napadnutého rozsudku uviedol, že z predloženej zdravotnej dokumentácie súvis navrhovateľom uvádzaných ochorení s jeho prácou v bani nevyplýval.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd zistil, že posudkoví lekári sociálneho poistenia vypracovali lekárske posudky v zmysle § 153 zákona č. 461/2003 Z. z., medzi ich závermi nie sú rozpory a odvolací súd rovnako ako krajský súd nezistil dôvod k pochybnostiam o ich odbornej úrovni a vecnej správnosti. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepredložil ani nenavrhol dôkazy o takých skutočnostiach, ktoré by takéto pochybnosti vyvolávali. Námietky, ktoré navrhovateľ vzniesol v odvolacom konaní boli obsahovo totožné s námietkami, ktoré navrhovateľ uvádzal už v prvostupňovom konaní, súd prvého stupňa sa s nimi dostatočne vysporiadal a svoje závery, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, náležite zdôvodnil vo svojom rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že a navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.