10So/48/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. N., bytom P., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, so sídlom Ul. 29.augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu žalobcu na obnovu konania zo dňa 13.02.2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/6/2015-28 zo dňa 30.11.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/6/2015-28 zo dňa 30. novembra 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15S/6/2015-28 zo dňa 30.11.2015 podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 83 O.s.p. zastavil konanie o návrhu žalobcu na obnovu konanie, nakoľko vo veci existovala prekážka začatého konania, ktorou bolo konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 11S/29/2015.

Krajský súd skúmajúc podmienky konania podľa § 104 O. s. p. ako aj ustanovenie § 83 O.s.p. zistil, že prejednaniu veci bráni skutočnosť, že o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Uvedený nedostatok predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, ktorá je dôvodom na zastavenie konania podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p.

Žalobca podal proti tomuto uzneseniu včas odvolanie, pretože je podozrenie z vopred organizovaného, veľmi úmyselného, predpojatého, zaujatého, závislého, stranného, diskriminačného, týraného, segregačného, vydieračského, diskvalifikačného, denaturalizačného, defekčného, dehonestujúceho, decepsiačného, účelového a cieleného konania a jeho vydaním boli porušené žalobcove práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniužalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 83 O. s. p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Odvolací súd má za preukázané, že krajský súd z návrhu na začatie konania zistil, že žalobca sa týmto návrhom podaným dňa 20.02.2015 o 11.38 hod. domáhal obnovy konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 28S/1/2007 tak, aby krajský súd obnovu konania povolil a vrátil vec na nové dokazovacie konanie a rozhodnutie. Zároveň požiadal o oslobodenie od platenia všetkých súdnych poplatkov aj preddavkov až do ukončenia obnovy konania.

Následnou lustráciou dospel krajský súd k zisteniu, že žalobca podal niekoľko podaní proti žalovanej v čase od 09.04 hod. do podania návrhu na obnovu konania, na základe ktorého začalo predmetné konanie, a to osobne v podateľni súdu prvého stupňa s tým, že všetky podané návrhy boli totožné.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že v preskúmavanej veci boli dané podmienky odôvodňujúce zastavenie konania z dôvodu prekážky skôr začatého konania o tej istej veci na súde prvého stupňa, preto krajský súd postupoval správne, keď konanie zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a žalovaná nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.