UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P. G., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom X., zastúpeného: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, Mlynská 28, Košice, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/101/2014-35 zo dňa 25.02.2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2Sd/101/2014-35 zo dňa 25.02.2015 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 325,85 eur.
Proti rozsudku krajského súdu v časti o trovách konania podal odporca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil v časti, v ktorej uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odporca namieta, že trovy konania za prevzatie a prvú konzultáciu s klientom zo dňa 21.08.2013 v sume 60,07 eur a režijný paušál v sume 7,81 eur, ktoré krajský súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa, tomuto nenáležia, nakoľko konanie o invalidnom dôchodku začalo spísaním žiadosti o invalidný dôchodok dňa 13.10.2014, nasledovalo doručením predmetného rozhodnutia odporcu navrhovateľovi dňa 07.11.2014 a návrh na preskúmanie predmetného rozhodnutia odporcu bol spísaný právnym zástupcom navrhovateľa dňa 25.11.2014. Ďalej namieta, že krajský súd nešpecifikoval náhradu za stratu času priznanú v sume 41,94 eur a vzhľadom na to, že vzdialenosť Košice - Prešov je cca 36 km a suma náhrady za stratu času za začatú polhodinu činí 13,98 eur, nepovažuje odporca priznanú náhradu za primeranú. Podľa názoru odporcu nie je z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu v časti o trovách konania možné jednoznačne zistiť, či náhrada bola priznaná za účelne vynaložené trovy podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/4/2010 zo dňa
28.04.2014, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že bez špecifikácie spôsobu rozhodovania o trovách konania a určení ich výšky, je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti trov konania nedostatočné. Na záver odporca uvádza, že má za to, že krajský súd rozhodol o výške trov konania na základe nesprávnych skutkových zistení, odôvodnenie rozhodnutia v časti trov konania je nedostatočné a tak nezrozumiteľné a teda konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o výške trov konania.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie odporcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť.
Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá O.s.p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.
Z výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/101/2014-35 zo dňa 25.02.2015 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
Podľa § 250s veta druhá O.s.p. je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s p., má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa § 250s O.s.p. nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania. Na uvedený záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa, o prípustnosti odvolania proti trovám konania, lebo takéto nesprávne poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie.
Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14.09.2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O.s.p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/101/2014-35 zo dňa 25.02.2015 odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250s veta druhá O.s.p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.