10So/45/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa R. F., nar. X. R. XXXX,. bytom Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/236/2011-19 zo dňa 22. marca 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/236/2011-19 zo dňa 22. marca 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 12. júla 2011 a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a § 29 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy čiastočného invalidného dôchodku (považovaného za invalidný dôchodok) priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Zároveň s poukazom na ust. § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodla o vyplácaní invalidného dôchodku, priznaného podľa zákona o sociálnom poistení od 25. mája 2011 v sume 242,40 € mesačne s tým, že uvedeným dňom mu zaniká nárok na doteraz vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože je nižší. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože výsledok posúdenia jeho zdravotného stavu nepovažoval za adekvátny jeho zdravotným ťažkostiam. Na pojednávaní pred krajským súdom konkretizoval svoje zdravotné ťažkosti, ktoré ho obmedzujú nielen v možnosti zaradenia sa do riadneho pracovného procesu, ale i v osobnom živote a dôvody, pre ktoré doposiaľ nepodstúpil navrhovanú operáciu bedrového kĺbu ani neurologické vyšetrenie. Žiadne nové odborné lekárske nálezy nepredložil. Pretože krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne pri posudzovaní zdravotného stavunavrhovateľa ohľadom vplyvu jeho zdravotných ťažkostí na jeho pracovnú schopnosť podľa medicínskych a zákonných kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení i zákonom o sociálnom poistení, ani pochybenia pri výpočte invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení s tým, že správne je navrhovateľovi vyplácaná vyššia dôchodková dávka v zmysle § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil s tým, že iné zhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľa neprichádzalo do úvahy, pretože odbornými lekárskymi nálezmi bol opakovane potvrdený stredný stupeň obmedzenia pohybu bedrových kĺbov.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie s odôvodnením, že posúdenie odporkyne na zvýšenie jeho invalidného dôchodku nepovažuje za adekvátne jeho zhoršenému zdravotnému stavu, preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže odporkyňu na nové posúdenie jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené, navrhovateľ neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver spochybnili alebo vyvrátili. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 12. júla 2011 č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa z 24. 05. 2011 o zvýšenie invalidného dôchodku (resp. prehodnotenie čiastočného invalidného dôchodku na plný invalidný). V návrhu na preskúmanie tohto rozhodnutia navrhovateľ uviedol, že má za to, že jeho zdravotný stav nezodpovedá prehodnoteniu, lebo nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť.

Ako už uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, na základe tejto žiadosti bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene 27. mája 2011so záverom, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 45 %. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie boli v posudku uvedené Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov, stredného stupňa, obojstranné - kapitola XV, oddiel G, položka 41.2, písmeno b) bez zvýšenia percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie. Po podaní opravného prostriedku posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý v lekárskej správe z 20.10.2011 dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a administratívnych spisov odporkyne, vrátane posudkového spisu, dospel k záveru, že posudkoví lekári tak pobočky ako aj ústredia Sociálnej poisťovne posudzovali zdravotný stav a jeho vplyv na schopnosť navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť na základe aktuálnych nálezov odborných lekárskych vyšetrení. Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že aktuálny zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený komplexne a bez rozporov, posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa. Ani odvolací súd preto nemal dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov zhodných posudkov posudkových orgánov, keď navyše navrhovateľ nepredložil žiadne nové lekárske správy osvedčujúce zmenu (zhoršenie) zdravotného stavu a ani v odvolaní nekonkretizoval, z akých dôvodov nepovažuje posúdenie svojho zdravotného stavu za adekvátne.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil, keď sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením i právnymi závermi.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa na náhradu trov nemá nárok zo zákona.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ má možnosť pri zhoršení zdravotného stavu kedykoľvek znovu požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.