ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa G. L., bytom E., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/91/2014-16 zo dňa 12. februára 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/91/2014-16 zo dňa 12. februára 2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. mája 2014, ktorým odporkyňa v zmysle § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 5. marca 2014 z dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad vo svojom posudku zo dňa 5. marca 2014 neuznal navrhovateľa invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd uviedol, že ako to vyplýva zo zákonných ustanovení jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok je pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď posúdenie zdravotného stavu prislúcha posudkovým lekárom. V danom prípade bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovými lekármi sociálnej poisťovne pobočky aj ústredia. V obidvoch prípadoch sa náležite zaoberali zdravotnými postihnutiami navrhovateľa, ich dlhodobosťou a vplyvom na jeho zárobkovú činnosť. V obidvoch prípadoch dospeli k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie (epileptické záchvaty ľahká forma) podmieňujú 20 % mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, keď pri zákonnom rozpätí 10 % až 20 % bola určená horná hranica zákonného rozpätia. Keďže navrhovateľ nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaníso zdravou fyzickou osobou, nesplnil medicínsku podmienku, a preto podľa názoru krajského súdu odporkyňa rozhodla v súlade so zákonom, ak z týchto dôvodov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 2501 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Navrhovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie. Uviedol, že pri opätovnom posúdení jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi v júli a októbri 2014 neboli zohľadnené ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré mu boli vykonané od prvého posúdenia zdravotného stavu dňa 05.03.2014 a genetického vyšetrenia dňa 19.08.2014 doposiaľ nie sú známe výsledky, pretože tieto z odobratých vzoriek krvi, ktoré boli zaslané na vyšetrenie v zahraničí doposiaľ neprišli. Bolo mu povedané, že sa jedná o zdĺhavé vyšetrenie, ktoré trvá niekoľko mesiacov, až rok, a že je pravdepodobne postihnutý veľmi zriedkavo sa vyskytujúcou dedičnou chorobou, ktorá spôsobuje oddeľovanie sa svalov od kosti a v jeho rodine z matkinej strany sa u viacerých vyskytuje. Posudkoví lekári vo svojich posudkoch stále uvádzajú, že jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú iba epileptické záchvaty, pričom skutočnosť, že jeho najväčším a zhoršujúcim sa zdravotným problémom sú bolesti a kŕče v ramenách a bolesti chrbta, sa snažia bagatelizovať. Rovnako aj rozhodnutie krajského súdu považuje iba za formálne a v prospech iného štátneho orgánu, pretože ho nezaujíma či je schopný sa živiť ako robotník s takto postihnutými rukami. Práceneschopný bol od 25.08.2014 a napriek tomu sa jeho zdravotný stav zhoršuje. Práceneschopnosť mu bola ukončená dňa 28.02.2015. Navrhuje, aby potom ako budú k dispozícii výsledky genetického vyšetrenia vzoriek krvi, ktoré mu boli odobraté dňa 19.08.2014, bol znovu posúdený jeho zdravotný stav a následne bolo jeho odvolanie prejednané súdom. Vo vyjadrení k odvolaniu odporkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Odporkyňa vo vyjadrení uviedla že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 12.02.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.05.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 250l ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 O. s. p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní sozdravou fyzickou osobou. Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. mája 2014, ktorým bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 5. marca 2014, nakoľko podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 05.03.2014 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobý nepriaznivý stav nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil posudkový lekár epileptické záchvaty ľahká forma, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole VI, oddiel A, položka 4, písm. a) prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 28.10.2014 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa posudkový lekár považoval rovnako epileptické záchvaty ľahká forma, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole VI, oddiel A, položka 4, písm. a) prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a tomu zodpovedajúca mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %. Posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľ bol v marci 2013 hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre generalizovaný epileptický záchvat GM, ktorý sa odvtedy už nezopakoval. Epileptické záchvaty navrhovateľ neudáva ani v súčasnosti. Na magnetickej rezonancii bola zistená cysta veľkých rozmerov, pre ktorú je sledovaný pravidelne v neurologickej ambulancii. Od zistenia nálezu cysty nedošlo k jej zväčšovaniu. Objektívny neurologický nález bol v norme, pri liečbe bez záchvatov. Kardiológ u navrhovateľa nepotvrdil koronárnu nedostatočnosť. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie sú ponechané epileptické záchvaty ako v lekárskom posudku zo dňa 05.05.2014 s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých krajský súd rozhodol.
Najvyšší súd konštatuje, že pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Z vypracovaných lekárskych posudkov zo dňa 05.05.2014 a dňa 28.10.2014 je zrejmé, že navrhovateľ má stanovenú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Z uvedených záverov posudkových lekárov tak vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienku uvedenú v § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda nie je invalidný, lebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. V lekárskych posudkoch posudkoví lekári zohľadnili všetky dostupné lekárske správy, ktoré mali k dispozícii. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd záverom považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľ kedykoľvek možnosť znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.