ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa O. V., bytom R., právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Vačokom, AK Vazovova č. 9A, Bratislava 1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Scud/41/2010-35 zo dňa 29. februára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Scud/41/2010-35 zo dňa 29. februára 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenie § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 17. septembra 2010 a č. XXX XXX XXXX zo dňa 28. septembra 2010 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 17. septembra 2010 podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/03 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 9. marca 2010 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 143,30 € mesačne s odôvodnením, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v zmysle záveru posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 19. augusta 2010. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa z 28. septembra 2010 odporkyňa zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo 7. apríla 2008 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporkyne, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť; navrhovateľ v priebehu konania súdu nepredložil žiadny odborný lekársky nález, ktorý by diagnosticky hodnotil jeho zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu posudkovým lekárom v označenej lekárskej správe zo dňa 19. augusta 2010, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal, ani neuviedol žiadny konkrétny dôvod, v čom posudkový lekár podhodnotil jehozdravotný stav alebo aké ochorenia nevzal do úvahy pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Rovnako dátum vzniku invalidity posudkový lekár riadne odôvodnil. Závery posudku posudkového lekára sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi jeho závermi a zisteným skutočným stavom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu podľa § 205 odseku 2) písmen b), f) Občianskeho súdneho poriadku. Ku konštatovaniu krajského súdu, že navrhovateľ nepreukázal podhodnotenie zdravotného stavu posudkovým lekárom uviedol, že v správnom konaní doručil preklady viacerých lekárskych správ, v ktorých je prezentovaný rozsah jeho zdravotného poškodenia, pričom má za to, že dokazovanie v tomto smere patrí správnemu orgánu. Je toho názoru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď jeho návrhu nevyhovel v dôsledku nepredloženia ďalších dôkazov z jeho strany. Nebolo jeho povinnosťou predkladať v súdnom konaní nové dôkazy, pokiaľ boli dôkazy z jeho strany v dostatočnom rozsahu predložené už v správnom konaní. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil podľa § 250ja odseku 3 O.s.p. tak, že napádané rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 17. septembra 2010 a z 28. septembra 2010 zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 236,47 € podľa pripojeného vyčíslenia.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľ neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku vo výške 143,30 € na základe ustálenej výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 %, ktorú navrhovateľ namietal s tvrdením, že nezodpovedá jeho skutočnému zdravotnému stavu.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 20. januára 2007, resp. ďalším zo 7. apríla 2008 bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 20 %.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave dňa 19. augusta 2010 so záverom o 65% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na základe čoho bol rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 17.septembra 2010 navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok v sume 143,30 € mesačne a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 28. septembra 2010 odporkyňa zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie zo 7. apríla 2008 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s tým, že v plnom rozsahu vyhovela jeho opravnému prostriedku. Proti obom týmto rozhodnutiam podal navrhovateľ opravný prostriedok, a to proti rozhodnutiu z 28.09.2010 z dôvodu, že jeho opravnému prostriedku nebolo vyhovené v plnom rozsahu a proti rozhodnutiu z 17.09.2010 z dôvodu, že záver o 65 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neodzrkadľuje závažnosť poškodenia jeho zdravia. Krajský súd obe tieto rozhodnutia potvrdil ako zákonné.
Ako vyplýva z lekárskeho posudku z 19.08.2010, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a podľa ktorého je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa v percentách: 65 %, pričom jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby obehovej sústavy podľa kapitoly IX, odd. B, pol. 3.3.3 - 55 %, zvýšené o 10 % za iné zdravotné postihnutie - Duševné choroby a poruchy správania podľa kap. V, pol. 3.a, poruchy nálad, stredne ťažká forma. Posudkový lekár pri hodnotení jeho zdravotného stavu mal k dispozícii navrhovateľom predložené odborné vyšetrenia, ktoré v posudku zohľadnil a vyhodnotil s uvedeným záverom, pričom za dátum vzniku invalidity určil 9. marec 2010, kedy cievnym vyšetrením dolných končatín boli potvrdené chorobné zmeny na tepnách. V posudku uviedol, že pri invalidizácii navrhovateľa boli zohľadnené dve ochorenia, ktoré negatívne potencujú jeho zdravotný stav, ostatné sekundárne ochorenia vyhodnotil ako posudkovo nezáväzné. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu navrhovateľa poukazuje na to, že v zmysle § 246c ods. 1 a § 127 O.s.p. nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, a preto musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záveru posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odvolací súd nemal dôvod pochybovať.
Navrhovateľ v odvolaní nekonkretizoval, v čom vidí nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, len namietal konštatovanie krajského súdu, že v priebehu súdneho konania nepredložil žiadny lekársky nález, čo považuje za vadu konania, pretože súd mal vychádzať z dôkazov predložených v správnom konaní. To ale krajský súd aj urobil, keď konštatoval, že „posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie vo svojom vyššie uvedenom posudku zohľadnil všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti, vysporiadal sa s lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľom a dospel k názoru, že zdravotný stav navrhovateľa spĺňa zdravotné podmienky na priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keďže mu stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách na 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“. Krajský súd vyhodnotil závery posudku posudkového lekára ako odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené, bez rozporu medzi jeho závermi a zisteným skutočným stavom a nezistil dôvod, aby hodnotil zdravotný stav navrhovateľa rozdielne od hodnotenia stavu posudkovým lekárom v označenej lekárskej správe zo dňa 19. augusta 2010, pretože navrhovateľ neuviedol žiadny konkrétny dôvod, v čom posudkový lekár podhodnotil jeho zdravotný stav a ani neuviedol, ktoré ochorenia posudkový lekár nevzal do úvahy pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. S týmto jeho záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.Súhlasí s navrhovateľom v tom, že pre súd je v zásade rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), ale navrhovateľ má povinnosť uviesť vo svojom opravnom prostriedku, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, pričom jeho námietky by mali byť konkrétne, čo v danom prípade znamená, že mal špecifikovať dôvody, ktoré ho vedú k záveru, že pri posúdení jeho zdravotného stavu neboli dostatočne zohľadnené jeho zdravotné postihnutia, resp. ich závažnosť.
Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutia odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu za vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.