10So/35/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa J. Š., nar. X., bytom D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 27. októbra 2009, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/19/2010-49 zo dňa 28. novembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/19/2010-49 zo dňa 28. novembra 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenia § 2501 ods. 2 v spojení s § 250j ods. 1 a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 27. októbra 2009, ktorým podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 08.09.2009 s odôvodnením, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzala pritom z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo dňa 07.10.2009, v ktorom vyslovil záver, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je vredová choroba žalúdka a dvanástnika so zaradením pod Kapitolu X., odd. B, položka 1 b/ s 20 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, so závermi ktorého sa stotožnila. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 27. januára 2010 bol opätovne preskúmaný zdravotný stav navrhovateľa MUDr. L. T., posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne, ktorý dospel k zhodným záverom ako predchádzajúci posudkový lekár. Naviac v posudku uviedol, že posúdenie podľa položky 1 c/ kapitoly X prílohy č. 4 zákona s vyšším percentom miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nie je u navrhovateľa možné, nakoľko jeho ochorenie nebolo operačne riešené a ostatné ochorenia nie sú posudkovo významné. Na základe vyjadrení navrhovateľa o zhoršenom zdravotnom stave krajský súd nariadil doplnenie dokazovania opätovným posúdením jeho zdravotného stavu. Po opätovnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa za jeho účasti dňa 6. júla 2011 MUDr. T. zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch.
Na základe vykonaného dokazovania krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k iným záverom o miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti navrhovateľa, než tie, ktoré konštatovali posudkoví lekári. Súd sám nie je oprávnený posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, môže preverovať len správnosť skutkových okolností, z ktorých lekári vychádzali. Z tohto pohľadu nezistil disproporcie medzi podkladmi, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii a ich závermi o miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti navrhovateľa. Dospel preto k záveru, že odporkyňa postupovala zákonne, keď napadnutým rozhodnutím zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyňa si žiadne trovy konania neuplatnila.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Uviedol, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zarábať si prácou na svoje potreby. Požiadal o invalidný dôchodok, nakoľko má problémy so žalúdkom a pridali sa problémy s pravou nohou. Jeho prípad je špecifický, nakoľko je vo výkone trestu, kde pracoval na údržbe a v dôsledku zdravotných ťažkostí bol z práce vyradený, preto konštatovanie posudkového lekára, že je schopný živiť sa prácou, nezodpovedá skutočnosti a nezohľadňuje špecifické podmienky v ÚVTOS Ilava. Domnieva sa preto, že by mu mal byť priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý by bol jeho jediným príjmom, keďže pracovať nemôže. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu ako vydaný predčasne a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľ neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Navrhovateľ v konaní nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dňa 8. septembra 2009 požiadal o invalidný dôchodok. Jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. X. zo dňa 27. októbra 2009 zamietnutá s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo 7. októbra 2009 nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne MUDr. L. T. dňa 27. januára 2010 a na základe rozhodnutia súdu z 2. mája 2011 znova dňa 6. júla 2011. Posudkový lekár po zhodnotení obsahu opravného prostriedku nezistil dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane určil na 20 % (z rozmedzia 20-30 %) podľa kapitoly X, B, 1.b (Vredová choroba žalúdka neaktívna) s tým, že iné zdravotné postihnutie je z posudkového hľadiska nezávažné.
Ako už uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, a preto musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Špecifikum, na ktoré poukazuje navrhovateľ, ktorým je jeho súčasná situácia, kedy je vo výkone trestu odňatia slobody, kde sú obmedzené možnosti pre zárobkovú činnosť, nie sú z hľadiska rozhodnutia o jeho invalidite právne relevantné, pretože takéto rozhodnutie je vydávané na základe stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je vyjadrením aktuálneho zdravotného stavu.
Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. novembra 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia Andrea Jánošíková