ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa V. H., nar. XX.XX.XXXX, t. č. N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sa/13/2016-131 zo dňa 20. júna 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 3Sa/13/2016-154 zo dňa 8. augusta 2017 a opravným uznesením č. k. 3Sa/13/2016-162 zo dňa 27. októbra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sa/13/2016-131 zo dňa 20. júna 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 3Sa/13/2016-154 zo dňa 8. augusta 2017 a opravným uznesením č. k. 3Sa/13/2016-162 zo dňa 27. októbra 2017 potvrdzuje.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 29.03.2016 č. XXX XXX XXXX X - I, ktorým odporkyňa navrhovateľovi od 18.02.2015 odňala invalidný dôchodok podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“). Vo výroku súčasne uviedla, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 18.02.2015 v sume 159,00 eur mesačne navrhovateľovi súčasne podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení zaniká od 18.02.2015 nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za invalidný dôchodok, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok od 18.02.2015 podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa § 37 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v sume 125,40 eur mesačne.
Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia, po rozsiahlom opísaní priebehu administratívneho konania, uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že u navrhovateľa v čase uznaniaza invalidného došlo k nesprávnemu diagnostickému záveru posudkového lekára a jeho zdravotný stav bol nadhodnotený, čo jednoznačne posúdil posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky ale aj posudková lekárka sociálnej poisťovne ústredia. V konaní navrhovateľ žiadnym nálezom nepreukázal, žeby v dôsledku poruchy chrbtice a absolvovaných operácii došlo k poruche zvieračov a takýto záver nevyplýva zo žiadneho lekárskeho nálezu, ktorý navrhovateľ predložil v priebehu konania. Navrhovateľ teda nepreukázal, žeby jeho zdravotný stav zodpovedal naďalej invalidite. Posudky vypracované posudkovými lekármi sú presvedčivé a posudkoví lekári sa so zdravotnými poškodeniami navrhovateľa a jeho pracovnou schopnosťou náležite a dostatočne vyrovnali. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom podrobne opísal svoj zlý zdravotný stav a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/11/2017-39, ktorým bol v inej ako prejednávanej veci vyzvaný na doplnenie podania.
Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukázala na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto považuje za nedôvodné.
Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, odporkyňa považovala za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto mu nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o odňatí invalidného dôchodku navrhovateľovi od 18.02.2015 podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení a podľa § 29 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Zároveň odporkyňa rozhodla, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 18.02.2015 v sume 159,00 eur mesačne navrhovateľovi súčasne podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení zaniká od 18.02.2015 nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za invalidný dôchodok, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok od 18.02.2015 podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa § 37 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v sume 125,40 eur mesačne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, súčasťou ktorého bol dávkový spis, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, vrátane podrobného popisu priebehu administratívneho konania, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa preto s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd pre zdôraznenie správnosti rozsudku dodáva:
Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Z postupu krajského súdu je zrejmé, že počas preskúmavania rozhodnutia správneho orgánu na krajskom súde bolo vykonané dostatočné dokazovanie, krajský súd sa námietkami navrhovateľa dôsledne zaoberal, dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával. Odvolací súd má za to, že odporkyňa sa riadila právnym názorom Krajského súdu v Prešove uvedenom v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 1Sd/75/2015 zo dňa 20.11.2015. Z preskúmavaného rozhodnutia, ktorého neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tvorí odborný posudok o invalidite, vyplýva, že bolo doplnené dokazovanie, posudkový lekár sa zaoberal aj inými zdravotnými postihnutiami navrhovateľa a svoje závery vrátane zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, riadne odôvodnil. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol opätovne stanovený chronický syndróm L5/S1 sin, iritačne ľahko zánikový, so stredne ťažkou poruchou statodynamiky, podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení so zaradením do kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa. Odvolací súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, z obsahu posudku je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali.
Námietku navrhovateľa v súvislosti s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/11/2017-39, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na doplnenie podania zo dňa 08.05.2017, vyhodnotil súd ako irelevantnú, nesúvisiacu s prejednávanou vecou.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok akovecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Žiada sa však poznamenať, že preskúmavané rozhodnutie nevylučuje možnosť navrhovateľa opätovne požiadať o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske správy. V tejto súvislosti je odvolaciemu súdu z oznámenia odporkyne známe, že zdravotný stav navrhovateľa bol opätovne posúdený v novom konaní a vzhľadom na predloženie nových lekárskych nálezov bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšená o 10 % za iné zdravotné postihnutie od 24.03.2016. Rozhodujúce zdravotné ochorenie ostalo nezmenené.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.