10So/34/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: T. W., bytom U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku príplatku k vdovskému dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/337/2014-11 zo dňa 12. januára 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/337/2014-11 zo dňa 12. januára 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. augusta 2014 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. augusta 2014, ktorým bola podľa § 2 ods. 2, § 3 ods. 4 zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť navrhovateľky o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku z 5. augusta 2014.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Vo svojom odôvodnení poukázal na znenie ustanovenia § 81 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), podľa ktorého, ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia. Keďže navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku v sume 397,- Eur, tento sa jej vypláca v plnej výške a vdovský dôchodok 355,74 Eur bol krátený na polovicu, t. j. 177,90 Eur mesačne.

Podmienky nároku na vdovský dôchodok upravuje § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľaktorého má vdova nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku. Nebohý manžel navrhovateľky mal ku dňu smrti starobný dôchodok vo výške 592,90 Eur mesačne, v čom bola zahrnutá aj suma príplatku k dôchodku politickým väzňom 81,- Eur, ktorá bola určená za 1 214 dní jeho zaradenia do vojenských táborov nútených prác. Výška priznaného príplatku manželovi navrhovateľky K. W. v sume 81,- Eur spochybnená nebola účastníkmi konania.

Krajský súd poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka si žiadala o opravu vdovského dôchodku a žiadala, aby jej bol príplatok vyplácaný v 60 % miere.

V tejto súvislosti poukázal tiež na znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z. v znení zákona č. 285/2009 Z.z., podľa ktorého sa príplatok zlučuje so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, vdovským dôchodkom, vdoveckým dôchodkom, sirotským dôchodkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom, vdovským výsluhovým dôchodkom, vdoveckým výsluhovým dôchodkom a sirotských výsluhovým dôchodkom.

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vzhľadom na to, že navrhovateľkin vdovský dôchodok bol vypočítaný so starobného dôchodku jej nebohého manžela, ktorý bol zvýšený o príplatok podľa § 3 ods. 2 zákona č. 274/2007 Z. z., jej nepatrí príplatok k vdovskému dôchodku.

Príplatok k dôchodku politickým väzňom je štátnou sociálnou dávkou, ktorá však navrhovateľke nebola priznaná a navrhovateľka sa priznania tohto príplatku nedomáhala, pretože ani na jeho priznanie nesplnila podmienky. Príplatok k dôchodku politickým väzňom bol priznaný jej nebohému manželovi a po jeho priznaní k starobnému dôchodku sa stal jeho súčasťou.

Odporkyňa nepochybila, keď vdovský dôchodok vypočítala zo sumy starobného dôchodku nebohého manžela, zvýšeného o príplatok k dôchodku politickým väzňom a len následne vykonala krátenie vdovského dôchodku v súbehu so starobným dôchodkom navrhovateľky. Nepochybila ani tým, keď rozhodla o výplate nižšieho vdovského dôchodku vo výške 1 a o výplate celého starobného dôchodku navrhovateľky. Príplatok, ktorý bol priznaný nebohému manželovi, sa nestal predmetom dedenia ani tej skutočnosti, že by ho mala navrhovateľka poberať v plnej výške.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/337/2014-11 zo dňa 12. januára 2015 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. augusta 2014 zruší a vec vráti odporkyni na ďalšie konanie, resp. aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedla, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2009 podľa § 74 zákona o sociálnom poistení bol navrhovateľke priznaný odo dňa 27. októbra 2009 vdovský dôchodok v sume 177,90 Eur mesačne, pretože splnila podmienky nároku na výplatu dvoch dôchodkov. Od uvedeného dňa podľa § 81 ods. 2 citovaného zákona, vyplácala odporkyňa starobný dôchodok v sume 397,- Eur mesačne a vdovský dôchodok v sume 177,90 Eur mesačne, teda spolu 574,90 € mesačne.

Podľa jej názoru na základe nových skutočností, ktoré sú potvrdené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/5/2013 zo dňa 26. februára 2014, odporkyňa nemá právo upravovať zákon č. 274/2007 Z. z., podľa ktorého majú nárok vdovy po politickom väzňovi na 60 % príplatku k dôchodku.

Ďalej poukázala na to, že odporkyňa pri výpočte vdovského dôchodku nepostupovala správne a nerešpektovala právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/5/ 2013 zo dňa 26. februára 2014, v ktorom je vyjadrené, že príplatok k dôchodku ošetrený zákonom č. 274/2007 Z.z. sa zlučuje s dôchodkom len na účely ďalšieho vyplácania s dôchodkom, avšak pri zachovaní autonómnosti dôchodku a daného príplatku k dôchodku ako štátnej sociálnej dávky.

Podľa názoru navrhovateľky odporkyňa ju pri výpočte vdovského dôchodku diskriminuje oproti inýmvdovám, ktorým na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/174/2008 zo dňa 29. apríla 2009 krátené príplatky k dôchodku opravila, vdovské dôchodky upravila a rozdiel všetkým dotknutým vdovám podľa svojej databázy doplatila podľa zákona č. 274/2007 Z.z. bez podávania osobitných žiadostí.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.

Odporkyňa v tejto súvislosti uviedla, že pri svojom rozhodovaní postupuje v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý bol vyslovený v judikáte R 61/2012, podľa ktorého ak bol k starobnému dôchodku nebohého manžela dôchodkyne priznaný príplatok k dôchodku politickým väzňom, stal sa od okamihu jeho priznania súčasťou starobného dôchodku. Príplatok k dôchodku politickým väzňom potom samostatne neprechádza na jeho vdovu, výška jej vdovského dôchodku sa určuje zo starobného dôchodku jej nebohého manžela zvýšeného o príplatok k starobnému dôchodku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní vdovského dôchodku a jeho výplate podľa § 81 ods.2 zákona o sociálnom poistení.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či príplatok k dôchodku politickým väzňom, priznaný k starobnému dôchodku zomrelého manžela navrhovateľky, patrí k vdovskému dôchodku vo výške jeho 60 %, alebo či má byť zahrnutý do výšky starobného dôchodku manžela navrhovateľky na účely výpočtu vdovského dôchodku a teda, či môže byť krátený na polovicu pre súbeh vdovského dôchodku so starobným dôchodkom navrhovateľky.

V zmysle § 3 ods. 1 vety prvej a ods. 2 zákona č. 274/2007 Z.z. výška príplatku k starobnému dôchodku je 60 Sk za mesiac väzby alebo mesiac výkonu trestu odňatia slobody, za mesiac zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác alebo za mesiac protiprávneho násilného odvlečenia. Výška príplatku k vdovskému dôchodku je 60 % uvedenej sumy.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že manželovi navrhovateľky bol k starobnému dôchodku priznaný príplatok k dôchodku podľa § 2 ods. 2, § 3 a § 4 zákona č. 274/2007 Z.z. za 1 214 dní obdobia jeho zaradenia do vojenských táborov nútených prác v celkovej sume 81,00 Eur.

Príplatok k dôchodku, priznaný podľa zákona č. 274/2007 Z.z., je podľa § 1 cit. zákona štátnou sociálnou dávkou.

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z.z. a § 285 ods. 1 písm. m) zákona o sociálnom poistení na úhradu nákladov na príplatok a na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

Z vymedzenia príplatku k dôchodku politickým väzňom ako štátnej sociálnej dávky podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že výška príplatku je daná zákonom č. 274/2007 Z.z. a nie je možné ju meniť bez ohľadu na to, či výplata dôchodkovej dávky poberateľa príplatku (tu poberateľky vdovského dôchodku) je podľa § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení upravená z dôvodu súbehu takej dôchodkovej dávky s inou dôchodkovou dávkou na polovicu.

Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že podľa § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z. sa príplatok zlučuje so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom,vdovským dôchodkom, vdoveckým dôchodkom, sirotským dôchodkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom, vdovským výsluhovým dôchodkom, vdoveckým výsluhovým dôchodkom a sirotským výsluhovým dôchodkom (ďalej len „dôchodok“).

Vymedzenie príplatku k dôchodkom politickým väzňom ako štátnej sociálnej dávky je rozhodujúce pre jeho ďalšiu výplatu.

Je preto rozdiel medzi príplatkom k dôchodku politickým väzňom ako štátnou sociálnou dávkou na jednej strane a napríklad príplatkom k dôchodku podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, príplatkom k dôchodku podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, príplatkom k dôchodku podľa zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, príplatkom k dôchodku podľa zákona č. 305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov na strane druhej, ktoré nie sú štátnou sociálnou dávkou; u týchto príplatkov zákonodarca na rozdiel od príplatku k dôchodku politickým väzňom ustanovil, že tieto „príplatky tvoria s dôchodkom naďalej jeden celok“, čo v prípade zákona č. 274/2007 Z.z. neurobil. Tvrdenie odporkyne, že v prípade ňou namietaných príplatkov ide o štátne sociálne dávky, je preto mylné.

Pokiaľ teda zákonodarca v danom prípade použil spojenie „zlučuje sa s dôchodkom“, vzhľadom na vyššie uvedené je toto zlúčenie potrebné považovať za zlúčenie len na účely ďalšej výplaty príplatku spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí, avšak pri zachovaní autonómnosti dôchodku a daného príplatku ako štátnej sociálnej dávky. To v konečnom dôsledku znamená, že na výšku príplatku nemožno prihliadať ani pri postupe podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ani pri úprave priznaných, resp. pri valorizácii už poberaných dôchodkov.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že vdovský dôchodok navrhovateľky mala odporkyňa vypočítať zo starobného dôchodku jej zomrelého manžela tak, že mala zistiť výšku starobného dôchodku zomrelého manžela ku dňu jeho smrti bez započítania príspevku k dôchodku podľa § 3 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z.z., z tejto sumy vypočítať vdovský dôchodok podľa § 75 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, porovnať výšku takto priznaného vdovského dôchodku so starobným dôchodkom navrhovateľky a po postupe podľa § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení pripočítať k vdovskému dôchodku celú sumu príplatku k dôchodku podľa § 3 ods. 2 zákona č. 274/2007 Z.z., teda vo výške 60 % sumy príplatku, ktorý patril k dôchodku jej zomrelého manžela ku dňu priznania tohto príplatku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., zmenil tak, že zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila. Neúspešná odporkyňa nemá zo zákona nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.