ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/292/2013 - 38 zo dňa 23. januára 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/292/2013 - 38 zo dňa 23. januára 2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2013 podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.
Preskúmavané rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že podľa potvrdenia útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislava č. GRZVJS-13348/33-13 z 25. júla 2013 vyplýva, že rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia GRZVJS-13348/120-05 z 23. februára 2005 bol navrhovateľovi od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS určená podľa ustanovení Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok podľa § 132 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť z 2. augusta 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia odporkyňa zamietla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. V súlade s § 67ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov má navrhovateľ možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania dôchodku po 31. decembri 2003 podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok v tomto prípade zvýši útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS po prevedení poistného na starobné poistenia od Sociálnej poisťovne na žiadosť útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že navrhovateľovi bol od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmena a doplnení niektorých zákonov.
Poukázal na to, že nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z ust. § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta.
Súd zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).
Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, lebo podľa jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, taký záver nie je ničím podložený.
Z rozhodnutia GR ZVJS č. GRZVJS-13348/120-05 z 23. februára 2005 totiž nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.
Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§ 38 ods. 1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo navrhovateľovi zhodnotených 36 rokov (z toho 28 rokov v I. kategórii funkcií, 1 rok v II. kategórií funkcií, 7 rokov v III. pracovnej kategórii).
Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.
V závere odôvodnenia súd pripomenul, že navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola odôvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.
Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že navrhovateľ získal dobu civilného zamestnania, ktorú odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok nezapočítala ako dôchodkové poistenie, čím postupovala v rozpore so zákonom.
Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Poukázala na to, že navrhovateľ je od 1. februára 2005 poberateľom výsluhového dôchodku. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS z 25. júla 2013 a z 27. augusta 2013 vyplýva, že navrhovateľ získal celkovo 34 rokov a 35 dní z toho dobu služby v I.kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov.
Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Nároky, ktoré sa zachovávajú spočívajú v znížení dôchodkového veku a vo zvýhodnenom výpočte dávky sociálneho zabezpečenia (poistenia).
Keďže navrhovateľ vykonával službu v I. kategórií funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zostal mu zachovaný nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Pretože navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov k X. T. XXXX, bolo povinnosťou Útvaru sociálneho zabezpečenia GRZVJS v súlade s citovaným § 128 porovnať sumu starobného dôchodku vypočítaného podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov so sumou výsluhového dôchodku.
Zo stanoviska Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS z 20. februára 2014 vyplýva, že nároky, ktoré navrhovateľovi vyplývajú zo zaradenia doby služby do I. kategórie funkcií - znížený dôchodkový vek, ako aj zvýhodnený výpočet sumy dôchodku vyplývajúci zo zaradenia doby služby v I. kategórii funkcií, už raz boli navrhovateľovi zhodnotené. Zároveň bola navrhovateľovi pri výpočte dávky sociálneho zabezpečenia (poistenia) zhodnotená nielen doba služobného pomeru, ale aj doba poistenia získaná vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia), tzn. „civilná doba zamestnania“.
Odporkyňa je preto toho názoru, že nároky, ktoré sa navrhovateľovi zachovávajú zo zaradenia doby služby do I. kategórie služby v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to znížený dôchodkový vek, zvýhodnený výpočet dávky vyplývajúci zo zaradenia doby služby do I. kategórie funkcií, boli zohľadnené v sume dôchodku, ktorý navrhovateľovi vypláca Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Rovnako je v sume dôchodku zohľadnená aj celková doba zamestnania navrhovateľa, pretože je zhodnotená nielen doba služby, ale aj doby civilného zamestnania.
Dobu od 18. roku veku navrhovateľa do priznania dôchodku, teda celú získanú dobu sociálneho zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, už raz posúdil Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS a zhodnotil na určenie sumy starobného dôchodku podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Pretože nárok na starobný dôchodok už posúdil Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS a priznal dávku sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, žiadosť o zhodnotenie doby civilného zamestnania získanej pred priznaním dôchodkovej dávky, ktorá by ešte nebola zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok, ako aj dobu zamestnania po priznaní dôchodku je oprávnený zhodnotiť príslušný orgán sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.
Uvedený názor potvrdzuje aj skutočnosť, že Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS listom z 11. decembra 2013 už požiadal o prevod poistného na starobné poistenie navrhovateľa za dobu poistenia získanú po 31. decembri 2003.
Okolnosť, že navrhovateľovi boli nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služobného pomeru v I. kategórii funkcií po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení už raz zhodnotené, a to dňom 1. februára 2005, je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení, nakoľko by išlo o duplicitné zhodnotenie tej istej doby sociálneho zabezpečenia (poistenia).
Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s uvedeným rozsudkom v jeho čiastkových záveroch, označil ho za spravodlivý a v súlade s príslušnými zákonmi upravujúcimi nároky na starobnýdôchodok a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 Je nepochybné, že navrhovateľ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže („policajt“) vykonával službu policajta od 1. decembra 1972 do 31. januára 2005.
Rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS č. GR ZVJS - 13348/120-05 z 23. februára 2005 mu bol od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmena a doplnení niektorých zákonov.
Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§ 38 ods. 1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo navrhovateľovi zhodnotených 36 rokov (z toho 28 rokov v I. kategórii funkcií, 1 rok v II. kategórií funkcií, 7 rokov v III. pracovnej kategórii).
Z predmetného rozhodnutia nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.
Podľa § 65 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 132 ods.1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č.100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
V zmysle § 14 ods.4 zákona č.100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t.j. aj príslušníkov zborov nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., keďže vek 55 rokov nedovŕšil predo dňom 1. júla 2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.
Podľa § 175 zákona č.100/1988 Zb. i § 274 zákona č.461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Keďže navrhovateľ do 31. decembra 1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 175 zákona č.100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov.
Navrhovateľ dôchodkový vek 55 rokov podľa § 65 ods.2 v spojení s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšil dňom X. T. XXXX.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak boldôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Súd prvého stupňa dôvodne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, zároveň však z ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).
Navrhovateľ namietal, že vo výsluhovom dôchodku mu bola zohľadnená do nároku len doba výkonu služby a základnej vojenskej služby a nie civilného zamestnania, ktoré vykonával po skončení služby. Hoci odporkyňa už v pôvodnom vyjadrení k trvala na tom, že navrhovateľovi bola zhodnotená všetka doba, pripustila, že okrem doby, ktorú získal po priznaní výsluhového dôchodku.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-13348/120-05 z 23. februára 2005 nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.
Je nesporné, že navrhovateľovi bol od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods. 1 uvedeného zákona).
Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta je upravený v § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.
V zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.
Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetným rozhodnutím GR ZVJS navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok, ktorého výška bola iba odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.
Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že navrhovateľ, okrem doby štúdia získal dobu civilnéhozamestnania v obdobiach od 1. septembra 1964 do 30. novembra 1972 (s výnimkou doby ZVS, ktorá bola hodnotená ako doby trvania služobného pomeru) a po vzniku nároku na výsluhový dôchodok od 1. februára 2005 do 31. marca 2007.
Ak teda odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok na uvedené skutočnosti neprihliadla jej rozhodnutie nemožno považovať za súladné so zákonom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu, ktorým tento rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. ako vecne správny v z mysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo úspešný navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.