ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD., v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., zastúpeného: Zathurecky InPaRtners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sd/44/2013-73 z 13.01.2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sd/44/2013-73 zo dňa 13. januára 2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne z 27.12.2012 č. XXX XXX XXXX, ktorým táto podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok vo výške 630,40 Eur mesačne od 17.12.2012, pričom tento invalidný dôchodok bol na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z. zvýšený od 01.01.2013 na sumu 636,30 Eur mesačne.
Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ bol uznaný invalidným na základe posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Dunajská Streda zo dňa 12.12.2012 (ktorý tvoril prílohu rozhodnutia) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 08.02.2013 odvolanie, v ktorom namietal, že lekárskym vyšetrením mu bol zistený nádor na mozgu a vo februári 2012 podstúpil operáciu mozgu, ktorázanechala následky prejavujúce sa v jeho bežnom živote spočívajúce v strate sluchu na ľavom uchu, ochrnutie celej ľavej strany tváre, nehybnosť ľavého očného viečka, zníženie koncentrácie, poruchy spánku, únavu a poruchu prehĺtania. Poukázal, že okrem týchto zdravotných ťažkostí sa dlhodobo lieči na ochorenie chrbtice, musí denne brať utišujúce prášky proti bolesti, podstupovať rehabilitácie a cvičenia. Ochorenie chrbtice však posudkový lekár nezohľadnil pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo podľa jeho názoru nebolo správne.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zohľadnil, že zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný viackrát posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pričom vo všetkých posudkoch sa posudkoví lekári zhodli, že navrhovateľ je invalidný, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola u neho zistená o 70 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie lekári považovali choroby nervového systému - kapitola VI, oddiel A - postihnutie mozgu, položka 11. - mozgové nádory, písm. c) - po odstránení nádoru s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %.
Krajský súd ustálil, že predmetom sporu v danom konaní je skutočnosť, či nebolo možné u navrhovateľa zvýšiť túto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku iných zdravotných postihnutí tak ako to umožňuje ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
Súd vo svojich záveroch vychádzal z toho, že posudkoví lekári vo svojich lekárskych správach zo dňa 16.04.2013 a 08.10.2013 sa zaoberali aj ochorením chrbtice, keď konštatovali, že navrhovateľ je liečený neurológom pre bolesti krčnej a driekovej časti chrbtice na podklade poruchy statodynamiky chrbtice a veku primeraných degeneratívnych zmien. Nezistili prítomnosť motorického deficitu na končatinách a CT vyšetrení LS chrbtice nezistili známky hernie medzistavcových platničiek.
Poukázal tiež na to, že vzhľadom na to, že navrhovateľ predložil odporkyni lekársku správu odborného lekára FBLR MUDr. W. Q. zo dňa 28.10.2013, kde je konštatovaná foraminálna až extraforaminálna hernia disku s kontaktom na koreňové pošvy, dal opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľa prostredníctvom odporkyne a posudková lekárka MUDr. W. Z., ktorá sa vo svojom posudku zo dňa 10.12.2013 zaoberala aj predloženou lekárskou správou MUDr. Q., ako aj správou z neurológie zo dňa 24.10.2013 konštatovala, že doložené lekárske správy od odborného lekára fyziatra nedokumentujú závažné ochorenie chrbtice, ale len degeneratívne zmeny na medzistavcových platničkách bez známok trvalého dráždenia nervových koreňov, bez motorického deficitu. Poukázala, že zdravotný stav navrhovateľa je možné zlepšiť pravidelným cvičením. Bolesti chrbtice sú chronické, primerané veku a sú zhoršované nadváhou navrhovateľa. Z tohto dôvodu nemohla byť zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa pre iné ochorenie. Takéto navýšenie je výlučne v kompetencii posudkového lekára.
Krajský súd dospel k záveru, že u navrhovateľa nedošlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tento záver opieral o lekárske správy, podané posudkovými lekármi, pričom títo zotrvávali na pôvodnej miere poklesu vo výške 70 %.
Námietku navrhovateľa, že posudkoví lekári zohľadňovali len výsledky CT vyšetrení a nebrali do úvahy výsledky magnetickej rezonancie krajský súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko z lekárskej správy podanej MUDr. W. Z. dňa 10.12.2013 vyplýva, že táto mala k dispozícii aj nálezy z magnetickej rezonancie a týmito nálezmi sa zaoberala a vyhodnotila ich.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.
Navrhovateľ v odvolaní z 13.02.2014 namietal nesprávnosť predmetného rozsudku krajského súdu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t. j. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ v podanom odvolaní vytýkal krajskému súdu nenavýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z dôvodu existencie ďalšieho závažného zdravotného postihnutia ovplyvňujúceho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa.
Názor krajského súdu o tom, že rozhodnutie o navýšení či nenavýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to umožňuje ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, závisí výlučne od rozhodnutia posudkového lekára, považuje za nesprávny. Z dikcie uvedeného ustanovenia podľa navrhovateľa vyplýva, že na takéto rozhodnutie je kompetentná výlučne odporkyňa a nie posudkový lekár, nakoľko ten je povinný iba stanoviť diagnózu posudzovanej osoby a rozsah následkov ochorenia pre tú ktorú diagnózu. Následne je povinnosťou posudkového lekára prideliť určitú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej osoby. Preto sa navrhovateľ domnieva, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.
Poukázal ďalej na povinnosť odporkyne pri ochoreniach a ich následkoch, ktoré sú obdobné u viacerých osôb, určiť týmto rovnakú, resp. obdobnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pojednávajúcu o tom, že pre posúdenie nároku posudzovanej osoby je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti, a zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti tejto osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby (rozsudky NS SR sp. zn. 9So/218/2011 z 30.01.2013 a sp. zn. 4So/86/2005 z 11.05.2006).
Ďalej namietal, že lekársky posudok MUDr. Z. zo dňa 16.04.2013 trpí nedostatkom náležitého odôvodnenia. Navrhovateľ pritom poukázal na skoršiu lekársku správu MUDr. Z. z 12.12.2012, na základe ktorej bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 70 %, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly VI. Oddiel A Položka 11 písm. a) „Mozgové nádory- po odstránení nádoru počas onkologickej liečby“. Ďalej v lekárskom posudku MUDr. Z. zo 16.04.2013, na základe ktorého bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 70 %, už bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie odôvodňujúce invaliditu zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly VI. Oddiel A Položka 11 písm. c) „Mozgové nádory- po stabilizácii zdravotného stavu, s ľahkým reziduálnym neurologickým nálezom“, pričom táto zmena zaradenia zdravotného postihnutia navrhovateľa nebola ani zmienkou v lekárskom posudku zdôvodnená.
Lekárskym správam posudkovej lekárky MUDr. Z. zo dňa 16.04.2013 a zo dňa 08.10.2013 vytýkal nezohľadnenie iných zdravotných postihnutí (chronické ochorenie chrbtice) ovplyvňujúcich pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V oboch prípadoch hodnotí výlučne výsledok CT vyšetrenia zo dňa 19.02.2013, podľa ktorého u navrhovateľa nie sú známky hernie medzistavcových platničiek. Navrhovateľ pritom poukazuje na MR vyšetrenia (magnetická rezonancia) krčnej, hrudnej, driekovej a krížovej časti chrbtice, pri ktorých boli u navrhovateľa zistené nálezy.
Navrhovateľ namietal, že krajský súd vo svojom rozhodnutí vychádzal výlučne z tvrdení MUDr. Z. obsiahnutých v lekárskom posudku zo dňa 10.12.2013, pričom táto konštatuje, že na chrbtici navrhovateľa nie sú známky hernie a bolesti chrbtice sú chronické, primerané veku a sú zhoršované nadváhou navrhovateľa. Krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že podľa lekárskej správy odborného lekára FBLR MUDr. W. Q. zo dňa 28.10.2013 bola u navrhovateľa zistená foraminálna až extraforaminálna hernia disku s kontaktom na koreňové pošvy. Krajský súd prijal za svoje názory MUDr. Z. a bez toho, aby odôvodnil rozpor medzi spomínanými lekárskymi správami.
Navrhovateľ vyššie uvedenej lekárskej správe vytkol aj ďalšie nedostatky, a to že:
- Navrhovateľ je od roku 2008 pravidelne liečený na chrbticu,
- Tvrdenia o navrhovateľovej nadváhe ako príčine jeho zdravotných problémov s chrbticou sú zavádzajúce, nakoľko u tohto pri výške 186 cm a váhe 97 kg možno hovoriť nanajvýš o miernej nadváhe,
- Zdravotný stav navrhovateľa možno pravidelným cvičením zlepšiť. Navrhovateľ uvádza, že dlhé roky pravidelne cvičí a absolvuje rehabilitácie a rôzne procedúry,
- Posudková lekárka nevidí dôvod pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Táto však nezvážila zvýšenie miery poklesu prinajmenšom aspoň o 1 %.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd žalobnému návrhu vyhovel v plnom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania.
Navrhovateľ podaním zo dňa 08.10.2014 zopakoval námietku, že posudková lekárka MUDr. Z. vo svojich lekárskych posudkoch nezohľadnila iné zdravotné postihnutia (nesúvisiace s rozhodujúcim zdravotným postihnutím) deklarované navrhovateľom (chronické ochorenie chrbtice) ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nenavýšila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to umožňuje zákon v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení a žiadal zohľadniť predložené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS1/OPPNKAPČ/SOC/2014/42708 zo dňa 17.09.2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že:... z medicínsko - posudkového hľadiska posudkový lekár za najvážnejšie z dokladovaných ochorení považoval ochorenie zaradené podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v časti XII. A. bod l. písm. b). Pohybový a podporný aparát. Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby kosti, chrupaviek, šliach, svalov. Poruchy chrbtice. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice. Miera funkčnej poruchy bola stanovená na 30 %.
S poukazom na citovaného rozhodnutia namietal, že posudkový lekár ÚPSVaR DS, na základe zdravotnej dokumentácie predloženej navrhovateľom, určil za najzávažnejšie ochorenie u navrhovateľa ochorenie chrbtice, pričom vyhodnotil mieru funkčnej poruchy (spôsobenú výlučne ochorením chrbtice) u navrhovateľa na 30 %. Na základe tej istej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, MUDr. Z. ako posudková lekárka odporkyne vyhodnotila mieru poklesu vykonávať pracovnú činnosť u navrhovateľa spôsobenú iným zdravotným postihnutím ochorením chrbtice na 0 %, keď nezohľadnila iné zdravotné postihnutia deklarované navrhovateľom ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nenavýšila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako mu to umožňuje zákon v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
Odporkyňa vo svojom vyjadreniu k odvolaniu označila navrhovateľom uvádzané námietky ako neopodstatnené.
Poukázala na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Títo postupujú v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. a nie sú viazaní rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré navrhovateľ dodatočne predložil.
Navrhovateľom uvádzané dôvody podľa názoru odporkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia a tieto sú vyvolané navrhovateľovým subjektívnym presvedčením o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcomurčenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na uvedené preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. júna 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“
Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení „poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“ (ods. 1). „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby“ (ods. 3). „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“ (ods. 4). „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.“(ods. 6) „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 <. možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“ (ods. 8)
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Zo spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporkyne odvolací súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa bol v priebehu správneho konania viackrát posudzovaný posudkovými lekármi SP, pričom vo všetkých posudkoch sa lekári zhodli, že navrhovateľ je invalidný pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola u neho zistená o 70 %.
Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak ako ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, t. j. že odporkyňa napadnutým rozhodnutím z 27.12.2012 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok vo výške 630,40 Eur mesačne od 17.12.2012, pričom tento invalidný dôchodok bol na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z. zvýšený od 01.01.2013 na sumu 636,30 Eur mesačne.
Podkladom pre uvedené rozhodnutie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda zo dňa 12.12.2012 vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z toho istého dňa. V predmetnom posudku bola choroba, ktorou navrhovateľ trpí neurinom mostomozočkového uhla vľavo klasifikovaná ako rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - choroby nervového systému - kapitola VI., oddiel A - postihnutie mozgu, položka 11. - mozgové nádory, písm. a/ po odstránení nádoru s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %.
Z dôvodu podania opravného prostriedku v rámci preskúmavacieho konania bol zhodnotený zdravotný stav navrhovateľa posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava dňa 16. apríla 2013, ktorý dospel k rovnakému záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - nezhubný nádor mostomozočkového uhla vľavo s ľahkým reziduálnym neurologickým nálezom s rovnakým zaradením podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - choroby nervového systému - kapitola VI., oddiel A - postihnutie mozgu, položka 11. - mozgové nádory, písm. a/ po odstránení nádoru určením miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %. (v klasifikácii uvedené písm. „ c/ „ považoval súd za zrejmý omyl v písaní vzhľadom na následné slovné vyjadrenie obsahu zamýšľaného označenia). Z posudku okrem iného vyplýva, že posudkový lekár zohľadnil skutočnosť, že toho času je navrhovateľ liečený neurológom pre bolesti krčnej a driekovej časti chrbtice na podklade poruchy statodynamiky chrbtice a veku primeraných degeneratívnych zmien, nie je prítomný motorický deficit na končatinách a na CT vyšetrení LS chrbtice nie sú známky hernie medzistavcových platničiek.
V doplnku posudku z 08.10.2013 vyžiadanom súdom posudkový lekár pripomenul, že navrhovateľ bol dňa 16.04.2013 neurologicky vyšetrený posudkovým lekárom, ktorý je neurológ a konštatoval, že v objektívnom neurologickom náleze nie je prítomný motoricky deficit na horných a dolných končatinách, nie sú prítomné atrofie svalov a bolesti chrbtice sú na podklade veku primeraných degeneratívnych zmien, zobrazovacie techniky (CT a rtg. vyšetrenie) nezobrazujú herniu medzistavcových platničiek; navrhovateľ má vysokoškolské vzdelanie a môže vykonávať prácu v administratíve. V závere posudku zotrval na určenej celkovej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %.
Po dodatočnom predložení správy z vyšetrenia odborným lekárom FBRL z 28.10.2013 a správy z neurologického vyšetrenia (bez pečiatky a podpisu odborného lekára) z 24.10.2013 posudková lekárka v ďalšom vyžiadanom posudku z 10.12.2013 zotrvala na určenej celkovej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % s odôvodnením, že diagnostikovaná protrúzia disku (ľahké vyklenutie disku) sú závažné vtedy, ak spôsobujú trvalý útlak nervových koreňov a motorický deficit na končatinách, pričom opätovne zdôraznila, že navrhovateľ bol na konaní dňa 16.04.2013 vyšetrený posudkovou lekárkou, ktorá je aj neurológ a ktorá zistila poruchu statodynamiky chrbtice v zmysle zakrivenia a reflexy na horných a dolných končatinách boli symetricky výbavné, takisto aj postoj na pätách a špičkách bol v norme a nebol prítomný motorický deficit, bolesti chrbtice sú chronické, primerané veku a sú zhoršované nadváhou. Doložené lekárske nálezy od odborného lekára fyziatra nedokumentujú závažné ochorenie chrbtice, ale len degeneratívne zmeny na medzistavcovýchplatničkách, bez známok trvalého dráždenia nervových koreňov, bez motorického deficitu s tým, že zdravotný stav navrhovateľa je možné zlepšiť pravidelným cvičením; prácu, ktorú vykonáva ako konateľ firmy je pre neho vhodná. V závere uviedla, že nie je dôvod na zvýšenie percentuálnej miery o 10 %, čo je vyslovene v kompetencii posudkového lekára.
Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa a následne súd prvého stupňa opreli svoje rozhodnutia a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľa, a odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.
V súvislosti s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa nezohľadnenia iných zdravotných postihnutí, najmä závažného ochorenia chrbtice, sa odvolací súd stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, ktorý poukázal na to, že závery posudkov posudkových lekárov zo 16.04., 08.10. a 10.12.2013 neodôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálenej na 70 %.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov predloženými navrhovateľom, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov (v tejto súvislosti odvolací súd neprihliadol na účelovú námietku navrhovateľa vytýkajúcu rozpor v posudku posudkového lekára dňa 16. apríla 2013 z dôvodu zrejmého omylu v písaní, pričom následné slovné vyjadrenie obsahu zamýšľaného označenia ako aj v závere posudku uvedené správne označenie príslušnej klasifikácie - (kapitola/položka): D33/ kap. VI., odd. A, pol. 11., a/ nevyvolal pochybnosti o skutočnom obsahu uvedenej klasifikácie). Tieto posudky sa vo svojich záveroch zhodujú a ani navrhovateľom uvádzané výčitky nezakladajú podľa názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti, resp. objektívnosti posudkových lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Je potrebné pripomenúť, že posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok je podľa platných právnych predpisov (§ 153 ods. 5 zákona) zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Z posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu je zrejmé, že títo komplexne zhodnotili zdravotný stav navrhovateľa, pričom vzali do úvahy všetky ním predložené lekárske správy a na vyžiadanie súdu zaujali stanovisko aj k lekárskym správam z 24. a 28.10.2013. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne obsažným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlili dôvod nezohľadnenia iných zdravotných postihnutí pre účely zvýšenia ustálenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorého sa dožadoval navrhovateľ, preto námietku v tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú.
Odvolací súd preto prihliadol ku skutočnosti, že posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli vo všetkých lekárskych posudkoch k rovnakým záverom, pokiaľ ide o jej rozhodujúce zdravotné postihnutie i mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V konaní sa nepreukázali skutočnosti (a navrhovateľ takéto ani nekonkretizoval) vyvolávajúce objektívne pochybnosti o ich odbornosti resp. predpojatosti v konkrétnej veci (v administratívnom konaní takáto námietka v zmysle § 181, § 182 ods. 1 zákona vznesená nebola), preto odvolací súd nezistil ani dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie, keďže ani prípadný znalec by posudkovými úkonmi nemohol byť poverený, pretože táto činnosť prislúcha v zmysle citovanej právnej úpravy posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil také odborné nálezy, resp. lekárske správy, ktoré by predstavovali nové skutočnosti, ktoré neboli zohľadnené posudkovými lekármi, prípadne bypredstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľa, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by inak prijatý záver spochybňovali.
Za takýto odvolací súd nepovažoval ani rozhodnutie ÚPSVaR Dunajská Streda zo 17.09.2014, na ktorý poukazoval navrhovateľ, pretože v ňom uvádzaný posudok nepochybne slúžiaci inému účelu ako je posudzovanie invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z.z., bol vypracovaný iným postupom a vychádzal z iných kritérií pre účely posúdenia nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia na základe hodnotenia miery funkčnej poruchy podľa zákona č. 447/2008 Z.z.
Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vytýkajúce, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné a teda neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a náležite obsažným a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že nemožno považovať za porušenie práva navrhovateľa skutočnosť, ak súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv. V zmysle obsahu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Iné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005 konštatuje, že: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 OSP)“.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.



