ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Ing. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/52/2014-65 zo dňa 22. januára 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/52/2014-65 zo dňa 22. januára 2015 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.06.2014, zo dňa 15.08.2014 a zo dňa 04.12.2014 a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júna 2014 zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok dňom 18.10.2012 na sumu 234 € mesačne podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Po podaní opravného prostriedku, v ktorom navrhovateľ namietal, že nemal zohľadnené všetky obdobia rozhodujúce pre výpočet dôchodku, odporkyňa vydala dňa 15.08.2014 nové rozhodnutie, v ktorom zhodnotila chýbajúce obdobia dôchodkového poistenia a invalidný dôchodok zvýšila na sumu 244,40 € od 18.10.2012 v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 4Co/220/2010-88 z 18.10.2012, ktorý vyslovil neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u zamestnávateľa Stredná odborná škola Jána Bocatia v Košiciach, čo viedlo k vyhotoveniu opravného evidenčného listu dôchodkového poistenia. Rozhodnutím zo 04.12.2014 odporkyňa zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľa o 2,70 € v zmysle § 82 zákona a § 1 opatrenia MPSVaR SR č. 295/2014.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ustanovením § 2501 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. akozákonné a vecne správne potvrdil. Z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) 50 %, čo viedlo k priznaniu invalidného dôchodku rozhodnutím zo dňa 14.03.2013, proti ktorému navrhovateľ nepodal opravný prostriedok. Ten podal až proti rozhodnutiu o zvýšení invalidného dôchodku z 02.06.2014 s námietkou o nezohľadnení chýbajúceho obdobia dôchodkového poistenia, ktoré však mohlo byť zhodnotené až na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach 4Co/220/2010 zo dňa 18.10.2012, čo viedlo k vydaniu nového rozhodnutia zo dňa 15.08.2014. Podľa názoru krajského súdu chýbajúce obdobie do vzniku invalidity, t. j. do 30.09.2012, bolo zohľadnené správne, podrobný rozpis bol správne uvedený v rozhodnutí a korešponduje s evidenčným listom dôchodkového poistenia. Navyše navrhovateľ ničím nekonkretizoval prípadnú spornosť vymeriavacích základov. Obdobie po 30.09.2012 nie je možné zhodnotiť pri výpočte invalidného dôchodku, pretože tomu bráni ustanovenie § 72 ods. 2 zákona. Posledné rozhodnutie odporkyne zo dňa 04.12.2014, rovnako napadnuté opravným prostriedkom, určilo navrhovateľovi zvýšenie invalidného dôchodku podľa pevnej sadzby 2,70 € v súlade s platnou právnou úpravou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože im trovy nevznikli.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, pretože má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych údajov. Uviedol, že súd na pojednávaní dňa 22.01.2015 nevyniesol rozsudok, na pojednávaní napriek jeho žiadosti nebola prítomná zapisovateľka, čo považuje za porušenie jeho práv. Namieta konštatovanie súdu, že rozhodnutím odporkyne z 02.06.2014 mu bol s účinnosťou od 18.10.2012 zvýšený dôchodok na sumu 234 €, pretože ten mu bol zvýšený od 01.01.2014 na sumu 244,40 €. Rozhodnutie vychádza z chybných údajov - z nesprávne určenej MPSVZČ aj z nesprávneho osobného listu dôchodkového poistenia, súd ale namietanú MPSVZČ nepreskúmal a ani túto námietku nezaprotokoloval do zápisnice na pojednávaní dňa 06.11.2014. Namietal tiež nesprávne určené rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako aj nesprávnosť výpočtu invalidného dôchodku zo dňa 14.03.2013. Za nepravdivé označil aj konštatovanie súdu, že nesúhlasil s ustanovením advokáta Centrom právnej pomoci. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolacie dôvody nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľ neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj inou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Závery napadnutého rozhodnutia považuje za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.03.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil ich zákonnosť.
Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa prvým preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.06.2014 podľa§ 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila navrhovateľovi od 18. októbra 2012 invalidný dôchodok na sumu 234,00 €, od 01.01.2013 na sumu 239,90 € a od 01.01.2014 na sumu 244,40 € mesačne. Rozhodla tak po preukázaní nových údajov rozhodujúcich na výpočet dôchodku, čo v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozviedla. Toto rozhodnutie vôbec neriešilo MPSVZČ, ktorá zostala nezmenená. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom žiadal o prepočet sumy invalidného dôchodku z dôvodu preukázania nových údajov rozhodujúcich pre výpočet dôchodku zamestnávateľa SOŠ J. Bocatia od 01.10.2009 do 31.10.2013. Bolo preukázané, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 4Co/220/2010-88 zo dňa 18.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2012, bola vyslovená neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľa so zamestnávateľom SOŠ Jána Bocatia v Košiciach, zamestnávateľ preto vystavil opravný evidenčný list dôchodkového poistenia a odporkyňa rozhodnutím z 15.08.2014 navrhovateľovi dodatočne zhodnotila chýbajúce obdobie dôchodkového poistenia od 01.10.2009 do 17.01.2011 a od 01.07.2012 do 30.09.2012, t. j. do dátumu vzniku invalidity. Aj proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom namietal, že osobný list dôchodkového poistenia je nesprávny, čo ale nijako nekonkretizoval. Svoju námietku upresnil podaním z 12.11.2014 s tým, že odporkyňa mu nezapočítala náhradné doby v trvaní viac ako 12 rokov. V priebehu konania odporkyňa vydala ďalšie rozhodnutie zo dňa 04.12.2014, ktorým rozhodla o zvýšení sumy invalidného dôchodku od 01.01.2015 o 2,70 € podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. V opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ namietal, že mu bola určená nižšia MPSVZČ ako mu patrí a nesprávne mu určila nižší invalidný dôchodok na základe nesprávnych osobných listov dôchodkového poistenia. Predovšetkým treba uviesť, že preskúmavané rozhodnutia neriešili MPSVZČ; tá bola určená pred vydaním rozhodnutia zo dňa 14.03.2013 o priznaní invalidného dôchodku od 01.10.2012 vo výške 50 % podľa lekárskej správy o invalidite, pričom navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal, preto na dodatočnú námietku v tomto smere nemožno prihliadnuť pri preskúmavaní zákonnosti následne vydaných rozhodnutí, ktoré riešili iba zvyšovanie sumy invalidného dôchodku z dôvodu dodatočného zhodnotenia chýbajúceho obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti s rozhodnutím súdu o vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa so zamestnávateľom SOŠ Jána Bocatia. Ako už uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, navrhovateľ môže v prípade preukázaného zhoršenia zdravotného stavu žiadať jeho nové preskúmanie a zhodnotenie pre určenie MPSVZČ. Prvým preskúmavaným rozhodnutím odporkyne z 02.06.2014 došlo k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku z dôvodu dodatočného zhodnotenia chýbajúceho obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti s rozhodnutím súdu o vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa so zamestnávateľom SOŠ Jána Bocatia a druhým rozhodnutím z 15.08.2014 sa suma dôchodku nemenila, odporkyňa iba spresnila jeho odôvodnenie. Navrhovateľ namietal zákonnosť týchto rozhodnutí, pretože podľa jeho názoru vychádzali z nesprávnych osobných listov jeho dôchodkového poistenia, čo napokon konkretizoval tvrdením, že mu nebola zohľadnená náhradná doba, a to doba štúdia na strednej a vysokej škole, doba vojenskej služby a doba nezamestnanosti. Ako však uviedla odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, za rozhodujúce obdobie boli v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. určené roky 1987 až 2011, do ktorého nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, ani obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Uvedená námietka navrhovateľa preto nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť týchto preskúmavaných rozhodnutí. Tretím rozhodnutím, proti ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok, odporkyňa iba realizovala Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z., preto opakovaná námietka nesprávnych osobných listov dôchodkového poistenia bola vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu bezpredmetná. Navrhovateľ v odvolaní okrem toho namietal, že súd na pojednávaní dňa 22.01.2015 nevyniesol rozsudok a na pojednávaní napriek jeho žiadosti nebola prítomná zapisovateľka, čo považuje za porušenie jeho práv. Ani túto námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože ako potvrdzuje obsah spisu, na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok a priebeh pojednávania bol prepísaný do zápisnice zo zvukového záznamu na diktafóne, čím nemohlo dôjsť k porušeniu práv navrhovateľa.
Z vyššie uvedených dôvodov preto aj odvolací súd považoval rozhodnutia odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. l O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.